Presne pred 60 rokmi sa odobral do červeného neba Josif Vissarionovič Džugašvili, alias Stalin. Zomrel sám, pomočený v pyžame, pretože súdruhovia sa ho báli vyrušovať.
Oceľový báťuška, učiteľ mnohých sovietskych národov, krvavý pes. Tatko ho tĺkol kde mohol, až sa na Josifovu radosť upil k smrti. Matka snívala, že z neho bude kňaz, ale mnísi v seminári len posilňovali jeho ateizmus. K jeho 155 centimetrom mu na kráse nepridala rapavá tvár, ktorú sovietski výtvarníci krvopotne retušovali, schromená ruka od nejakej dedinskej náboženskej veselky a zrastené prsty na nohách.
Na rozdiel od Lenina (ktorý tiež donemoty rád táral o krásach roboty) dokonca raz aj pracoval – skoro rok bol zamestnaný. Potom sa z neho stal utečenec pred cárskou políciou a veľkým koníčkom mu bolo vykrádanie pôšt, vlakových staníc a podobne. Skrátka mal ukážkový proletársky životopis.
Miloval moc, koncentroval moc, opájal sa mocou. S Hitlerom súperil o titul najväčšieho vraha v dejinách ľudstva. Má na svedomí desiatky miliónov životov (čo približne tretine Rusov neprekáža, aby ho stále zbožňovali a v rodnom Gori mu stále opatrujú posvätný chrám). Ale kým Hitler vraždil predovšetkým druhých, Stalin si máčal ruky v krvi svojich vlastných ľudí. Možno preto ho Rusi majú doteraz tak radi, pretože za jeho vlády sa zo Sovietskeho zväzu stala industriálna mocnosť.
Všestranný a brutálny
Nechal sa ovenčiť najvyššou vojenskou hodnosťou generalissimus, hoci ako vojvodca bol ukážkový idiot a nechal sa priateľom Hitlerom nachytať so spustenými nohavicami (respektíve s obrovskou 5 miliónovou armádou s výbornou výzbrojou na hraniciach, ale v stave slepej nečinnosti). Hoci tábory GULAG vraj začal zakladať už Lenin, práve Stalin ich dotiahol do zverskej monštróznej podoby. V biede tu vypúšťali dušu boháči, chudobní, nekomunisti aj komunisti, intelektuáli aj obyčajní roľníci. Odtiaľ ten jeho slávny výrok o trieskach pri rúbaní lesa. Stalin rúbal všetko doradu. Pri umelo vyvolanom hladomore zomrelo okolo 10 miliónov roľníkov – na najúrodnejších častiach Zeme. Z jeho vlastnej rodiny takmer nikto nezomrel prirodzenou smrťou.
Nedôverčivý, paranoický, zákerný, krutý, ale nesmierne vychytralý Stalin. Niektorí vravia, že plánoval z celého sveta urobiť jednu veľkú sovietsku republiku, ale Nemci mu plány prekazili a s oslabenou krajinou sa neodvážil začínať 3. svetovú vojnu proti Spojencom. Už pred Druhou svetovou vojnou sa kovanému Stalinovi darilo rozširovať sovietske impérium, dobyl Pobaltie, Besarábiu, ale vo Fínsku zo seba spravil hlupáka.
Dokonca písal aj knižky – nebol bohvieaký spisovateľ a jeho múdrosti o dialektickom a historickom materializme sa zmestili v priemere na 20 strán, pričom z veľkej časti citoval svätú trojicu Marx-Lenin-Engels. Je možné však, že mal najväčší náklad v dejinách, koniec koncov Rusi to vtedy tlačili na tony, respektíve vagóny. Veru, aj na Slovensku sme po ňom pomenovávali najväčšie ulice, vrchy a bohviečo, umierali za jeho úsmevom.
Keď ho konečne toho 5. marca 1953 vyvrátilo, všetkým zostávajúcim súdruhom sa nesmierne uľavilo a začali sa biť o jeho stoličku. Prvý, ale nie posledný, šiel pod katovu sekeru súdruh Berija, druhý gruzínsky krvavý pes a verný Josifov sluha. Jeden nádejný kandidát si narazil na pohrebe Kobovu čiapku, aby bolo jasné, koho voliť. Ale voľbami sa v Sovietskom zväze nevyhrávalo. Nakoniec vytiahol žolíka Chruščov, ktorý vraj v politbyre platil za šaša, ktorý ostatných len zabával pri pitkách. Alel to je už iný príbeh.
