Európski emigranti

Európski emigrantiSme majstri hodom vidlami, tento úspech nám nikto nemôže uprieť. Naši šampióni každoročne obnovujú tento titul na poľnohospodárskej výstave regionálneho významu. Hokej nám ide. Sem-tam sa zadarí aj v inom športe. V čom by sme Slováci mohli ešte zbierať trofeje a víťazné vavríny?

Každá motivačná kniha vám povie, že pre individuálny úspech je zhubné vyhovárať sa na iných. Zhadzovať svoje prehry na škodcov. Všímať si chorobne ostatných. Bohužiaľ, vyhováranie sa na iných patrí k slovenským slabostiam – a ubližujeme tým najmä sami sebe. Vždy sú tí druhí na vine – Maďari, Česi, Rusi, Američania. Vláda. Šéf. Sviňa sused. Netvor Havel. Nenažraní obchodníci, ktorí kradnú tým, že zdražili rožky o 2 centy.

Našich predkov bili Avari, Tatari, Turci aj Huni (tí dokonca, keď sme tu ešte ani neboli a máčali sme si bosé nohy niekde na severovýchode Európy). Kým sme boli v Uhorsku, príčina nášho nešťastia bola jasná – vrchnosťou boli Maďari. Ale potom sme sa od nich odčlenili a zistili sme, že sme aj niečo stratili. Uhorská ekonomika a infraštruktúra bola postavená štýlom sever – juh, nie ako dnes západ – východ. Ale prestavali sme železnice, cesty aj obchodné trasy.

Keď sme sa dostali do štátu s Čechmi, hneď sme našli nový zadok, ktorý nám prisadol hlavu. „Federál, si drahý a nerentabilný!!!“ revali slovenskí národniari na začiatku roka 1990, keď sme sa š Čechmi lúčili. Každý uvedomelý Slovák vedel, že na Čechov doplácame. Dostali sme sa do vlastného štátu – a zrazu sme zistili, že drahí a nerentabilní sú naši národniari. Že nás stoja dosť peňazí a nič z toho. Doteraz sa nevieme rozhodnúť, či nás viac vyciciava dedičstvo po Sovietskom zväze alebo novodobé maniere západného kapitalistu.

Bol tu tuším Vladimír Mináč, (spisovateľ so skvelým štýlom, ktorý sa nevedel rozhodnúť, či je veriaci matičiar alebo vedecký marxista) ktorý prišiel s teóriou, že Američania nemôžu spávať, keď sa na Slovensku buduje Priehrada mládeže. A ani slovenskí mäsiari nemohli spávať. Tak tým Američanom tá priehrada klovala oči, že posielali špiónov, aby plašili po nociach našich zväzákov. Klasická „mandelinková“, avšak stále veľmi obľúbená teória.

Ďaľším, kto nám ubližuje sú Rómovia. Tu už sa aj autor článku dostáva na tenkú plochu. Lebo nás od jedu poráža, keď Cigáň ukradne bicykel, ale keď roduverný Slovák ukradne fabriku na bicykle, tak ho bežíme nadšene voliť a staré babky držia čestnú stráž pri volebnej urne.

A čo taká Európska únia? Hneď ako sme do nej vstúpili, najradšej by sme šli hneď von. Už nevidíme tie ohromné výhody, čo nám Únia dáva. Sú to novodobí otrokári a hotovo! Čo nám je do nejakých bohatých Nemcov, že bez ich ekonomiky by sme mohli husy pásť. Aspoň tie husy by boli naše.

Nedajú nám spať

Osobitným nepriateľom sú Židia. Voľakedy ich bolo u nás viac, časť poslali naši papaláši na smrť (ľahko sme si umyli ruky), časť v niekoľkých vlnách emigrovala. Dnes je na Slovensku Židov menej ako ich schátraných neupravených cintorínov a väčšinou sú to už starí ľudia – čo niektorým Slovákom prirodzene neprekáža, aby nevideli za svojou biedou neustále židovsko-kapitalistické sprisahanie. A nájdu sa aj politici, ktorí vedia, že niektoré nálady treba prikrmovať.

Schválne tento text som našiel v 80 rokov starej knihe od Konštantína Čulena  Dejiny Slovákov v Amerike, keď hľadal hlavnú príčinu slovenskej emigrácie:

Každý Žid, keď sa usadil v Uhorsku, započal svoje živobytie odpredajom pálenky, totiž otvoril si krčmu, ktorú v tom čase bolo ľahko dostať. Začal sa líškať ľudu, vábil ho k sebe a ľud pil. Náš ľud, i tak náchylný k pitiu pálenky, ľahko sa dal sviesť, a keď nemal hotových peňazí, pil na dlh a žid svedomite značil. Takto vyháňal mnohých hospodárov z domu, z poľa a sám sa uviedol do ich vlastníctva. K tomuto sa pripojili zlé časy, neúrody a náš človek bol núteny obzerať sa po inom prameni žitia. Komu ešte toľko ostalo, že mohol sa vydať na cestu do Ameriky, ten šiel, lebo hanbil sa ísť slúžiť Židovi a obrábať svoje niekdajšie zeme – pre Žida. Hanba hnala na mizinu prišlého gazd von z domu, pre za hranice, ta za more. Mohli by sme povedať, že veľkú čiastku tých prisťahovalcov do Ameriky vyhnala pijatika. 

Neviem čo na to povedať. V tej dobe to bol obvyklý názor. Dnes na tomto ešte žije polovica Matice Slovenskej. Žeby za to, že si niekto prechľastá majetok, mohol krčmár, nech bol už akokoľvek diablom zvedený??

Toto hľadanie chýb a zlých úmyslov u iných je sebazničujúce.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin