Ako sa pije rum

Rum je nápoj rebelov, dobrodruhov, námorníkov a pirátov.

Prvý rum pálili otroci v Novom Svete z trstinovej melasy, ktorá vtedy ešte nemala iné využitie. A čo to znamená pre nás? Že rum nie je typicky „gentlemanský“ nápoj ako napríklad whisky a jeho pitie nie je až tak zviazané predpísaným bontónom. Snobizmus pri pití rumu nemá miesto. S rumom sa veľa experimentuje. Určite poznáte mojito, daiquiri alebo Mai Tai. Podobné koktejly, ale originálnejšie, si môžete vymyslieť aj sami. Čokoláda, ovocie, ale aj iné nápoje sú vám k dispozícii (chuť rumu totiž máločo prebije).

Ako sa teda pije rum? Nuž, záleží od okolností a od spoločnosti, v ktorej sa nachádzate. Určite už tušíte, že tento článok nepojednáva o neviazanom pití väčšieho množstva panákov s kofolou alebo colou, alebo o pití nepravého rumu, ktorý sme až donedávna mali tak dlho k dispozícii. Už len preto, že naozaj dobrý rum je dosť ťažký nápoj, niektoré typy sú husté ako sirup a majú naozaj grády. Inak, veľmi dobre známa ťažkosť nápoja je dôvod prečo sa neodporúča piť ho pred jedlom.

S rumom vyzerá všetko inak

Nie, chceme sa sústrediť na naozaj dobré – prémiové – rumy, značky, ktoré produkujú obmedzené množstvo nápoja, nechávajú ho veľmi dlho zrieť a celkovo, stojí to naozaj za to. Fľašku, ktorá sa ťažko zháňa, poprípade ju je treba za drahý peniaz objednať z druhého konca sveta, sa vyplatí odložiť si na slávnostné príležitosti alebo ako darček pre niekoho kto to ozaj ocení. Najlepšie prémiové značky ako napríklad filipínsky rum Don Papa majú aj svoje príbehy a reklama im rada prisudzuje prívlastky ako vzdorný, spravodlivý a podobne. A hneď máte námet na debatu s priateľmi pri poháriku.

Z etikety by sa malo dať vyčítať, ako bol rum destilovaný, čo sa použilo pri filtrácii a ako dlho zrel v sude. Napríklad taký mexický rum nemusí zrieť ani jeden rok – na to sa v iných juhoamerických alebo karibských krajinách pozerajú zvrchu. Niektoré ťažké čierne rumy zrejú aj desiatky rokov. Biely rum naopak tak veľa času nepotrebuje. Do nápoja môže výrobca pridávať cukor (karamel) alebo korenie a potom niektoré rumy mávajú sladkastú chuť, hoci v origináli žiadny destilovaný nápoj nie je sladký.

Fanúšikovia Hemingwaya vedia

Ak ste rumový gurmán – chcete ochutnať to lepšie a nemusí to byť vo veľkom množstve – držte sa zo začiatku nejakého známeho, ktorý má väčšie skúsenosti. V niektorých baroch sa obsluha môže dosť vyznať, najmä ak majú pestrú ponuku. Veľká škoda, že na Slovensku nie veľa podnikov typu Rum & Cigar Longue, ktoré sú na západe veľmi bežné.

Pri kontakte s úplne novou značkou si každý k poháriku inštinktívne pričuchne. Určite ovoniavajte aj dlhšie, s pootvorenými ústami. Tie naopak po prvom dúšku zatvorte, aby sa tá chuť nevyparila z úst rýchlo. Skúsený piják zvládne rum čistý, ale je možné si do zriediť s vodou, s ľadom. Voda zníži silu rumu a môže zvýrazniť niektoré skryté chute. Ale potrebná nie je, ani ľad, ani chladenie, určite si všimnete ako skúsení rumoví znalci svoj nápoj ohrievajú v rukách – chlad totiž otupuje trochu chuť aj ostrosť nápoja. Hlavne si dúšok rumu nechajte na jazyku dlhšie, neprehltnite ho hneď, ani hneď nevydýchnite.

Rumy nie sú len biele, hnedé a zlaté… odtieňov môžu byť stovky, a aj farba by mala potešiť oko. Pri pozornom pití môžete hádať v akom sude rum zrel (ak si to teda neprečítate na etikete). Tie lepšie rumy sa dávajú do sudov po whisky, cherry alebo aj po víne. Rumy môžu byť drsnejšie aj veľmi jemné. Nemusíte preferovať jeden štýl, veď iné je piť napríklad rum v treskúcej zime s čajom, a iné je to v tropickom teple na dovolenke. Ak túžite po nejakej limitovanej edícii, skúste napríklad Millonario rum so svojím typickým prejavom.

Neexistuje žiadne pravidlo, čo je pravý rumový pohárik (resp. existuje, ale každý to má inak). Niekto tvrdí, že baňaté poháriky so širokou základňou, iný, že kónické a tak ďalej a tak ďalej. Ak už ale máte vo fľaške niečo naozaj výnimočné, nenalievajte pohárik až po okraj, práve naopak. A áno, nenechávajte svoj rum pridlho nedotknutý, lebo môže stratiť svoju špecialitu. Dobre zatvorená fľaša sa dá skladovať dlho, najmä tie s pridaným cukrom vydržia večnosť. Či budú ale dobré po niekoľkých otvoreniach – to je už iná otázka.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin