Take it easy, man. Alebo po našom – kašli na to, bude blato.
Na svet sa derie malé nenápadné náboženstvo. Nebojte sa, nejde o plejádske vortexy, ani tretie oči bytostí svetla. A tiež tu nenájdeme klaňanie sa dreveným soškám, búchanie hláv o zem, či múr, vojny, pranie peňazí, pašovanie zbraní a podobné zábavky etablovaných cirkví.
„Cirkev posledných dní kamoša Duda“ rastie pekne pozvoľna. Uznáva mier, župany, zdravé mlieko a také tie veci, po ktorých si človek môže dobre zdriemnúť. V tejto cirkvi môže byť kňaz každý, komu sa chce – už ich je 160 tisíc.
Teda, novinár Oliver Benjamin, ktorý tento spolok v roku 2005 založil, mal na mysli aj trochu duchovnejšie veci. Podľa neho „dudizmus“ vychádza z učenia starovekého čínskeho mudrca Lao-c’a (akurát bez tých nebeských, medicínskych a podobných Tao vecí). Veľa jedla, veľa výkalov, varoval kedysi majster žiakov a mal pravdu. V metafyzickej rovine, samozrejme.
Nová filozofia tiež uznáva napríklad Epikura (ktorý sa preslávil tým, že sa vysmieval prvým gréckym vedcom-filozofom, že si príliš komplikujú život) alebo bacuľatého Budhu. V podstate nemajú problém ani s Ježišom Kristom či Mohamedom – vlastne nemajú problém s nikým. Preto sa tu utrúsi dobré slovko či dve aj o takých vyhlásených ateistoch ako Mark Twain alebo Kurt Vonnegut. Je vám jasné, že motlitby v takejto cirkvi sú oveľa väčšia sranda? Navyše, toto náboženstvo ešte nikdy nikoho neupálilo ani nevyhodilo do vzduchu.
Bibliou je napríklad kniha „Book of the Dude“ – s kávovým krúžkom na obale. Alebo evanjelium s názvom, hm, hm, „Holy shit“. Dudovi vychádzajú dokonca aj noviny. Jediný prejav konzervativizmu v novej cirkvi je obligátna téma muži a ženy v cirkvi. Žiadna svätá Dudetta sa zatiaľ neuctieva. Dude je len jeden.
Ak sa ctený čitateľ dostal až sem a klope si prstom po hlave, pravdepodobne nevidel film Big Lebowski. Máme prezrádzať spoilery z tohto miestami trošku predsa len veľmi vulgárneho a tým pádom kultového snímku z roku 1998? Stačí, keď si povieme, že Dude chodil v starom župane, mal staré otrieskané auto a nehnal sa za prachmi ani majetkom. Stačilo mu občas si vypiť svoj koktejl, zagúľať si na bowlingu s kamošmi a tak. Chlapík, ktorý nevisel na pozemských statkoch až tak veľmi ako najetablovanejší cirkevníci na svete.
Bol to skrátka lenivý pohoďák, ktorý vám v každej životnej situácii zahlásil vetu „Take it easy, man“ alebo sa zvrtol a šiel domov k svojmu koberčeku. Keď mu tá divná umelkyňa oznámila, že s ním bude mať dieťa, prirátajme mu k dobru, s milým Dudom to predsa len trochu hrklo. Za päť sekúnd to ale pustil z hlavy.
