Na pive
Skákanie na trampolíne

Máte už svoju vlastnú trampolínu na dvore? Sú super. Nemusíte chodiť von, nepotrebujete žiadnu profi výbavu a nevyšťaví vás to ako iné formy cvičenia. A vaše kĺby netrpia toľko ako pri behu.

Aj keď doktori si možno spomenú koľkokrát mali prípad zranenia z trampolíny. Naozaj by ste sa nemali príliš odviazať, obzvlášť ak nie ste profesionálni akrobati. Dvojnásobne to platí pre deti – pretože práve tým sa dnes kupujú trampolíny, aby boli zdravé a chudé. Možno je na mieste spomenúť si zopár všeobecných zásad bezpečnosti.

Tak ako prvé: rodičia nesmú nikdy spustiť deti z dohľadu. Už len tým, že ste doma, buďte radi, že decká nesedia pred obrazovkou a dávajte na ne pozor. Na trampolíne by ste nemali dovoliť skákať viacerým detvákom naraz – práve to je totiž najčastejšia príčina zranení. Jeden nešťastný odraz a neplánový dopad a už je vymaľované. Skrátka, naučte ich čakať v rade. A núťte ich vychádzať a schádzať vždy po rebríku. No a posledné tabu – deti do šesť rokov proste na trampolínu nepatria. Nemajú ešte vybudovaný zmysel pre rovnováhu. A to je vlastne jedna z hlavných vecí, ktorá sa odrážaním trénuje.

Trampolíny pre deti môžu byť menšie ako tie pre dospelých, to ale neznamená, žeby mali byť menej kvalitné. Technická kontrola znamená pozrieť, či sú všetky pružiny a elastické časti na svojom mieste, nepoškodené, nezdeformované, ochranná sieťka neroztrhnutá. Pod trampolínou by nemali byť žiadne predmety – a vlastne ani nad ňou.

Má byť postavená na voľnom priestranstve, v blízkosti nesmie byť plot, lampa, strom, ostré tyče… ale to si určite každý príčetný človek už domyslel. Ani cvičenec by nemal mať na sebe žiadne šperky, prívesky, trčiace kusy látky. Proste jednoduchý odev na cvičenie.

Skákanie na trampolíne znamená skákanie – nie premety a saltá alebo všelijaké podivné figúry, ktoré ani nemajú meno. To si môžu dovoliť profíci, gymnasti, akrobati alebo aspoň blázni, čo mali viac ako 18 rokov a sú zodpovední sami za seba – no rozhodne nie deti. Proste dohliadnete na to, aby sa nejašili, nebili sa, nerobili zle.

Nuž a ako posledné spomeňme to, čo má byť ako prvé – rozcvička. Ľahké a nenáročné cviky, ponaťahovať sa trochu. Nie je to vynález slúžiaci k nudeniu detí. Vysvetlite im, že aj každý profesionálny športovec sa musí pred výkonom poriadne rozcvičiť. Inak prudko stúpa riziko naozaj nepríjemných zranení.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin