Predstavte si amerických veteránov, ktorí po pár mesiacoch na bojisku chytajú všetky možné psychické diagnózy, depresie a traumy. Duševne rozlámaných chlapcov vo frajerských maskáčoch neposkladá dokopy ani holywoodska liečba. Ako by si pri nich pripadal uhorský vojak Gabriš, ktorý si na bojiskách flegmaticky odkrútil vyše 80 rokov služby?
Plným menom sa volal oficiálne Ladislav Škultéty (1738 – 1831) a pochádzal z Mojtína pri Trenčíne (kde inak majú práve starostku, ktorá sa volá Gabrišová). Prežil štyroch habsburgských cisárov (respektíve aj cisárovnú Máriu Teréziu pre ktorej bacuľaté líčka vtedy konali vojaci hrdinské činy), niekoľkých majiteľov pluku, bojoval v 22 vojnách na 256 európskych bojiskách. Bil sa s Francúzmi, Prusmi, Rusmi a okúsil aj turecké jatagány.
Hovoril niekoľkými jazykmi vrátane latinčiny a aby ho povýšili, musel čakať 25 rokov. Dúfam, že chápete, prečo sa Slováci k nemu tak hrdo hlásia :). Na konci kariéry, keď už ledva vysadol na koňa, mu dojatý panovník ponúkol dôstojnícke výsady, ale starý Gabriš to odmietol. V jednej legende od Jána Martiša mu dokonca sám pruský vládca Friedrich vravel, že v jeho armáde by bol už dávno majorom. Martišova knižka Cisársky večný vojak je vlastne slovenskou verziou Vojna a mier.
Odtlačok od čižmy na nemeckej zadnici
Gabriš slúžil od detských rokov, čo v tej dobe nebolo nezvyčajné. Podieľal aj na slávnom ťažení do srdca pruskej ríše alias Berliner Husarenstreich. Husársky kúsok mal na svedomí Andrej Hadík, vojvodca, ku ktorému sa Slováci tiež hlásia a nie nadarmo. Koniec koncov, naleštené pruské zadky vtedy nakopali najmä vojaci z hornouhorských a chorvátskych stolíc. Hadík napochodoval do Berlína s pomerne malým vojskom 5000 chlapov, dobyl hlavné mesto úhlavného nepriateľa a odpochodoval s vyše 200 tisíc strieborniakmi, ktoré z veľkej časti skončili v pokladnici Márie Terézie. Stratil len 10 mužov, čo boli v tej dobe straty prakticky v dobe mieru.
Túto pozoruhodnú akciu si dodnes pripomínajú Nemci v meste Elsterwerda pri Berlíne (na obrázku), kde sa zdržala časť Hadíkových síl. Veľký Friedrich mal vtedy plné ruky práce – Európou pochodovali viaceré nepriateľské vojská pod zástavami nezvyčajných aliancií. Kocúr nie je doma, myši majú hody, vraví sa u nás. V Berlíne ostala len kráľovná a guvernér strachopud. Rakúsky trón po sérii prehier potreboval pozitívnu správu ako soľ. V skutočnosti mal veliteľ Berlína k dispozícii väčšie sily ako Hadík (i keď rozdrobené po štvrtiach mesta), nehovoriac o tom, že pár dní pochodu sa nachádzala niekoľkonásobne početnejšia pruská armáda. Odvážnemu šťastie praje a husári boli vtedy odvážni.
Skrátka a dobre, Gabrišova kronika bola plná takýchto historiek. Krvácal, natriasal sa v sedle, prespával pod holým nebom, okúsil ohne toľkých bitiek, že o nich nepočul ani pilný študent histórie. Napoleonské vojny boli v jeho živote len jednou epizódou. Sem-tam sa pritrafila zrejme aj nejaká dievka, ale tu už nastupuje Martišova literatúra. Kto to nečítal, mal by rest dohnať. Lebo aj slovenských vojakov vymiesili niekedy z tuhého cesta.
