Najvýstižnejší opis krátky opis Slovákov priniesol autor Draculu Bram Stroker. Je hneď na začiatku tučnej knihy o krvavom grófovi, takže lenivý čitateľ nemusí lúskať veľa, ak sa chce dozvedieť pravdu o nás.
Strokerov literárny hrdina Jonathan Harker cestoval až z Londýna do Transylvánie a ako inak – po ceste dychtil uvidieť miestne svojráznosti. Slovákov pozoroval na ceste zo Sedmohradska do Bukoviny. Maďarský paprikáš mu zachutil, ale pripravil nejednu ťažkú chvíľku na toalete. O miestnych ženách Stroker poznamenal, že z diaľky pôsobia ako veľké krásavice, ale sú nemotorné v drieku. No a o nás napísal:
„Najčudnejší boli Slováci, ktorí pôsobia barbarskejšie než ostatní: nosia veľké pastierske klobúky, širokánske voľné špinavobiele nohavice, biele ľanové košele a obrovské kožené opasky, takmer na piaď široké a vybíjané mosadznými klincami. Na nohách majú vysoké čižmy, na hlave dlhé čierne vlasy a pod nosom husté čierne fúzy. Hoci sú malební, nepôsobia príťažlivo. Keby sa takto zjavili na javisku, človek by ich zaraz pokladal za akúsi čeliadku orientálnych brigantov. Počul som však, že sú neškodní a že im chýba priebojnosť.“
Ak sa nejaký fičúr nad týmto uráža – zamyslite sa. Bram mal pravdu. Naozaj sme takí nejakí malební a neškodní. Aj tie čierne fúziská sa ešte kde-tu nájdu.
