Unudený Československý vlčiak

Unudený Československý vlčiakSlovenská kynologická jednota oslávila 20 rokov existencie na „Svetových výstavách národných plemien“ v Bratislave. Trochu krkolomný názov pre sympatické podujatie s ešte sympatickejším vstupným pre divákov – bolo to totiž zadarmo.

Priznám sa, nerozumiem úplne systému súťažných kategórii pre psíkov, certifikátom, alebo čo konkrétne rozhodcovia tak pozorne študujú v papuli štvornohých pretekárov, ale to nevadí. Výstava je dobrá príležitosť aj pre laikov prezentovať svojho chlpáča pred ľuďmi (pri všetkej počestnosti, samozrejme) alebo narobiť si pár fotoportétov.

Na výstave mali byť zastúpené štyri slovenské plemená, ale nejaká pani s bielou palicou propagovala ďaľšie naše plemeno – Čierny Cherry, ktorý je podľa opisu spoločenský, všestranný, dobre stráži a hodí sa aj za vodcu pre nevidiacich. V súťaži krásy sa našli aj zahraniční hostia so psím pasom.

Najviac štvornohých návštevníkov bolo suverénne z radov Československých vlčiakov, tých tu bolo naozaj požehnane. A vraj to nie je pes pre začiatočníkov, pretože koniec koncov vznikol krížením z vlka, od ktorého zdedil niektoré ušľachtilé vlastnosti, ale aj istú vzdorovitosť pri výchove. Bratislavská Incheba sa v sobotu podchvíľou ozývala ich temperamentným brechotom, hoci inak sú títo hafani vcelku disciplinovaní a zo súťaže boli niektorí aj pekne unudení (ako ten na hlavnom obrázku).

Potom tu bolo dosť veľa Slovenských hrubosrstých stavačov, všestranných a priateľských psov, ktorí majú podľa encyklopédie sivú srsť, ale tí na výstave sa mi zdali skôr hnedí. Tento psík sa cvičí naopak ľahko, je to veľmi ochoté plemeno. Nechýbali ani slovenské Čuvače, typické tatranské ovčiarske plemeno, mohuntí huňatí krásavci, ktorých si cenia aj v zahraničí. Jedného tuším mal aj Deduško vo večerníčkovej znelke. Pes do dvora aj do hory.

No a napokon nám ostali Slovenské kopovy, tých tu boli asi najmenej a väčšinou ich mali na vôdzke majitelia v poľovníckej uniforme. Títo psíci sú známi svojím mohutným brechaním, výdržou, nezľaknú sa ani väčšieho diviaka – skrátka, ideálni duriči lesnej zveri.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin