Na pive
Pohoda veľký stage

Pohoda veľký stageStále najväčší a stále najlepší festival na Slovensku – zrejme to tak pár rokov ešte ostane.

Nech si štamgasti trieskajú do stola koľko chcú, o tom ako Pohodu zosnovali bilderbergovci, fakt je, že tak dobre zorganizovaných podujatí je u nás ako šafránu. Prečo by inak na trenčianske letisko cestovalo toľko cudzincov?

A áno, je to dosť veľké, aby človek ignoroval veci, ktoré sú mimo jeho záber. Koniec koncov, stihnúť čo len malú časť programu je makačka. Odignorovať politikov, alebo nudných hudobníkov je najľahšia vec na svete. Ešte aj tí sekuriťáci sú normálni a nie ako blbečkovia na iných festoch, kde sa boja, že im fotoaparát ukradne dušu.

No a ešte odbijeme debatu, či  je to drahé – možno áno, ale v podstate za tie peniaze dostane zákazník primerane veľa. Slovenské festivaly sa delia na dva druhy – na tie, čo nemajú okrem alkoholu žiadne sprievodné aktivity (aby sa zmestili chudobným lakomým Slovákom do rozpočtu) a tie, čo si naplánujú veľkoryso veľa sprievodných podujatí a vzápätí skrachujú. A to nemám na mysli psychorozprávky na videu v intelektuálnom stane.

Pohoda nepatrí k ani jednej skupine. Platí len jedno pravidlo – robte si čo chcete. Na Pohode je pohoda. Naozajstná, nielen zdanlivá. Samozrejme, musíte sa vedieť zabávať. Na Pohode to ide dokonca aj bez alkoholu. Niekto obieha stejdže, iný sa v nosom pichnutým v mape snaží nájsť legendárny mytologický stan s pivnými prednáškami (našiel ho vôbec niekto?), ďaľší relaxujú v biblickej polohe rozplesknutí v tráve alebo blízko nejakej pípy. Každý si nájde to svoje. Napchávať sa čínskymi nudlami a plniť toitoi-ky má koniec koncov tiež svoje čaro. Alebo sedieť nasratý v Pokec stane,  jedinom mieste, kde sa tuším platí za nepriateľskú atmosféru.

Dokonca aj počasie bolo exkluzívne. Miestami podmračené, jeden krátky dáždik, inak príjemné teplo, ale nie až v tom tropickom zmysle, keď dámy odkladajú posledné kúsky oblečenia a chlapi sa hanbia vyzuť pred čajovňou. Akurát v jednu noc sa prihnala taká vlna zimy, že ste sa zobudili ako sa posádka v susednom stane klepe od zimy. Keď voda v kohútikoch zamŕza, pomôžu len dvoje trenky a repelent proti komárom.

Hudobníci sa snažili, Beware of Darkness boli vynikajúci, Midi Lidi nudní, Nick Cave, majster zmeny tempa šliapajúci po obecenstve predvádzal, že dokáže s masou manipulovať ako bábkar s drevenými figúrkami. A že na utieranie čela používa len dámske spodné prádlo. Z rodnej stajne toho až tak veľmi nebolo (určite každý chce hrať na Pohode, ale málokomu sa splní táto ambícia). Tohto roku to tuším bol len Vidiek v závese s Hexom a Pudingom pani Elvisovej, zvláštne trojkombo. Ak tam zo Slovenska bolo viac muzikantov, tak sa ospravedlňujem, prišli ste o fajného diváka :). Trochu tvrdšie kapelky vystrčili organizátori na autobus na okraj, ale aspoň bolo pod nimi veľa miesta.

Nuž a keď sa Pohoda skončí, priznajte si to, každý sa síce teší na domácu sprchu a tak, ale aj je to človeku predsa len trochu ľúto. Už sa teším na tie nasraté blogy, ktoré zvykú zaklincovať každú podarenú sezónu.

Mier na pohode

 

Joga na pohode

 

Stan týždňa na Pohode

 

Lezecká stena na Pohode

O autorovi Zobraziť všetky články

admin