Salzburg, Salzburg… Tam jsem taky nebyl.
Pivovar Stiegl, miestna salzburgská pýcha, vraj existuje už od roku, keď Kolumbus objavil Ameriku. Varí sa teda celý novovek. V meste má vlastné vkusné múzeum. V Rakúsku patrí medzi najpredávanejšie pivá. Má plno fajnových reklám, často ako nejaký horolezec šplhá na Alpy, zažíva pri tom všakovaké trampoty a nakoniec sa z tučným kamarátom napijú zo Stiegla.
Ale medzi nami – tú jednu hviezdičku na RateBeer má zaslúžene.
Často sa hovorí, že „do toho piva sa asi vymočil pes“. Všetci vedia, že ide iba o nepodarený vtip – ako keď niekto chce pohaniť neznáme pivo. Ako keď Zeman bonmotuje slovenské výrobky. Skrátka, rozprávač chce byť extra vtipný, ale spoločnosť si uvedomuje, že do piva žiadni psi nemočia. No v prípade Steiglu Goldbräu… neviem neviem. Pár kvapiek labradora by sa tam asi po dôkladnej chemickej analýze našlo. Alebo nejaká tá besná čivava.
Goldbräu znamená po nemecky zlatohnedý. Letmý pohľad na obrázok odhalí jeho močovito-vajcovo-slamennú farbu. Naservírovaný som ho dostal do plastového pohárika, čo sa ukázalo ako svetlý bod nákupu. Mohol som si potom na toaletách vďaka tomuto kúsku plastu vypláchnuť ústa. Pretože najhoršie nebolo ani to, že som pivo dostal teplé mimo formy, ale tá chuť… Ozaj má byť pivo až takto sladké? Ako keby sa do neho… no, hm, to sme už vlastne prebrali.
Nemám problém dať za pivo 4 eurá, ale v tom prípade aj niečo čakám. Protihodnotu. Za cenu štyroch veľkých pív doma, dostanete v Rakúsku presladený eurozázrak pohodený z vitrínky pre zahraničných turistov. Fuj.
