Na pive
Vydrapená Bužírka Punk System

Vydrapená Bužírka Punk SystemKapela, čo miesto inkasovania vstupného rozdáva zdarma alkohol? Prečo nie? Myslím, že by sa z toho mohla stať pekná tradícia a príklad Vydrapenej Bužírky by mohli nasledovať aj iné slovenské zoskupenia. A čo tak divákom ešte platiť nejaké malé sumy, alebo rozdávať lístky na Pohodu? To by mohlo zdvihnúť navštevovanosť slovenských klubov.

Michala Kaščáka väčšinou vídam ako uhladeného pána v pulóvri ako sa seriózne diskutuje o hudobných témach, alebo v novinách preberá problematiku prenosných toaliet na zahraničných festivaloch. Preto je pre mňa milým sobotným prekvapením vidieť do pol pása vyzlečeného Michala ako trieska do bicích s metlou (kefou) na hlave a do zachripenia spieva oldschool punkové melodické odtrhovačky. Vydrapená Bužírka Punk System mi vyše desať rokov unikala, ale lepšie neskoro ako nikdy – ďaľší krížik na skromnej slovenskej scéne si môžem odškrtnúť z kalendára.

Vraj je to len recesia, ale čo ja viem, podľa mňa majú ich texty hlbšie posolstvo, než sa samotní autori nazdávajú. Každá správna punková kapela musí proti niečomu bojovať a Bužírka bojuje proti športu (zaujímavé, že v podniku Čudný Pohľad púšťali ku koncertu z druhej miestnosti hokej Florida Panthers – Los Angeles Kings, tomu sa vraví, nechať návštevníka vybrať si to svoje).

A zlatý klinec večera – kapela má vlastého čašníka, ktorý fanúšikov ponúka calvadosom, vínom a dokonca aj žinčicou, ktorá má známe očistné účinky na organizmus, hlavne keď vám v črevách chýba ten enzým, čo rozkladá laktózu. Paráda! Pán čašník má dobré spôsoby starého prešporáckeho vrchného a tanečné pohyby naučené z fínskej diskotéky pre seniorov. A ževraj sa pankáči nevedia správať. Tí slovenskí sú veľmi pozorní (dokonca aj keď nie sú naozajstní pankáči na život a na smrť).

Maličké kluby majú výhodu, že keď sa do prvého radu v publiku zmestia presne traja fanúšikovia, nehrozí hudobníkovi roztrhanie rozzúreným davom. Hudobník si preto môže dovoliť všetky tie srandičky, čo vám na veľkom festivale prísne zakazujú, tzn. osobnú interakciu s divákmi (skákanie do davu má trochu slabšie podmienky). Fanúšik si tak môže na pamiatku odložiť nejaké suveníry ako sú fotky s dobre naladenou hudobnou legendou, poprípade pár chlpov z jeho hrudníka.

A opäť sa blížime k tej chvíli, keď sa má blogger, skúsený hudobý kritik a lev podzemnej scény vyjadriť ku kvalite hudobnej produkcie, posúdiť klady a zápory, prípadne niekoho škaredo odsúdiť. Ale musím vás sklamať, ja viem, že o muzike často píšem, ale prd sa do nej aj tak rozumiem. A odkedy som sa pozitívne vyjadril o Petrovi Nagyovi, tak je to už aj verejné (nechápem, čo stále niekto proti nemu má, však má dobré pesničky). Takže skončíme pri tom, že chlapci hrajú dobre, pekne, silovo, len tá trúba im tam chýba. Prestavte si, že by mohol trúbiť Il Silenzio pri balade Nad hrobom neznámeho športovca. Dobrý trúbkar, to sa dnes často podceňuje.

V.B.P.S.

Vydrapená bužírka gitarista

Bubeník Michal Kaščák

 

V.B.P.S. gitara

 

Alenka Pajtínková a čašník

Michal Kaščák a žinčica

Michal Kaščák pankáč

O autorovi Zobraziť všetky články

admin