Na pive
Platón

Platón bol génius. O Sokratovi by ste povedali, že sa spoliehal na zdravý sedliacky rozum a Aristotela by ste zavolali, keby ste potrebovali učiteľa k budúcemu vládcovi sveta. Ale Platón? Ten si ani nebol istý, či to tu všetko vôbec existuje.

Samozrejme, je tu šanca, že Platón bol totálne mimo a všetko čo vymyslel, je nesprávne, a vy sa nemusíte hanbiť, že si ho pletiete s plafónom a vo voľbách to hádžete Harabínovi. V každom prípade aspoň vieme o čom sa kedysi bavila parta chlapov, ktorí sa pofľakovali po mestských záhradách pred vynálezom spodného prádla.

Jedna pani (Rebecca Goldstein) píše knihy o filozofoch s fajnovými názvami. Škoda, že u nás ešte ani jedna jej kniha nevyšla. No a v jednej z tých posledných opísala 10 najväčších omylov Platóna a keďže je to žena a židovka, tak Platónovi vložila do úst aj priznanie za tieto chyby (v skutočnosti aj Platón bol špecialista  na vkladanie svojich myšlienok do úst iných, ale či sa nejaký filozof v histórii aj ospravedlnil, to veru neviem). Tu je stručný a z kontextu vytrhnutý zoznam Platónových omylov:

  1. Nepreskúmaný život sa neoplatí žiť.
  2. Každá demokracia sa postupom času zmení na tyraniu – pretože ľudia radšej veria tyranom.
  3. Realita je matematická, preto sú jej pozorovania irelevantné.
  4. Priemerným ľuďom bez talentu by sa malo hovoriť, čo si majú myslieť.
  5. Krásna matematika vedie k pravde (krása = pravda).
  6. Umenie, ktoré vyvoláva nesprávne emócie, má byť zakázané.
  7. Vládcovia môžu tárať, ak sú ich srdcia spravodlivé a lži ušľachtilé.

S každým bodom sa dá polemizovať. Teraz si vravíte, kde sú zvyšné tri body. Nuž, jednému nerozumiem (resp. ani nechcem rozumieť – Idea Dobra) a do diskusie o nesmrteľnosti duše sa nechcem púšťať (a tiež nie je jasné, či dualizmus  telo-duša pochádza práve z Platónovej dielne).

A nakoniec je tu slávna Platónova myšlienka, že najlepšie štátne zriadenie je také, kde vládnu filozofi. Jeho slovami: Absolútna moc je prospešná, ak sa obmedzuje na filozofov, ktorí ju, samozrejme, nezneužijú, a preto nevyžadujú dohľad. Za touto myšlienkou si pustite video telekazateľa Kennetha Copelanda, ako sa smeje nad výsledkom amerických volieb. Hhuáá-Haaá-Hu-ha-ha-hááá.

Trvalo to 2300 rokov a Platónova myšlienka sa stala realitou. Jasné, po vláde filozofov volalo množstvo mysliteľov – teda, skoro každý jeden. Napokon, 20. storočie sa stalo storočím Vlády filozofov. Storočie s najstrašnejšími a najkrutejšími vojnami, ktoré sa viedli, prečo vlastne? No, kvôli nejakým izmom. V 20. storočí totiž vládli chlapíci, ktorí nepracovali, ale miesto toho urputne filozofovali. Tí najväčší sa dopracovali k nápadom typu “aby sme niečo postavili, musíme popraviť 10 percent robotníkov s nesprávnym presvedčením a tak sa zlepší kvalita práce zvyšných 90 percent”.

Na tomto mieste odporúčam knihu Paul Johnson: Intelektuálové. Sú to vlastne stručné dejiny chytrolínstva. Znie to ako vtip, ale doslova a dopísmena to v podstate bolo nejak tak. Príbehy slávnych do červena sfarbených hrdinov (tí hnedí sú zjednodušene povedané podtyp červených), ktorý majú ruky smerom od roboty a donekonečna tárajú o tom, čo kde ako má robiť, poúčajú, rozkazujú, trieskajú do stola a celkovo, vyhýbajú sa tomu slovu na P.

Možno ste čítali útlu knižku od Thomasa Mora – Útopia. Utópia je vlastne doslova to isté, čo Dystópia, akurát sa to všetkým páči (a keď sa to nepáči – šup s nimi pod katovu sekeru). Utópia je otrokárska spoločnosť, kde však aj otrokári nonstop pracujú. To sa Morovi trošku nepáčilo a vložil do systému zadné dvierka – hŕstka učencov a filozofov pracovať, samozrejme, nemusia, lebo rozmýšľajú za ostatných. Odvtedy každý mladý červený junec sníva o Utópii ako o ideálnom štáte – lebo sa nazdávajú, že v nej nebudú musieť pracovať. Takže napríklad takí Ľuboš Blaha, Lukáš Perný a Eduard Chmelár vlastne v Utópii už žijú :P.

Vláda filozofov sa ukázala byť tou najhoršou. Áno, filozof to nie je len ten dobrák, ktorého každý druhý piatok odváža sanitka s otravou alkoholu, filozof, to je aj žlčovitý revolucionár celé dni vysedávajúci v knižnici vo Švajčiarsku, alebo držieľ Železného kríža z Prvej svetovej vojny. Títo ľudia by sa nemali ocitnúť bez spoločenskej kontroly. Platón bol posadnutý čistotou a ideálnym stavom vecí. No čistota sama osebe sa ukázala ako pekná špinavosť.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin