Rok 2015 zakončíme tým, čo bolo pre neho najviac charakterické – porovnaním pív so slávnymi americkými citrusovými chmeľmi. Alebo čo to je.
Pretože práve tento rok akoby dakde vybuchol kotol s IPA-mi a hádam niet pivovaru, čo by nemal niekoľko druhov „íp“ vo svojom portfóliu. Niežeby to bol zlý trend – určite lepšie ako keď sa všetci bláznili za radlermi.
Na hlavom obrázku máme Dobule IPA od Permonu. Názov Double tu nie je len tak. Sú tu dva druhy chmeľov, ale najmä pivo je neskutočne výrazné. Ak pijete štandardné „ipy“, tak tu je každá chuť ako zdvojená. Pomarančovejšie, sýtejšie… nie je to pivo pre začiatočníkov (6,8% alkoholu) a tiež by ma zaujímalo, čo to urobí s telom po takom piatom kúsku :). Ale palec hore za jasnú a zrelú chuť.
A prichádzame k Lucky Bastard Pale, tiež vrchne kvasenému a nefiltrovanému pivu. Z testovanej trojky považujem tento kúsok na najslabší, hoci nie je zlý, samozrejme. Výrobca na svojej stránke uvádza, že pri tejto dvanástke ležiaku chcel dosiahnuť jednoduché čisté pivo bez rušivých prvkov. A to sa mu podarilo. Lenže… cena cez 6 (alebo 8? už si nepamätám) eur je ustrelená. Pivo sa tvári ako luxusný tovar. Aj užívatelia, čo hviezdičkujú na webových denníčkoch si pochvaľujú, aká je to vysoká trieda. Ale prečo? Zato že je to vo vínnej fľaši? Že to má akoby luxusnú glamour etiketu? Obrázok predsa nepijeme. Toto pivo je ľahká citrusová dvanástka, a hodnotili by sme ho vysoko, keby nebolo také drahé… Inak je to len marketing. Klamanie telom. Toť vsjo.
Nuž a nakoniec škótsky Brewdog v minifľaške. Neviem prečo, ale Punk mi sadol – to sú tie veci medzi nebom a zemou (a nie som investor Brewdogu zatiaľ, pivo chválim zadarmo :)). Je to proste klasik, ktorý 1. vie vyrábať pivo 2. vie predávať pivo. Pekná farba, pekná pena, znamenitá vyvážená chuť, ani zďaleka nie taká ostrá ako hore uvedený Double, chuť skôr jemná ako by vám na konci mala skrútiť pyskami od prílišnej horkosti. V tejto „ipe“ asi cítiť viac dobrý slad ako ten chmeľ, ktorý na západe už nie je tak trendy ako u nás.
