Naučte sa používať profi výrazy ako „sklo“, „diera“ alebo „kantňa“. Napríklad: „teraz potrebujem väčšiu dieru“, „teraz si zvolím radšej menšiu dieru“ alebo „nebojte sa, slečna, mám vás v kantni“.
V slovenských kultúrnych domoch svetlá len sliepňajú. Buď je to tým, že za socializmu, keď sa budovy projektovali, nebolo na čo pozerať, alebo skrátka (a toto je pravdepodobnejšie) naše „pomalé“ svetlo ignoruje zákony fyziky a dosahuje sotva rýchlosť zvuku. Sme národ tmy. Všetko dôležité sa u nás odohráva potme. Preto potrebujeme na foťákoch veľké čipy a svetelné objektívy.
Farby s priamym bleskom sú ešte hnusnejšie ako tie bez blesku pod žltými lampami. Pleť cosplayerov v kostýme vojakov Vietcongu je ale veľmi realistická.
Kde odchytávať modely? Vonku na dennom svetle sa dá fotiť aj s telefónmi. Všade sú ale tie nešťastné kulturácke kachličky, poprípade paneláky, a až tu si človek uvedomí ako sme ohromne obsypaní reklamami. Sú všade. Vnútri je zase tmavo a tlačenica. Vyberte si.
Evergreen je priestor pred toaletami. Buď sa objekt ponáhľa dnu a vtedy sú jeho pózy veľmi akčné, alebo ide von a vtedy má na tvári zasnený slastný výraz s maličkou prímesou straty. V oboch prípadoch schopnosť sociálnej obrany objektu klesá.
Ako osloviť vyhliadnutý model? Ťažká otázka. Nám sa osvedčilo zamrmlať niečo ako „môžem?“ a uprieť pohľad na tenisky, čím v druhej osobe vzbudíme súcit. Na neúrodnú kamenistú pôdu padlo oslovenie: „Smiem, prosiť, slečna?“. Raz chcem vyskúšať začiatok konverzácie vetami „Mám skutočne zlý deň. Ale vždy sa cítim lepšie, keď vidím pekný dievčenský úsmev. Mohli by ste sa usmiať pre mňa? (zdroj: diva.sk)“ V najhoršom sa nájde pár trikov v Rimmerovej knihe Tisíc a jedna vtipná průpovídka. Medzi nami, hovorí sa, že keď sa predstavíte ako fotograf z hip-hop.sk, tak si niektoré modelky aj dvihnú tričko (asi preto po 14 rokoch portál zanikol).
Fotky zadkov a výstrihov zostávajú zásadne v súkromnom priečinku. Staromilecké zásady robia chlapa. Okrem toho, nikdy neviete, kedy sa vám vaša súkromná zbierka môže hodiť.
Fotiť celé postavy, alebo detaily? Aj tak, aj tak. Keďže z cosplayerov často vytŕčajú všelijaké doplnky a ono sa to nie a nie zmestiť do záberu, tak fandím detailom a režem hnáty kde sa len dá. Ale „full stuff“ je zase také profesionálne.
Skupiny bývajú paradoxne najväčší problém. Objekty sa poznajú z Facebooku, ale naživo sa hanbia ako babky v kúpeľoch. Takže stojí napr. 5 týpkov a medzi nimi sú polmetrové rozostupy. Photošopisti sa môžu zabávať a vystrihávať kusy priestoru medzi tými cudzími ľuďmi, takže pôvodne hanbliví cosplayeri vyzerajú, že sa majú veľmi radi, alebo že im je zima a zohrievajú sa navzájom svojím telesným teplom.
Zatiaľ sa žiadny cosplayer nedostal na titulku National Geographicu. Pritom „boobs“ žáner tam jazdia už od roku 1896. Z toho vyplýva jedno prudérne, ale morálne ponaučenie.
