Sigmund Freud odporúčal kokaín alkoholikom, Coca-Cola ho dávala do nápoja. Údajný liek sa vyrábal priemyselne a reklamy lákali zákazníkov na šťastné pocity.
Samozrejme, dnes je každému jasné o čom to je. Buď nám to vysvetlili pani učiteľky v škole, čítali sme v časopise ako dopadajú celebrity na cracku alebo dokonca poznáme niekoho, kto to bral (málo pravdepodobné, keďže ide o drogu bohatých a Slovensko sa nachádza skôr na heroínovej ceste z makovíc).
Človek po užití kokaínu zažíva neopísateľnú eufóriu, ktorej rozumie len iný narkoman. Na krátko sa mu rozšíria zreničky, rozbúcha sa mu srdce, nervový systém zažije adrenalínovú jazdu. Potom však prichádza potreba zvyšovať dávku a jedna z najdrsnejších závislostí. Ľudia sa rozpadajú na trosky a smrť u intoxikovaného nie je nezvyčajná.
Nuž, tak si predstavte, že v Coca-Cole až do roku 1903 bolo v každej fľaške 9 miligramov kokaínu. Až potom ho firma nahradila kofeínom, respektíve, začala používať listy laboratórne zbavené drogovej zložky. Názov však populárnemu nápoju prischol.
V druhej polovici 19. storočia ľudia považovali kokaín za liek. Vyrobil ho nemecký chemik Albert Niemann v roku 1860 a už o dva roky ho Nemci vyrábali priemyselne ako účinný medikament. Listy koky už odávna žuvali vysokohorské indiánske kmene v juhoamerických Andách. Bieli dobyvatelia, ktorí v horách padali ako muchy, sa čudovali odkiaľ sa v tých malých domorodcoch berie toľko energie a húževnatosti. Kľúčového alkaloidu je ale v listoch veľmi málo. Na jeden kilogram tvrdej drogy treba 150 kilov listov koky.
V Spojených štátoch hlásala spoločnosť Parke Davis, že kokaín zaženie každú depresiu. V Bavorsku dostávali drogu vojaci – vydržali potom naozaj veľkú záťaž (dočasne). Najväčším zástancom kokaínu sa stal Sigmund Freud. Písal odborné eseje plné zložitých lekárskych termínov a odporúčaní. S kokaínom by Freud liečil kdečo – bolesti hlavy, vyčerpanosť, problémy s bruchom, astmu, zažívacie problémy, impotenciu, alkoholizmus. Užíval ho aj sám – pochvaľoval si, že zaháňa depresiu, akurát mu prekážalo časté zvracanie.
Zo svojho priateľa Ernsta von Fleschl-Marxowa urobil závisláka, keď mu kokaín pichal priamo do žily, aby mu vyliečil závislosť na morfiu. Nešťastný kolega napokon zomrel. Zlé jazyky vraveli, že Freud ho vyliečil – pacient nezomrel na závislosť na morfiu, ale na závislosť na kokaíne.
Otec psychoanalýzy napokon svoj omyl uznal. Cena bola vysoká.
