Metalinda s vodkou

Metalinda chce vstať z popola. Nejaký dobrý znalec slovenskej duše im poradil, aby na to šli cez lacný alkohol. A tak v obchodoch visia na fľaškách malé CDčka s najväčími hitmi starej hudobnej značky.

Nápad to nie je úplne od veci. Keď sa pozriete na to ako v „novom coolovom“ klipe Paľo Drapák robí smiešne kvázi rapové pohyby na spôsob Maduaru alebo ako sa Tublatanka snaží vtrieť do pozornosti národne „orientovanej mládeže“ cez dlhoprstú politiku, teoreticky by cez regále v Tescu mohla cesta k popularite skôr viesť aj bez straty rockerskej cti.

Tieto kapely, ktoré žiarili najmä na prelome režimov, majú jednoducho smolu. Nedostalo sa im ani výťahu od súdruhov a keď sa ocitli v kapitalistickej novej dobe, hudobný biznis už nebol zlatou baňou. V časoch, keď Jaro Slávik nastavoval polky, aby to v hudobnom priemysle niekam dotiahol, to tak chodilo.

A dnes sa chudáci starí rockeri nevedia predať. Jednoducho to nejde. Muzikanti, ktorí kedysi váľali, počúvajú kadejakých odkundesov kváziproducentov, ktorí im radia ako osloviť mladé publikum – to, samozrejme, neoslovia, a staré obecenstvo tým pádom stratia. Snažia sa rapovať, hrajú sa na niekoho, kto nie sú, do youtube vypisujú komentáre s linkami na svoje kanály, ale škrie to ako plne naložená škodovka.

Však aj na tej novej výberovke už nenájdeme ani stopy po heavy metale (vrátane posledného bonusového tracku, ktorý je „normal“). Je to taký popík, len aby sa preboha niekto neurazil. Ale to nie je negatívum, veď fanúšici tiež starnú a mäknú. Akurát to miestami znie ako Cmorove balady pre šesťnástky. Nie je to zlé no… či to má gule, alebo nemá, radšej nechám na vás. Proste popík, dá sa to vypočuť niekoľkokrát po sebe – ale ako sa s tým, hoši, dostanete na poriadny rockový stage? Skôr do Telerána.

Takže tu po rokoch  máme na pulte novú Metalindu so starými hitmi v unplugged verzii (ale nejaké nástroje strčené v elektrike sa tam nájdu). V náklade „iba“ 200 tisíc kusov ako dodávajú chlapci na promo videu – to aby si to niekto predsa len všimol. A to sa stane, Slováci milujú veci zadarmo.

Bez Paľa Drapáka to tiež ide. O konfliktoch v kapele sa čo to popísalo – každý má (ako inak) úplne inú verziu. Drapák povedal, že odišiel, keď Sámel chcel, aby po pohrebe otca vystupoval v smiešnom kostýme, Sámel zase na Drapáka povedal, že ho vyhodil, keď miesto skúšiek chodil po žúroch. Drapák potom plnil vrecká so skrutkami v Rakúsku a torzo Metalindy sa nikde nevedelo nájsť. Vidíte, slovenský príbeh. Kým v iných  krajinách váľajú 50-60 roční rockeri pred plnými štadiónmi, u nás má na to len ten Elán.

V štvorke súčasnej zostavy spieva Jaro Mojžiš – chlapec bezmála o 20 rokov mladší ako kapelník Sámel. Nemá zlý hlas, to mu treba nechať, ale že bol v Superstar – no, dajme tomu. U nás to pozitívum nie je :). Najväčšia škoda vodkového albumu je, že medzi 11 pesničkami chýba Jan Amos Džínový, ktorý vraj pre Metalindu bol tým, čo Stairway to Heaven pre Zeppelinov.

Ale vzhľadom k starým časom – veľa šťastia s vaším novým projektom. Ale tá vodka nie je až taká jemná, ako sa píše na etikete :).