Starý, ale jarý. Film, ktorý boduje dodnes. Odhalí ľudstvo stratený článok medzi opicou a ženou? Bol prvým hriešnikom na svete Kain, ktorý vyskúšal svoju zlobu na sestre Ábele?
Ak nechápete, prečo sa práve tento film stal najslávnejšou poľskou komédiou minulého storočia, asi ste si ho dlhšie nepozreli. Naposledy, keď ho dávali s hviezdičkou a ustrašené babičky pred ním zakrývali deťom oči.
Dnes už zo škatuľky erotická sci-fi komédia neostal kameň na kameni.
Erotika? To sotva. Dnešné tínedžerské seriály sú oveľa provokatívnejšie. Síce v Sexmisii sem-tam chodia dievčatá bez topu a podprsenky, ale 1. pod zemou je teplo; 2. keď sa pokazí klimatizácia je ešte teplejšie; 3. v tomto svete už nie sú spotení slinatajúci muži – sami seba vyhladili v jadrovej vojne. Je tu síce jedna „full naked“ scéna, ale neviem neviem, stále mi to pripadá také mierne, menej vulgárne, ako dnešné filmy. A prečo by si baby po športovom podujatí nemohli vymieňať tričká? Výborný nadčasový nápad :).
Komédia? Hm, je tu plno vtipov, ktoré sedeli vo svojej dobe, ale v súčastnosti už nemajú tú šťavu. Keď nad sebou nemáte kádrováka, nie je to už ono smiať sa na poznámkach typu „je to ako keby ma vylučovali z pioniera, zastavili sa mi hodinky, ideme na východ, tam je civilizácia, nemecká pasová kontrola – utekajme“. Skôr ako humor vás možno zaujmú vážnejšie myšlienky. Možno sa zamyslíte – a nielen nad genderovými vojnami, ale napríklad aj nad tým, ako sa správame k starším ľuďom a podobne. Film obsahuje veľa narážok na slávne udalosti, rozprávky, biblické úkazy, historické míľniky… Žeby sa po rokoch stávali z komédií filozofické filmy? Prečo nie? Hlavná postava vraví, že v 98-roku mu mali prideliť byt, v novinách píšu, že svetovú krízu spustilo zadĺženie Ameriky a odpredaj Aljašky Poľsku. Muži sa o planétu Zem nedokážu postarať.
No a napokon už ani to sci-fi to veľmi nepripomína (dnes si pod pojmom sci-fi predstavuje každý vesmírne lode a statočných hrdinov, ktorý sa medzi sebou strieľajú fázermi, prípadne sa šabľujú svetelnými mečmi na hranici Svetla a Temnoty). Tuná je všetko ako z umakartu a papundeklu. Po výtvarnej stránke sa to začína odpudivo a také to ostane až do konca. Nejaké haly, kolotoče alebo čo, lacné igelity a skafandre z alobalu. Bezpečnostné helmy pre policajtky dodalo nejaké hokejové mužstvo. Zvuky z PC Speakra a trochu prastarej grafiky. Ale možno aj zato sa z filmu stal napokon kult.
V skratke – roztomilý postapokalyptický svet, zviazaný niečim, čo pripomína totalitný komunizmus, s hniezdočkami dekadencie, kde sa žúruje a ženy sa nekŕmia tabletkami, čo sexuálny pud menia na túžbu po kariére. A ešte keď majú o dve kilá viac, tak sú už tučné. Na to, že Sexmisia vznikla za socializmu, filmu chýbajú „korektné demokratické“ brzdy, takže ženy ovládajú niektoré prístroje štrikovaním, jediní dvaja mužskí hrdinovia nechcú byť „buzerantami“ a tak. Ženy zase mužov bijú a nútia ich zaprávať si košele do nohavíc.
Inak, čo sa týka hercov – všetkých svojím dominantným výkonom zvalcoval Jerzy Stuhr alias filmový Max Starsky. Chlap, čo „kvôli vede“ opustí ženu s deckom, sa prebudí 53 rokov po neúspešnom experimente, nájde civilizáciu v troskách, a aj tak túži len po jednom. Asistuje mu ten druhý (Albert) a útla blondýnka vo vypasovaných legínach Lamia.
Neviem, kto v Sexmisii robil nábor do castingu, ale niektoré herečky sú tu dosť pekné, taká tá jemná prirodzená krása, ktorú nemáte šancu uvidieť v žiadnom americkom superdrahom umelohmotnom filme. Hoci občas nevedia, že sa nemajú pozerať do kamery :). No Božena Stryjkówna hrá dobre a na konci objaví, ako vznikal život v prastarých dobách falusokracie, keď boli ženy iba čašníčkami na bankete života, kde hodoval samec a mučil ženy vývrtkou na fľaše. Au, mamíííí, ženy ma bijú, ja chcem ísť domov :(.
