Na pive
Jednoruký bubeník Rick Allen

Jednoruký bubeník Rick AllenDef Leppard bola voľakedy nielen tvrdá, ale aj ťažko skúšaná kapela.

V roku 1991 zomrel gitarista Steve Clark spôsobom ako nejeden rocker – príliš veľa alkoholu a drog. Mal o pár rokov viac než aby sa dostal do Klubu 27. Na mimoriadne predávanom albume skupiny, ktorý vznikol neskôr preto pracoval len jeden gitarista – Phil Collen. To už ale kapela vedela, že so životom sa treba pobiť. Na príklade svojho jednorukého bubeníka Ricka Allena, ktorého niektorí prezývajú aj Thunder God.

Jeho story zo Silvestra 1984 by mohli použiť výrobcovia bezpečnostných pásov ako odstrašujúci prípad. Mladý Rick Allen mal vtedy 21 rokov a nedalo sa o ňom povedať, že je zodpovedným vodičom. Keď sa jeho Korveta ocitla za múrikom v poli po niekoľkých obrátkach, jeho ruka ostala v aute a on vyletel z auta von. Vraj nebol dobre pripútaný – jeho spolujazdkyňa ostala v aute s drobnými zraneniami. Život mu zachránil šok (ktorý spôsobil aj stratu pamäte) a okoloidúca pôrodná asistentka, ktorá mala dosť duchaprítomnosti, aby Rickovu ľavu ruku strčila do ľadu. Chirurgovia mu pažu dokonca prišili naspäť, ale kvôli gangréne mu ju museli opäť amputovať.

Rick sa aj po nehode stal strojovo bezchybne hrajúcim bubeníkom, ktorý hravo stačil ostatným maníkom v prvej lige. Spevák Joe Elliott dokonca tvrdí, že po strate ruky hral Rick ešte lepšie. Keby Rick v kariére nepokračoval, Def Leppard by sa rozpadli ešte pred svojou najslávnejšou dekádou.

Samozrejme, že ľahké to nebolo. Sotva dospelého muža musela udalosť zákonite nalomiť a potreboval niekoľko týždňov na to, aby si vôbec uvedomil, čo sa stalo. Ostatne, veď dráhe muzikantov členovia Def Leppar obetovali všetko – dali výpovede v práci alebo ukončili školu.

Porazenectvo sa medzi sheffieldskými rockermi vtedy nenosilo. Na Rickovi zapracovali jeho blízki – dali si za úlohu dostať nešťastného jednorukého bubeníka z depresie a z postele. Rickov brat doniesol akýsi kus peny, na ktorú mohol Allen tlačiť nohami a vyklopkávať si rytmy. Zistil, že nohami dokáže zahrať väčšinu svojich obľúbených partov. To už Ricka hecoval spevák Joe a iní. Vrátiť odvahu sadnúť si za bubny a technickými radami pomohol bubeník kapely Status Quo Jeff Rich. Z nemocnice rovno do skúšobne – vraj Rickovu kariéru zachránilo práve to, že nedostal čas hlivieť. Dokonca sa dal na maľovanie.

Ľavá noha bola zo začiatku mľandravá, ale tréning odstránil aj tento nedostatok. Keď zavíria bicie jednorukého bosého bubeníka z Def Leppard – “Kto by sa staral, či má jednu, dve alebo tri ruky,” ako hovorí spevák Elliott. Neskôr sa stal jednoruký Rick Allen symbolom nadácie, ktorá pomáha vojnovým veteránom prekonať depresie z fyzického zmrzačenia. Veteráni majú vstup na koncerty Def Leppard zadarmo.

Veľkú rolu v pozoruhodnom comebacku na Monser of Rock v roku 1986 hrali špeciálne upravené elektrické bicie. Až v polovici deväťdesiatych rokov sa Rick Allen začal postupne vracať k akustickým bicím.  A to už bol veľká legenda.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin