Na pive
Rizek U Pinkasů

Týmto blogom nechcem hnojiť do vlastného hniezda, že všetko u nás je nanič a v Česku super. Akurát to tak vyplynulo z témy dnešného food blogu. Však napríklad stometrovú reklamu na Samsung cez celé národné múzeum – také u nás ešte nemáme.

Rizek U Pinkasů, Praha

V Prahe na Václávskom námestí si hovorím, že by nebol zlý nápad obísť zopár hospůdek, čo sa volajú na U a končia na ů. A tak ma kroky zaviedli k Pinkasům. Veľmi historická krčma, vraj tam chodili Palacký, Masarykovci atď. Aj teraz tam majú dole jednu miestnosť pre štamgastov, plné starých dedkov to tam je. Pivo majú len jedno – Plzeň, vynikajúco čapovanú a čerstvučkú fajnovučkú. Netreba sa zamýšľať.

Čašníčka na poschodí bola veľmi nervózna. Dvakrát ma poprosila, aby som si nesadal za stôl pre štyroch, lebo čo keď naraz príde nápor turistov. Nápor nakoniec neprišiel, boli tam len dve tučné Aziatky, ktoré sa neustále maľovali a robili si selfie s nejakou rybou na drevenej tácke a ešte rodina Moravákov, ktorí nad všetkým híkali a všetko si fotili. Tak som i ja vytiahol svoj aparát. Ako vidno na fotke hore – na rizek, ktorý tak rozochvel struny v mojej duši, že som o tom musel napísať do internetov.

Bez vytáčok, rizek roka. Za cca 250 korún. V menu bolo napísané, že to je cisársko-kráľovský rizek ako v starej Viedni. To je docela fuk, pointa je proste v tom, že bol cez celý tanier. Konečne poriadny nápad. Rizek tak veľký, že sa k nemu už nezmestí príloha (tá je optional – a asi ju ani netreba, hoci má sexy meno – erteple). Rízeček… Ale predsa má len jeden nedostatok. A síce ten, že kto ho celý zožerie, tak sa mu už nič nechce. A tak moja púť po hospůdkach skončila hneď na začiatku.

Treska v bistre Bus Stop, Bratislava

No a potom tu máme nešťastnú krásavicu na Dunaji, ktorú aj bez sukne pýtajú až za Viedňou. Vystúpil som z autobusu na Mlynských Nivoch. Všetky stánky zavreté – bola nedeľa. Ale oproti, ako stavajú tie veliké domy, tak tam bola jedna vec otvorená. Novučičké bistro Bus Stop. Veľmi pekne zariadené – starý autobus, značky, bicykel liberta, hromada dizajnérskych serepetičiek, ktoré sa veľmi hodia k téme. Ozaj to tam vyzerá dobre.

A tak som si objednal dvadsať dekov tresky, dva rožky a jeden Radler v plechovke. Účtenka: 5,70 eura. Slovom: päť sedemdesiat. Čo ja viem, docela dosť. Na to, že väčšinou za tresku s rožkami platím euro dvadsať. O tomto Bus Stope napísala PR článok jedna bývalá redaktorka Markízy, ktorá v v lifestylovom časopise 2009 tvrdila, že kariéra sa rozbieha práve v štyridsiatke. No a tá bzdocha v tom článku tvrdila, že v bistre sa budete cítiť ako pred 50 rokmi, že všetko má socialistické ceny. Tak neviem, asi myslela ten socializmus, čo ešte len príde. Na krídlach búrky s kapitánom Dankom za kormidlom.

Vyše štyri eurá za trošku tresky je proste štvornásobná  cena. A k tomu starodávne tvrdé rožky. Vravím, mali to tam pekne zariadené… na záchodoch mali ozajstné semafory, že zelená – voľno, červená obsadené. Keď som tam bol, určite vonku svietila červená a dáky autista sa mi tam aj tak dobýval dovnútra. A ja som rozmýšľal, prečo v podniku, kde stojí kôpka tresky štyri eurá, nie je na záchode hajzelpapier. Našťastie, bol som iba na malej potrebe, takže táto otázka ostala iba v akademickej rovine.

Bus Stop Bistro Bratislava

O autorovi Zobraziť všetky články

admin