Na pive
Ostrakizmus

OstrakizmusNa svoju dobu nebol ostrakizmus vôbec krutým trestom. Vyhnancovi nikto nesiahal na majetok, zvyčajne ho do svojho návratu mohol zveriť správcovi, ktorému dôveroval.

Išlo naozaj len o to, aby dotyčný neškodil svojmu mestu. Na desať rokov musel opustiť domov, pretože väčšina občanov sa zhodla, že ťahá spoločné zriadenie ku dnu.

Ostrakizmus (názov vznikol podľa črepín, na ktoré sa písalo meno obžalovaného – črepinový súd) býval pred tisíckami rokov mocným inštitútom domácej politiky v Aténach. Bola to akási antivoľba – tak ako sa volia zástupcovia ľudu, volil sa aj človek, ktorý škodil spoločnosti a bol z nej následne vypovedaný. Šlo o účinný a racionálny nástroj proti tyranii – škoda, že dnes sa z histórie nevieme poučiť a zaviesť niečo podobné aj v našom štáte. Aj vtedy tyran dokázal ovládnuť demokratickú spoločnosť – peknými rečami, podplácaním, mocnými priateľmi a tak ďalej. Dnes to nie je iné. Voličská masa sa nespráva racionálne a nie je imúnna voči manipulácii.

My, ľudia 21. storočia, by sme k škodcovi boli mierni. Nikam by ho nevyháňali. Akurát by vyvolený politik nesmel vykonávať funkciu v štátnej správe. Musel by si hľadať robotu v komerčnej sfére – tak ako ostatní. Pri tejto predstave sa mnohí uškrnú – politik a hľadať si robotu, ha! Dokonalý trest! Však tí nič okrem rečnenia neovládajú. Keď si spomenieme na takého Ivana Šimka, 300-krát vyhoretého ideológa niekoľkých strán, ktorého nakoniec vždy niekde prichýlili – niečo komické na predstave chudáka-politika na úrade práce predsa len je.

Podstatou systému ostrakizmu nebola pomsta, závisť alebo zlomyseľnosť. U jednotlivcov nepochybne áno. Ale za ostrakizovaného človeka musela predsa hlasovať rozhodujúca väčšina občanov. Tá istá zodpovedná väčšina, ktorá volila svojich zástupcov. Ak má väčšina dosť rozumu, na to, aby zvolila politika do funkcie, má dosť rozumu i na to, aby ho odvolala. Hnev voličov sa nedá vždy vyjadriť len vo voľbách. Mal by existovať i korigovací nástroj. Najmä v našej partokracii, kde jeden šéf strany vládne, a ostatní sa mu hanbia čokoľvek vyčítať.

Ako by na myšlienku reštaurovať črepinové súdy v modernej forme zareagovali súčasní politici pri moci? Ak by šlo o vážnu iniciatívu, nepochybne by niekoľkým i stislo. Keďže však ide len o myšlienku pri pive, politici by sa len schuti zasmiali. Ale tí, čo by sa smiali najhlasnejšie… Však viete čo.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin