Koniec leta na domácej „nitránskej“ pôde. V dramaturgii obávaného kata Jula Viršíka, ktorý zarezal už nejeden Maduar.
„Svět byl fajn, svět byl náš, léta prázdnin, slunce, pláž, pryč je smích školních tříd, teď už musím něčím být,“ spieva Kája Gott a vzadu v duete dáva k dobru Lenka Filipová svoje erotické zážitky z plovárny Džbán. Buďte pokojní. Ani Karel ani Lenka zatiaľ na Slížovici nevystupovali.
Tradíciu rozlúčky s letom na Slížovici založili pred 3 rokmi pri príležitosti 20. výročia Horkýže Slíže… vraj. Dokonca aj plagát majú taký istý ako minule, len line-up sa kozmeticky upravil. Okrem Slížov mali byť hlavnými ťahákmi starí harcovníci Tři sestry a Slobodná Európa, ale mne sa najviac páčila Doga, ktorú som, bohvie prečo, ešte v živote nevidel naživo. Jako poprvé… Vedeli ste, že Izzy má dva pupky na bruchu miesto jedného? A počas koncertu cucká lepidlo zo zelenej fľašky, ako nejaký neskúsený pubertiak.
S Dogou na jar chodili na skusy Bijouterrier (ako som sa dozvedel z relácie na ČT, kde obe kapely dávali najnudnejší a najospalejší rozhovor všetkých čias). Bijouterrier ma toto leto prenasledoval – všade kam som sa pohol, boli na stagi Zita s Majkou. A ako tak pozerám do programu dopredu, tuším za mesiac sa opäť zídeme :P. No a tak.
Mestský festival v Nitre je taký poloveselý, ktohovie aká sranda bola na Lodenici v Piešťanoch. Leto je za nami. Odznak Horkýže Slíže som stratil pri súboji s medveďom dakde v Tatrách, ale inak bolo veselo. Domáci klimatológovia sú na koni, letné lásky sú zaplatené a my ideme vpred, v ústrety teplej zime a pľačkanici.
