Poznáte fenomén Ruin pubov? Ja som ho nepoznal – ale už poznám.
Pred výletom do Budapešti som si poctivo porobil domáce úlohy. Do Google máp som si urobil 13 značiek s najlepšími Ruin Pubmi (krčmy, ktoré sú v tak starých hnusných priestoroch, až je to pekné – vymysleli to Maďari, nepýtajte sa prečo). Veľmi poctivo som sa pripravil. Naštudoval rebríčky, Tripadvisor, mapu. Do žalúdka hodil surovú kačicu a odporné kyselé pivo (viď minulý blog). A Ruin pubs run (alebo ak chcete Ruin bars crawling) mohol začať).
Anker’t. Prvá zastávka skraja. Vraj umelecký priestor. Je to tu celkom veľké a možno nie až také špinavé (škoda). Dostal som slušné pivo Hofbräu München Weissbier za 820 HUF. Prvý poznatok – pivá sú v ruinpuboch drahé ako v baroch v centre mesta – stoja 2 x toľko ako v normálnych putykách. Ale bolo dobré, dokonca mi na šupácky plastový pohár nalepili limetku. Toto „Áčko“ bolo celkom v pohode. Mal som chuť konverzovať, ale zakusol som si do jazyka – predo mňou bola dlhá cesta. Ani Columbus neobjavil Ameriku tak, že to zapichol v prvom pohostinstve na Kanárskych ostrovoch.
Potom naraz prišlo zistenie, že všetkých 13 Ruin pubov určite neobídem. Pretože niektoré boli zavreté – ako nejaká vintage wine záhrada alebo strešný klub Corvin (inak, dosť logické, v januári, že). A v Kuplungu odo mňa chceli vstupné. Samo sebou, že som im nič nedal – to by sme mohli rovno otvoriť Trianonskú mierovú zmluvu. No nič, ide sa ďalej. V hustom daždi s jemnými chumáčikmi snehu.
Liebling ruin pub
No a prišla veľká vec. Až dve fotky sú venované jednému podniku. Na mape sa ukazovali ako tri v jednej budove, ale po príchode som pochopil – ono je ich tu 7!! Slovom, sedem podnikov v jednej budove – všetko spojené v jeden obrovský Ruin pub. Zapamätal som si názvy Liebling, Instant a Fogas. A teraz to najlepšie – majú tu 15 barov ! A niektoré pekne dlhočizné! Parádny podnik… až do chvíle kým som nedostal pivo. 300 píp… a dostal som na výber jeden miestny riedky zázrak (Soproni) . Do plastu – ako inak. Začal som šípiť, že s Ruin pubmi nie je všetko v poriadku. Chvíľu som prostestoval, kým sa mi Maďar za barom jednoducho prestal venovať.
Tak som v tom snehodaždi nakoniec zišiel z cesty. Na jednej križovatke ma totiž zaujal lákavý nápis – Beer Point. Bolo tu natrieskané, ani jedno miestečko voľné. Len som si položil pivko na kraj stola, aby som si ho odfotil, hneď ma nejaký miestny Thonuzóbov potomok poslal kade ľahšie. Tak som pivko exol pri záchodoch – a poviem vám, tento kúsok je najlepší z celého blogu. Pivovar sa zrejme volal NoHopLimit a pivo Seduction – nie som si istý, neviem vygoogliť. Ale bolo najdrahšie (1200 HUF), najsilnejšie, najplnejšie a najfajnovejšie. Najsvetlejší bod v celej Pešti.
Toto je obyčajný Staropramen za 520 HUF. Na mape bol nakreslený dáky Art klub v pivnici, ale železné dvere boli neviem prečo o desiatej večer zamknuté. Tak som si to vynahradil o 5 metrov vedľa v obyčajnej redneck putyke. Staropramen bol napočudovanie dobrý a krémová pena držala ako Lady Dee až do konca. (Inak, dosť nuda, že?)
No a konečne tu máme Gradio Party Hostel. Krásny Ruin pub. Na fotkách. Úžasná hipsterčina, paráda (na fotkách). OK, viem, že som sem vliezol v januárovom daždi… za barom nikto nebol, nakoniec po 5 minútach došiel týpek s výrazom „čo to sem leze“. Samozrejme, mal na výber len jedno odporné kyselé predražené pivo. Ako inak, v plaste. Utekal som rýchlo preč. Ale inak, fotky na internete majú dobré.
A dostali sme sa k najslávnejšiemu podniku v Budapešti vôbec. Szimpla Kert je vraj prvým Ruin pubom vôbec – a je aj krásne zariadený. Aj hlavná fotka úplne hore je zo Szimpla Kert. Čo budem opisovať. Veľký podnik plný všelijakých krámov. Turistov nenormálne veľa, nikde sa nedá sadnúť, zvalil som sa na dáku lavičku na zemi, ktorá možno slúžila len na zakrývanie močovej jamy, neviem. Szimpla Kert je parádny podnik – na pozeranie. A áno, hádate správne. Aj tu mi dali len hnusné Soproni v plaste. Dokončil som si mozaiku o maďarských Ruin puboch. Pekné na pohľad, oplatí sa ich navštíviť, ale pivo tu čapujú s podobným nadšením ako keď pes ští na elektrický stĺp. Nebudem tajiť – do židovskej štvrti som šiel pretože som si pár dní pred výletom na idnes.cz prečítal, že sú tu stovky barov a celá štvrť je ukričaná a ogrcaná. Zas si vymýšľali tie novinárske hyeny :). Na druhú stranu, možno len mňa baví šľapať dvadsať kilometrov v daždi za pivom.
A tak večer končím v bezmennom pankáčskom podniku, kde žiadny návštevník nemá viac ako 20 rokov a všetkým na gatiach cinká nejaké to cinkrlátko z Ebayu. Hrajú tu miestnu muziku na plné gule a opitá maďarská omladina sa prekrikuje. Nejakému zapálenému chrchlajúcemu punkerovi som daroval drobné, pretože viem, že tie ich drobné nikdy neminiem. Potom ma ešte dlho naháňal nejaký jeho ešte hnusnejší a bezďáckejší a chrchlavejší kamarát :). Vypil som tu päť pív. Všetky boli bez výnimky veľmi dobré, väčšinou také IPA štýly. Nikto ich nepil okrem mňa. Trebárs to prvé, Keserű Méz (zrejme nazvané po nejakom Polanského filme) malo nielen veľmi pekný obrázok, ale aj zaujímavú chuť. Úplne ako fialové Bonpari, aj keď uznávam, najradšej som mal vždy tie zelené a potom oranžové. Alebo aj pivo Son of a Bitch – Hara’Punk celkom dobre padlo, tvrďácky názov, ale dobré bolo. Poznámkový blok mi začal trochu vynechávať :).
A je tu úplný záver. Presne počítam – 13. pivo, presne ako som mal pôvodne v úmysle vypiť za večer. Aj keď som zišiel z cesty, ale to sa pútnikom stáva. Posledné pivo je Kőbányai. Ak som vravel, že tie ipy nikto v bare nepil, všetky tie decká mali iba pivo Kőbányai. Stálo 300 HUF, necelé euro. A to je celá pointa. Zrazu sa mi rozsvietilo ako Silvii Šuvadovej pri piatom análnom vortexe. Toto bolo ono. Toto som hľadal. Podstatu maďarskej pivnej kultúry. Už som si všimol, že stojí zaprd. A tu mám vodové pivo Kőbányai so slamenou farbou, ktoré má na RateBeer jednu hviezdičku – ale pozor, nie je kyselé ani neuráža. Je to taká voda na záver, keď na vás nohy kričia, aby ste sa na celú urban beer turistiku vykašľali a šli spať.
