Prvý augustový piatok je Medzinárodný deň piva. Kedy inak sa prebehnúť po trinástich pražských podnikoch?
Pivovarský klub, Florian 11° Ibiškový. Najlogickejšia prvá zastávka je Pivovarský klub na Florenci. Teda ak ste si 5 hodín varili zadok v autobuse a vypadli ste medzi tú pestrú zmes imigrantov tam. Objednali sme si od boka – jedenástku Florian. Šumavský pivovar Vimper. Pivo s ibiškovým kvetom… Nech je ten kvet čokoľvek, nebol to úplne ideálny začiatok. Pivo malo síce krásnu farbu, ale ťažkú alkoholovú chuť. Nevyvážené pivo – ešteže ho dávali len do trojdecových pohárov. Ideme ďalej.
Pivovar Národní, Czech Lion 11° nefiltrovaný ležák. Zastávka „pri divadle“. Na internete nemá tento Český Lev veľa hviezdičiek…. možno zato, že ho mali z fľašky a nie čapovaný. Nám totiž padol veľmi dobre. Osviežil. Mal docela chlebovú príchuť a sladový dojazd. Zrovna týchto by sme si dali aj viac. Podnik poobede zíval prázdnotou, akurát tu bol dáky dobre oblečený bohatší štamgast, čo mal chuť sa s každým baviť a kupovať alkohol čašníkom.
U Fleků, Tmavý Ležák 13°. Konečne ťažší kaliber. U Fleků je, samozrejme, legenda. V lete cez deň na terase. 10 čašníkov na 40 turistov. Čašníci kričia, aby sme si sadali k sebe, ako jedna veľká šťastná stredoveká rodina. Nuž, atmosféru tu predsa len trochu tlačia… a harmonikár hrá Hasičov asi 10-krát za deň. Keď mi veľmi dávno bolo opisované tmavé flekovské pivo, zrejme to bolo to isté, čo dnes. Na tmavé pivko je elegantné, nie silené…a dobre k nemu pasuje žajdlík medovinky. Akurát jedno malé pivko a náprstok medovinky – a 150 korún (6 euro) je fuč. Žiaľ, je to hospoda pre turistov, nie štamgastov.
Bar No. 7, Únětické Pivo 10°. Neplánovane sme vošli do tohto Baru číslo sedem za rohom od Fleků. Pretože tu poobede hrala rocková muzika. Vlastne jediný podnik s poriadnou hudobnou produkciou z rádia, ktorý sme navštívili :). Barmanka v čiernom sedela na schodoch a venovala sa svojím potrebám, pretože vnútri bola na začiatku augusta pekná sauna. A zákazníci sedeli vnútri a venovali sa zase svojej potrebe – Únětickej desiatke. Áno, podnik, ktorý si nezaslúži stáť medzi slávnymi pražskými hospodami, ale to pivo je fajnové… aspoň nám tak prišlo. Je možné, že je nefiltrované a je to poctivá, chutná a voňavá desiatka. Aj keď pena drží ako ruský rubeľ. Škoda, že sme si stanovili pravidlo jedného piva na jeden podnik.
Svatý Norbert, Klášterní pivovar Strahov, Polotmavá 13° Amber. Konečne dáka história! Prvý kláštor dakde v riti na kopci nad Pražským hradom. Polotmavá trinástka je vynikajúca, primerane jemná a energiu nakopávajúca. Náladu nám nekazí ani čašníčka, ktorá na nás vrčí, aby sme sa vykoktali, čo vlastne chceme. Je tu docela dosť ázijských turistov a veľmi pekné prostredie. Tu sa museli miništranti kedysi oblizovať.
Břevnovský klášterní pivovar sv. Vojtěcha, pšeničný Vít. Ďalší kláštor! A ešte väčší ako predtým – dokonca má aj rybníček. Aby sa miništranti mohli okúpať. S pivom je to trochu zložitejšie. V klášterním šenku sme si nedali niečo domáce z Břevnova, ale nejaké externé pivo – z tabule nebolo jasné, či ide o Rychtářa alebo Chlumecký pivovar? Je to pšeničné pivo s názvom Vít, trochu vodovejšie a menej kyslé, ako pšeničné bývajú zvykom… čo je v 35 stupňovej teplote ale docela výhoda. Pivko padlo dobre a tá kultúra okolo tiež.
Base Camp pivotéka, Falkon Idiot IPA. Ok, toto nie je hospoda na posedenie, iba obchod, kde je plno piva. Pohľad nám padol na Idiota od nezávislého pivovaru Falkon. To pretože sme idioti. Jasne sme si povedali, že si nedáme žiadnu ipu a vidíte, človek mieni, pán boh po pár promile mení. V pivotéke mali určite toľko fajnových pív a my sme vypili túto (inak dobre hodnotenú) ipu.
Pivovar Loď, 10° Legie. Keď máte loď, čo sa nikam neplaví, čo s ňou? Prerobíte ju na pivovar. Desiatka Legie je také stredné pivo, s trochu nezvyčajnou medenou farbou, stredne plné a sýte. Pekne vonia a pena drží ako Trošková. Pekná zastávka.
Kulový blesk, NEIPA 13 – Pivovar Máša. Toto je reštaurácia s veľkou pivnou kultúrou. Pokiaľ sa nemýlim, tak neskoro večer bola otvorená len terasa. Veselá spoločnosť vrieskala. Došli mestskí policajti (ktorí sídlia 10 metrov oproti) a vrieskali, aby návštevníci prestali vrieskať. Čašníci vrieskali, že nevrieskajú. Sranda no. Pivko je trináska Máša a tuším je to zase IPA… aj keď New England. Uf, takéto veci piť proti noci. Štyri z piatich hviezdičiek si ale určite zaslúži. Škoda, že dva podniky na okolí kam sme chceli ísť, boli zhodou okolností zavreté.
U dvou koček, Plzeň. Konečne tradične vyzerajúca hospoda! Pôvodne sme chceli obísť zopár týchto klasík v centre mesta, kde sa čapuje iba Plzeň a porovnať ich. Ale keďže U Jelínků mali zavreté (hoci na internete sa písalo, že sme mali ešte hodinu rezervu), vykašlali sme sa na to. Tieto Plzničky sú výborné a asi sú všade rovnaké. Nie ako u nás. Inak, už si dávno nemyslíme, že Plzeň je najlepšie pivo na svete. Na to toho varia príliš veľa a dovolia každému mamľasovi, aby sa do toho vychrchal. Táto Plznička U dvou koček našťastie ušla.
U Medvídků, Budvar. Ďalšia historická klasika, akurát s tým rozdielom, že U Medvídků to má podchytené Budvar (konkrétne, toto je tanková dvanástka). Veľmi vkusná hospoda, aj keď by sme tu nechceli sedieť pri plnej kapacite, kde si majiteľ uvádza 300 ľudí v hlavnej sále. Sú tu aj ďalšie miestnosti, pivný bar a pekný obchodík s pivnými suvenírmi. Povinná zastávka. Inak, asi najteplejšie pivo sme dostali práve tu, asi im dačo nešlo :).
Loď Pavla, Lobkowitz. Druhá loď na našej trase, ale hm, o dosť horšie miesto. Všade sú logá Lobkowitz, je jasné, o čo tu ide. Pivo dávajú iba do plastu. Obsluha na nás kričí nech sa postavíme do radu. Keď sa postavíme do radu, samozrejme, tí za nami dostanú pivo skôr. Grilované špeciality nie sú ani tak grilované ako varené. Bloček sme nedostali ani pri pive ani pri jedle, takže vlastne nevieme, čo presne je na obrázku. A vlastne je to jedno. Pôvodne sme nechceli ísť sem, ale do podniku s názvom Pivní přístav, ktorý je nad loďou… ale bol zavretý. Vyložená tabuľa s desiatimi pivami v ponuke a všetky žalúžie dole. Táto časť mesta bola sklamanie.
U slovanské lípy, Bílá svině. Posledný bod na našej anabáze je dôstojná žižkovská ustanovizeň U slovanské lípy. Počas našej návštevy tu bolo prázdno – vnútri bola sauna, ľudia radšej sedeli v podnikoch s terasami. Asi by bolo lepšie sem prísť v zime. Inak, ale takto nejak si predstavujeme poriadnu hospodu. Jedlo aj pivo výborné. Pšeničná Bílá svině je poctivý kus pivovarského umenia… aj keď Kotleba by si ju asi nedal :). U slovanskej lípy sa človek spotí hneď dvakrát – najskôr keď pešo prejde žižkovský tunel zdola a potom keď sa tu poriadne nadlábne.
