Ak hrávate RPGčka preto, aby ste sa na pár hodín stali udatným hrdinom, nezištne pomáhajúcim nevinným dedinčanom od zlého netvora a jeho armádam potvor, radšej sa tejto hre vyhnite (alebo rozložte, je to na vás). Bard je hrdina, ktorý je alergický na označenie Vyvolený, princeznú zachraňuje až po dlhom prehováraní a aj tak zabrala len argumentácia plnými truhlicami. A inými plnými prednosťami, ktorými dotyčná princezná disponuje.
Bardov príbeh je žánrová paródia par-excellence. Hra si bez prestania uťahuje zo žánrových klišé a nelogickosti pre RPG samozrejmých. Sarkazmus a irónia sú doslova všadeprítomné. Príklad? Až vykostíte prvého vlka, rozprávač začne komentovať stupiditu autorov, keď medzi vecami z vlka vypadnuvších nájdete svietnik, džbán a zlaté mince. Načo by asi tak vlkovi bol svietnik a peniaze? Neskôr ale už z vlkov vypadne napríklad piknikový košik a červená čiapočka.
Okrem rozprávača, ktorý si neustále uťahuje z hrdinu a jeho zlyhaní, aj Bard pridáva svoje sarkastické komentáre pri každej príležitosti, no neostáva len pri tom. Okrem toho, že sa s rozprávačom vzájomne posielajú niekam, jeho konanie je v príkrom rozpore s klasickým hrdinom.
Hneď na začiatku v novej dedine Bard získava stravu, peniaze a nočnú spoločnsoť tým, že do hostinca vypustí potkana a následne slečnu hostinskú zachraňuje. Neštíti sa vziať peniaze od obchodníka so sudmi za to, že zničí všetky konkurenčné sudy v obci. A všetky morálne dilemy rieši s nevšedným egocentrickým nadhľadom.
Čo sa týka hrania, je Bardovo putovanie v podstate sekačka doplnená o RPG prvky. Tie však nie sú zatláčané do úzadia, bez dostatočnej úrovne sa na mnohé miesta nedostanete a nebudete schopný pokračovať. Každú druhú úroveň si zároveň môžete doplniť portfólio schopností o novú zbraň či kombo s už zvolenou.
Zbraní ani v brnení nie je v hre veľa, ale zase ju dohráte za dákych 15-16 hodín, možno aj menej. A že vás to bude mrzieť si môžete byť istý. Krátka herná doba je však tiež takou veľkou ironickou poznámkou. Autori totiž vypustili a zjednodušili mnohé prvky, ktoré hernú dobu RPG dokázali umelo predlžovať. Napríklad všetky zozbierané predmety sa okamžite menia na peniaze, takže netreba nič predávať. Z každého typu zbrane a brnenia máte proste len najlepší kus a zbytok sa preráta automaticky na peniaze. Odpadá teda časté navštevovanie obchodov. A toto bol len jeden príklad.
Na vašej ceste vás sprevádzajú 1-4 pomocníci (podľa nástroja, ktorý používate), ktorých si môžte pre svoje potreby vyvolať.
Čo napísať tak záverom. The Bard’s Tale je skvelá akčná odreagovačka a hra plná naozaj nevšedného humoru. Dobre sa to hrá, dobre sa na to pozerá, dobre sa na tom smeje. A ak máte možnosť získať hru zadarmo (napríklad darom), ani pár rokov od vydania nie je žiadnou prekážkou. Dobre sa bavte. (Text: Ivan Zich)
Svet: Ako to mám dopekla vedieť? Je tam dedina a za ňou je ďalšia, o kus ďalej hory. Jaj, a také tri veže, čo v nich sedia chlapíci v retro fantasy pláštikoch. A bránia v ceste za tou blonďavou princeznou s veľkými…truhlicami.
Nezabudnuteľné momenty:Tak tých je viac než dosť. Celá hra je vlastne jeden nezabudnuteľný zážitok. Recesia a sarkazmus sprevádzajú hráča od úplného až po samotný záver. Zbieranie nových hlášok je niekedy jedinou motivácou na side-questy. Ale jeden moment mi predsa len utkvel v pamäti: na začiatku môžte postretnúť staršiu pani, ktorá je nadšená, že jej syn sa stal vyvoleným a ak ho stretnete na svojich cestách, máte ho pozdraviť. Neskôr naozaj narazíte na mladíka, ktorý sa celý šťastný vrhá do nebezpečenstva. Bohužiaľ ho stretnete v momente, keď je jeho existencia ukončená headshotom z luku. A ako tak náš hrdina komentuje naivnú priblblosť tohto mladíka, medzi rečou mřtvole odkáže pozdrav od mamy. Musím uznať, že to bola jedna z humorne najcynickejších scén v hernej histórií a už len pre tento moment som si to znova nahral.
Zvláštnosť: V hre je mágia prítomná cez hudby. Spolupracovníkov si vyvolávate hraním na hudobné nástroje, pričom každá kreatúra má svoju vlastnú melódiu, pokročilejšie modely aj sýtejší zvuk. Miesto kúziel tak zbierate jednotlivé melódie, čaasto za bizarných okolností.
Variabilita povolaní: Už z názvu musí byť každému jasné, že povolanie hrdinu je dané. Môžete ho len užšie špecializovať podľa toho, do akej zbrane narvete body pri prechode na vyššie levely.
Maximálny level: Nezistil som…nechcelo sa mi. Tieto recenzie nie sú honorované. A úsmev Auxi nie je dostatočnou motiváciou. Ale najviac môžete do každej schopnosti narvať 20 bodov (levelov bude asi 21 – viď. Google, pozn. Auxi).
Poznámka: Neberte The Bard’s Tale ako serióznu hru. Je to od začiatku do konca čistá žánrová paródia, prakticky bez hluchého miesta.
