Na pive
Pohoda 2017
  1. Tonda a Čenda z Ostravy. Vykračujete si medzi stánkami s jedlom a naraz za sebou začujete zhrozený výkrik: „Tondo, dyť tady pivo stojí 3.60 eur!“ Otočíte sa a tam Jarda Jágr spred dvadsiatich rokov s dekou na hlave, ľadvinkou na opasku a ponožkami s logom Pohoda vykasanými vysoko nad sandále. Po piatich hodinách na koncerte Laury a jej tigrov stretnete dvojku zase a Čenda vykladá, že u nich U Machů stojí pivo 35 korún, ale v Šope len 28 KČ. Nad ránom zaspávate, všetky stany už stíchli, iba vedľa si Tonda plieska do stehien, že 33 KČ za pivo je moc a Čenda sa hrabe v igelitke s prepašovanými plechovkami.
  2. Ten, čo sa tri dni nesprchuje. Najlepšie rezne sú v trojobale. Sprchovanie je zbytočné – najmä keď musíte čakať dve hodiny v rade. Toho, čo sa nesprchuje, neobmäkčí ani informácia, že chlapčenské a dievčenské sprchy sú vzadu spojené a pri troche šťastia sa dá zahliadnuť nahá ženská polovička. Takýto človek cestuje z Pohody zásadne v nedeľu o dvanástej, tzn. v čase keď je vlak taký napchatý, že treba na perón vyhadzovať prebytočné karimatky a cestujúci si na svojich mäkkých partiách navzájom robia bazéniky spotenými lakťami.
  3. Sfetovaná Sorošova mládež. Pohoda je dôležitý medzník na politickej mape, bratislavská kaviareň, kléromurári a libtardi si tu totiž chodia preberať Sorošove pokyny na celý nasledujúci rok. Utiahneme tentorkát šróby Tiborovi alebo Lubošovi? Zakážeme Lukášovi bubnovať na verejnosti? Všetko sa to spriada priamo tu, hneď medzi vozíkom s hotdogami a stánkom s indickými pončami.
  4. Ten, čo to vie s drogami. Predstavte si, že je sedem hodín ráno, slnko je už vysoko a na celom festivale nikde ani nohy, iba nejaký starý ujo predáva v stánku odznaky Pražského výběru. Zákonite musí prikvitnúť týpek, ktorý má oči čierne ako Vorlón, predstaví sa ako kanadský psychiater a varuje vás pred užívaním tvrdých drog, pretože „nie každý to s nimi vie“. Potom vás sprisahanecky šťuchne a prizná sa, že on to našťastie vie.
  5. Vegáni. Bohužiaľ, na Pohode sú aj stánky s jedlami, ktoré obsahujú iba ďatelinu, púpavu a exotické ovocie dovezené na ropnom tankeri z Himalájí. No tak vážne, stánok s názvom „Vegánske šťavy“? K čomu sú také šťavy alternatívou? K bravčovej krvi? S vegánmi je ťažká reč, našťastie im niekto tohto roku priviezol balíky slamy, kde sa mohli hrať ich deti a dospelí mohli prežúvať slamu, čo im trčí z topánok.
  6. Ženy. Na festivale plnia predovšetkým estetickú funkciu. Sú tu ale aj ženy, ktoré majú modré vlasy a v minulosti bývali mužmi – a nad ránom púšťajú diskotéku z počítača. Niektoré ženy sa vás v stane s neziskovkami snažia presvedčiť, aby ste sa podpísali pod odvolanie Kaliňáka a sú tak roztomilo naivné, že by ste si ich najradšej vzali domov, dali im vlastnú misku a rohožku pri dverách. Najpríjemnejší druh žien sú tie, čo vám čapujú pivo, najhoršie sú tie, čo vám pivo odmietnu načapovať, lebo „tu nie je pokladník“, ktorý stojí o dva metre ďalej a jeho jediná robota je na pokladni zmačknúť päťku a enter.
  7. Ten, čo sa hanbí vykálať sa v Toitoike. Stretnete ho o treťej ráno ako kempí pri porcelánových splachovacích toaletách a čaká na chvíľu, keď bude celá unimobunka voľná. Nie každého črevá totiž spievajú operu na požiadanie. Chudák, ešte nevie, že VŽDY ako strhne nohavice a začne tlačiť, buchnú vo vedľajšej búdke dvere, ozvú sa zvuky, nejaká mladá dievčina s hemeroidmi začne zľahka vzdychať, čo ukončí nežným čľupnutím a polsekundovým šuchotaním papiera. Zdieľané záchody sú pre slušne vychovaného gentlamana nočná mora.
  8. Tramp na čundri. Pravidelným návštevníkom býva aj dobrodruh, ktorý na ploche 30 metrov štvorcových vztýči stan Husky za 450 euro, s pieckou na solárny pohon a príslušenstvom, ktoré má za sebou výstup na Elbrus. Takýto tramp nikdy nechodí na samotný festival, väčšinu času trávi pri svojom stane pod strieškou, či skôr hangárom a vykladá svoje historky z ciest. Na druhú stranu, keď začne liať ako z krhle a v perníkových chalúpkach z Tesca za 10 eur začne zatekať, tramp nevydrží dlho počúvať nárek a začne zadarmo opravovať čínske striešky v Stanovom mestečku.
  9. Slniečkar. Predstavte si, že vám dospelý chlap na vaše historky miesto „ale hovno“ odpovedá „to je milé“. Voilá – Slniečkar, niekedy tiež nazývaný Vítač. Pohoda je ich plná. Usmievajú sa na vás, keď im šľapnete na nohu, tak sa ospravedlňujú a celkovo je to stratené stádo. Našťastie, my ostatní aj tak vieme, že všetci tu umrieme a po smrti už nič nie je.
  10. Fanúšikovia Katarzie. Banda mamrdov a vylízaných pošukov, premiešaných s dvanástkami bez dozoru, ktorí si v prvom rade užívajú mizernú hudbu pre ľudí bez vkusu. Na druhú stranu, je dosť tých, čo si myslia, že Billy Barman je docela rezká muzika do tanca alebo že Justin Bieber má aj zopár dobrých trackov. Kaščák sa pri svojom playliste občas dosť ustrelí a pustí na festival to, čo by inak malo hniť na dne nejakej veľmi hlbokej studne.
  11. Ten, čo zvolil nesprávnu značku spodného prádla. Nedajte sa mýliť, tými čo tvrdia, že o kvalite festivalu rozhoduje line-up, jedlo či služby. Keď sa vám zadierajú trenky do podvozku a vaše nádobíčko narieka, je všetko doslova v riti. Na druhú stranu, chodiť dva dni v kuse po 16 hodín v areáli a mať nástroje v jemnej bavlnke, spokojne uložené, bez ťahania, krivenia, s dobrým luftovaním – to je tá pravá POHODA. Čiže – neexperimentovať, kvalitné prádlo je základ. Môžete si dať úplne nové tenisky a mať otlaky ako kamene, na nohy kašľať, ale vajíčka, o tie musí byť postarané.
  12. Tínedžeri-dobrovoľníci. Mladí a svieži ako jarná tráva. Neskúsení chlapci a dievčatá sa každý rok nechajú nalákať sľubmi, že za osem hodín roboty budú mať super fest zdarma a tak nechajú na seba navliecť vestu s nápisom STAFF a dovolia, aby ich posadili strážiť obsrané hajzle, alebo parkovisko na slnku 35 stupňov. Len menej tvorov zažilo za 13 miliárd rokov existencie nášho vesmíru väčšiu dystopiu a stratu ilúzií. Stále sa čudujete odkiaľ sa berie toľko Kotlebových voličov?
  13. Ten, čo v pršiplášti leží na zemi a plače. Každý festival má svojho chlapíka v smiešnom kostýme, a tiež svojho chlapíka, čo usedavo narieka do zeme. Pozor, nemýliť si ho s ľuďmi, čo proste v delíriu v horizontálnej polohe zohrievajú močové bariny, to je iba obyčajný alkoholizmus. Moja teória je, že sa dotyčný zúfalec pokúsil nájsť si v Pokec stane priateľku a ona mu povedala, že sa bude bozkávať len v prípade sympatií a za anál si musí priplatiť (lebo však – Pokec). Alebo sa mu pri prvom pohybe roztrhol pršiplášť za 8 eur. Ťažko povedať.
  14. Černosi. Pohoda nie je oravská krčma, kde s nimi ešte vedia urobiť poriadki. A preto je na festivale plno exotických návštevníkov, muzikantov a obsmŕdačov, s tmavým opálením, ktorým ide o náš štedrý sociálny systém. Tento rok som stretol minimálne štyroch. No, jedného dňa na Slovensku niekto porobí poriadki a potom sem už nebudú chodiť.
  15. Hľadač pokladov. Čo je najväčším šťastím v živote návštevníka Pohody? Samozrejme, keď nájde vratný pohár, ktorý sa dá speňažiť za dve eurá. Nečudo, že sa niektorí usilujú o návratnosť investícií vloženej do drahej vstupenky a prehľadávajú všetky odpadkové koše, poprípade striehnu na opilcov na zemi, ktorí „už svoj pohár nechcú“. Tí najšikovnejší sa pomaly zakrádajú za Tondom a Čendom, pretože stará legenda vraví, že zatiaľ im stálo nedošlo, že poháre sú vratné.

Pohoda 2017 malá vrtká galéria

O autorovi Zobraziť všetky články

admin