Písal som, že Voľbu sládkov nechcem veľmi riešiť, a vidíte: furt ju riešim :). Až dva mesiace po sebe prispel pivami Master, popovický pivovar v portfóliu japonského Pilsneru.
K značke Master sa mi viažu veľmi romantické spomienky. Za študentských čias bol môj nesmierne obľúbený podnik nitránsky Vrták (Vršťať, Naozzay). Pivo tam bolo skoro vždy otrasné… kyselé, močoidné, no skrátka len veľmi silné komunitné väzby a nízky cenník tam tých ľudí držal :p. S jednou výnimkou – raz tam začali predávať Mastera a na toho sa dalo spoľahnúť. Bol vždy čistý a chutný a barman mohol pyšne vysvetľovať stredoškoláčkom prečo to tak veľmi pení.
Trojkráľový ležiak. Hore na obrázku je januárový ležiak od Masteru. Príjemné prekvapenie a povedal by som, že z Voľby mi toto pivo asi najviac sadlo. Konečne neriešime všelijaké citrusové chujoviny, ale ozajstné pivo, s viacvrstvovou obilnou chuťou. Na začiatku, po prvých glgoch mi v ústach zabrnela klasická zemitá chlebovinová chuť, ktorú u ležiakov milujem a ktorá sa z europív pred rokmi vytratila. No a ako som to pil ďalej, začal som si uvedomovať údený odér tohto piva. A vôbec nie rušivý. Slušná horkosť a všetky vlastnosti v norme – a spokojný pivník.
Black IPA. V decembri minulého roka prišiel Master do Voľby s Black IPA príspevkom. Tu by som bol opatrný. Videl som pozitívne recenzie… ale…. mne to pivo prišlo schizofrenické. Nemá ani vypraženú tuhosť tmavého piva, ani citrusovú silu a horkosť IPy. Ako keby zostalo filozoficky niekde uprostred – s prázdnejším telom ako letné pivo. Je to piteľné a urobené pre široké masy, nie pre milovníkov žánrových pív. Do útrob šlo ľahko, ale druhé kolo sme si nevypýtali.
Radničná piváreň v Trnave. Ešte pridám obrázok Hotdogu (Teplého psa) z trnavskej Radničnej pivárne, kde som bol prvýkrát. Kedysi som sem chodil do zvláštnej cukrárne, kde čapovali pivo a pred časom to prerobili na piváreň. Nech už je majiteľ ktokoľvek, je to veľký milovník českej hospody. Všade samé logá Pilsner Urquellu alebo Jana Bechera (na solničkách, drevených táckach atď.). Zariadenie je prosté, také to drevené obloženie a obrazy mesta ako v českých klasických hospodách. K tomu veľmi veľký priestor a veľa stolov, tanky, dvoje toalety, veľký bar, a ambiciózna kuchyňa. Možno sem budem chodiť častejšie.
Z lístka mi padol pohľad na hotdog za 8 eur. To bolo ešte asi najlacnejšie jedlo. Vŕtalo mi v hlave, aký hotdog môže stáť v Trnave 8 eur – nuž tento dole na obrázku. ako vidíte, je taký plný, že sa žemle nedali poriadne zavrieť :). Dve klobásy a to okolo nie je cibuľa, ale opečené zemiačky (viac cibule a dáku omáčku navyše by som uvítal). No, bol som spokojný… Becherovka v priloženom kalíšku príjemný bonus na žalúdok. Zaujímavú piváreň nám tu zrobili.
