Na pive
Stopa legionáře

Zuckerberg nazval rok rok 2015 Rokom knihy a vyzval knihomoľov, aby prečítali aspoň jednu knihu za dva týždne. Challenge accepted.

Ale nenapísal, či sa za knihy považuje buchle ako Vojna a mier, alebo si úlohu môžeme krátiť komiksami. Stopa legionáře je výpravný český komiks vo veľkom formáte, ktorý vyšiel pred Vianocami a ktorý 100 rokov od vzniku československých légií vzdáva poctu československým vojakom (ale väčšinou len českým, keď Slováci sa počas vojny tradične škriabali na zadku a nechcelo sa im priveľmi rebelovať proti milovanému rakúsko-uhorskému mocnárstvu).

Na rovinu – komiks je paráda. Vychádzal na pokračovanie v časopise ABC, ktorý bol voľakedy dlhé desaťročia to najlepšie na trhu (pre chlapcov) a má dlhú tradíciu v českom komikse. V poslednom čase síce “Abíčko” upadlo, takže je to taká brožúra na Hobbita / Harry Pottera – ale zdá sa, že pár dobrých vecí sa v ňom stále nájde.

Stopu legionáře by som rozdával v školách na hodine dejepisu – bez srandy. Určite by sa na tie decká z prvej svetovej vojny niečo nalepilo. Sú tam síce násilné scény, ale na to, aký krvavý kúpeľ bola prvá svetová vojna, je všetko zobrazené veľmi mierne. Rozprávač nám ukazuje veľkolepé scény, vysvetľuje hlavné body dejín, predstavivosť  dopĺňa mapkami a vysvetlivkami. No, a je tam aj Rasťo Štefánik s tatíčkom Masarykom.

Polka Slovákov dodnes rozmýšľa v politologickom trojuholníku len na polovičke tej dolnej čiarky (medzi komunizmom a ľudáctvom) a zrovna tieto oba dva režimy legionárov nemali radi. A pritom “len” vybojovali existenciu Československa. A ešte tá partia chlapov bola nesmierne scestovaná a po rokoch vojny aj veľmi skúsení a obávaní vojaci. Boľševikom neraz spôsobili ťažké bolesti hlavy (ak im hlava ešte ostala na krku). Bez legionárov by sme možno dnes stavali na námestiach sochy Bélu Kúna alebo nejakého chlpatého Habsburga.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin