Na pive
Nežná revolúcia

Nežná revolúciaNa námestí v Prahe hovorí Jakešova žena manželovi: “Miloušku, kup mi ten kožich!” Samozrejme, že lakomý Jakeš jej ho nekúpi. Tak mu pani Jakešová vlepí mastnú facku. Okoloidúci neváha, priskočí k tajomníkovi a vylepí mu tiež facku z druhej strany. “Co to má bejt!” rozčuľuje sa pán tajomník. “Promiňte, já myslel, že to už začalo,” hovorí chlap.

Starý dobrý vtip, ale rozprávať ho dnes sa už nehodí – v najlepšom prípade sa v obecenstve rozprestrie trápne ticho. Áno, vážení, Slováci definitívne stratili zmysel pre humor. A to je znak blahobytu. Lebo vtipom sa najlepšie darí v časoch neslobody a útlaku. Odkedy sme sa začali mať dobre, už aj ten Skrúcaný s Nogom prestali chodiť v televízii. Ba vlastne, tam prestalo chodiť čokoľvek spoločné s humorom. Ešte aj Pročka zakľala nemilosrdná sledovanosť.

“Poviem vám senzačný vtip,” hovorí v 80-tych rokoch muž na návšteve. “Mám poslať preč deti, alebo súdruhov?” pýta sa opatrne pani domáca.

Kedysi za Štúra alebo Palackého v skutočnosti odviedli oveľa viac práce humoristické časopisy, ktoré si strieľali z monarchie, ako všetky seriózne národno-obrodné hnutia dokopy (v škole sa to neučí, ale naozaj je to tak – Černokňažník Viliama Paulínyho-Tótha mal oveľa väčší náklad ako štúrovské zaprdené Slovenské národné novini). Humor mieša kartami v histórii a vynechané tri chody jedla spúšťajú revolúciu.

Prečo budujeme socializmus? Pretože je to lepšie ako pracovať. Čo je najväčším nepriateľom socializmu? Jar, leto, jeseň, zima, imperializmus.

Za socializmu sa – ako inak –  politickým vtipom darilo ako paprike v sklenníku. Lenže prišla oná stupídna hnusná nenávidená zamatová revolúcia a bolo po srande. Dnes je nedeľa, sedíme nasratí za Facebookom a plníme Zuckerbergove disky myšlienkami, aký odporný podvod vlastne ten 17. november 1989 bol. Vlastne sa čaká už len na Československo má talent a na Barbara Conana večer, lebo televízie nehodlajú si nijakým spôsobom pripomínať najdôležitejšiu udalosť posledného štvrťstoročia. Ako vtedy v 89-tom, keď nám púšťali Angeliku, aby sme zostali doma, aj dnes súdruhovia vedia, čo slovenské obecenstvo prikove k domácej pohovke (tí čo pozerali dnes poobede Markízu si možno domysleli o aký krutý vtip ide).

Viete ako Česi zistili, že Zem je guľatá? Vysrali sa na západ a z východu im priletelo hovno.

Vlastne sa ani nezhodneme, kto za tou revolúciou stál a kto zohnal tie státisícové bezprízorné davy dohromady. Boli to kresťanké, ekologické, občianske hnutia? Boli to disidenti, vtedy nazývaní provokatéri, dnes dodatočne nesmierne rozmnožené plemeno? Boli to mladí nespokojní komunisti v strane? Agenti ŠTB? Svetové židovsko-kapitalistické spiknutie? Slobodomurári? Vyrobcovia kľúčov? Jedno je isté, ten štrngajúci dav túžil po fajných rifliach, digitálnych hodinkách, menej smradľavej káve, tenších vložkách, dostatku sracáku a čo ja viem čoho ešte.

Poradca prezidenta Spojených štátov telefonuje do Kremľa a pýta sa na výšku priemerného platu sovietskeho občana. Asi o päť minút sa zo sluchátka ozve zúfalý hlas: „A vy zase diskriminujete černochov!”

Ja viem, že kaviarenskí intelektuáli namietnu, že celá revolúcia je predsa o slobode myslenia, ale podľa mňa Slovákom slobodu netreba. Dajte im ju a len ich zase zbytočne naseriete. Ľudia ešte v žiadnej epoche dejín nemysleli politicky – každý myslí len na svoje brucho. Prečo myslíte, že v 15- miliónovom Československu bolo len milión komunistov? Slováci sa v 1989-tom chceli mať jednoducho lepšie, kratšie čakať v radoch, kúpiť si štramácke vietnamské galoše a najlepšie by bolo, vôbec, keby nám pečené holuby lietali rovno do huby. Rovnako ako keď sme boli hlasovať v referende o vstupe do EÚ. Holuby stále nie a nie priletieť. Najradšej by sme celú tú inštitúciu zrušili!

Slávny básnik Majakovskij spáchal podľa agentúry TASS samovraždu. Jeho posledné slová boli: “Súdruhovia, nestrieľajte!”

Po revolúcii sa z nás stali demokrati. Presvedčení republikáni, ktorí sa tu a tam klaňajú anglickej kráľovnej na návšteve a pri každých voľbách polovica obyvateľstva očakáva reštauráciu cisárstva (inak si neviem vysvetiť tú ostentatívnu a nasratú neúčasť). Síce nám už nehrozí jadrová vojna kvôli mandelinkám, ale zase za komunistov bolo lepšie. Chýbajú nám tie časy konštruktívneho zbrojenia. A tiež oslavy októbrovej revolúcie, ktorá bola v novembri, zariadená človekom menom Lenin, ktorý volal Ulianov a vlastne sa na tej naozajstnej revolúcii nezúčastnil a celé to bolo v Petrohrade, ktorý sa však nesmel spomínať, lebo to bol Leningrad.

Komunisti vypísali súťaž o najlepší politický vtip. Ceny boli nasledovné:
3. miesto – 10 ročný putovný zájazd po sovietskych baniach
2. miesto – 20 ročný pobyt v zotavovniach cestovnej kancelárie GULAG
1. miesto – osobné stretnutie s Leninom, Stalinom, Marxom a Engelsom

Vraví sa, že najväčším problém Slovenska sú zlodeji. Samozrejme, tí druhí, tí, ktorým tak ochotne hádžeme hlas do urny, alebo ich vítame, keď vylezú z basy – nie keď si Pišta v závode sem-tam vezme nejakú drobnosť, na ktorú má právo už len z toho titulu, že majiteľ fabriky na to má, a ešte si to tá sviňa aj odpočíta z daní. Zlodejov skrátka nenávidíme, ale keď nájdeme niečo opustené na lavici v krčme, predsa to tam nenecháme len tak ležať, nie? Je to veľmi pekná vlastnosť, prinesená zo socializmu, kde nás učili, že jedného dňa zavládne raj na zemi a každý si bude brať to, čo bude potrebovať.

Hovorí jeden ruský robotník druhému: „Tak si predstav, že už päť rokov robím v továrni na šijacie stroje, tak si vravím, že by som si mohol nejaký doma zložiť. Tak nosím jednu súčiastku za druhou, ale nech to skladám, ako chcem, vždy mi z toho vyjde guľomet…“

Druhý výrazný rys, ktorý nám zo socializmu ostal, je náš geopolitický rozhľad. Rozumieme sa do problematiky svetovej ekonomickej rovnováhy, predvídame kurz juanu a dolára, dokonale poznáme pozadie konfliktov na blízkom východe, vieme, prečo Obama močí vždy do stredného pisoáru. Len ten záujem o veci domáce ešte neprepukol. Za socializmu bolo vždy výhodnejšie pozorovať úspechy Kubáncov v Afrike, ako rozoberať záležitosti miestneho Okresného výboru. Preto napríklad ani pätina ľudí sa nedostaví k samosprávnym voľbám. Čo sa stane s miliardami? Koho to trápi! Prežije škola vo vašej dedine, zrušia nemocnicu v blízkom meste? Choďte doriti s taľafatkami. Regionálne spravodajstvo nás k smrti nebaví a občasných občianskych aktivistov považujeme za predvádzajúcich sa trapkov.

Takže vážení, vitajte na Slovensku 17. novembra 1989.

– Vitajte v krajine, kde za chudobu jednotlivca môže vždy niekto druhý, poprípade nejaká dejinná udalosť alebo Havel
– Vitajte v krajine, kde sme sa zbavili komunistov, ale traja najvyšší štátni predstavitelia sú bývali boľševici a najbohatší kapitalisti sú vlastne prezlečení ŠTBáci
– Vitajte v krajine, kde si zamestnanec nechá káľať s úsmevom na hlavu, ale večer v krčme to šéfom natrie aj s úrokmi
– Vitajte v krajine, kde je najväčší pomer presvedčených stalinistov, ktorí zároveň žiadajú blahorečenie najväčšieho arizátora v našich dejinách
– Vitajte v krajine, kde pred 60 rokmi bol najväčším nepriateľom dedinský mäsiar a kde dnešní mäsiari nostalgicky vzdychajú za starými dobrými časmi s časopisom Vlasta
– Vitajte v krajine, kde študenti píšu do 3G internetu, že nemajú na chleba a radšej by fárali na Urale, ako umývali riad v Londýne (hádajte čo robia)
– Vitajte v krajine, kde ľudia považujú za zlodejstvo, keď si inštalatér po odvedení práce vypýta odmenu
– Vitajte v krajine, kde sa ľudia hanbia baviť so susedmi a prekračujú chorého v záchvate infarktu, pretože opilectvo je povolená forma radikalizmu
– Vitajte v krajine, kde televízni diváci prelejú viac sĺz v Modrom z neba ako na pohrebe príbuzných
– Vitajte v krajine, kde bude človek radšej drieť zadarmo a presúvať šutre v jaskyni ako by mal pohnúť rozumom a zarobiť si na seba
– Vitajte v krajine, kde nie je najväčším problémom kradnutie, ale to, že sa ľudia nechávajú tak ochotne a láskavo okradnúť

Stále nechápem, kam sa podeli tie dobré vtipy. Však materiálu je dosť, nie?

Som Jozef Majský

O autorovi Zobraziť všetky články

admin

1 KomentárPridaj komentár

  • Už som našiel dobrý vtip, priamo k tomuto článku.
    “Vitajte v krajine, kde študenti píšu do 3G internetu, že nemajú na chleba a radšej by fárali na Urale, ako umývali riad v Londýne!”