Dvaja mocní chlapi. Jeden aristokrat a jeden homlesák.
V tomto dueli si to rozdajú pivá z dvoch úplne iných koncov hviezdičkového neba – kým Trappist má všade päť hviezdičiek a je považovaný za vlajkovú loď svojho žánru, Barths je jedno z najhoršie hodnotených pív na internete. Samozrejme, ide o dva úplne odlišné pivné štýly – ale jedna vec ich predsa len do nášho duelu spojila. Sú to veľmi silné (alkoholické) pivá.
Barths 8.3 je slovinský Laško a z neznámeho dôvodu mu fandia najmä Maďari. Má dokonca vlastný fanclub na Facebooku – s presne 93 fanúšikmi. Je to pivo hrubé, podivne sladké (pán Košťál pozdravuje) a uvarené zrejme podľa receptu – kilo granúl, kilo cukru, pomiešať, naplniť fľaše. V zložení sa uvádza, že je tu prítomná kukuričná krupica, nesladové obilniny a enzýmy. Zákon o pivnej čistote sa ho teda netýka. Čo dobrého napísať ? Zrejme ide o pivo určené ľuďom, ktorí sa chcú rýchlo a bez prekážok nacicať, upadnúť do delíria, zabudnúť na to slzavé údolie svojho života, biedu a mizériu. Ožrať sa a nevedieť o sebe. To je Barthsova pointa.
Nuž a potom tu máme ďaľšieho Trappistu, tentokrát z cisterciánskeho kláštora vo Westmalle v Belgicku. Má dvadsať stupňov a 9.5 % alkoholu. Je vrchne kvasený (Barths je zase kvasený spodne). A hoci je veľmi silný, je škoda ho piť len kvôli pijatike. Naopak, priamo nabáda k príjemnému popíjaniu počas vlahých večerov. Ľahká vôňa, prekvapujúco až ľahké telo, kde sa alkohol skôr stráca, veľa príjemných vôní pre hľadačov – kvety, med, korenie.
Najviac ma prekvapila pena – doslova cement. Z tej by sa dali stavať hrady alebo nová socha Ježiša nad Rio de Janeiro. Po vypití mi v pohári po bokoch skla ostali pevné chuchvalce peny, skrátka kvalitné lepidlo, s ktorým by ste zateplili dom. A to sme to pivo kúpili v Metre, kde ho mali len tak pohodené na polici, v teple a na slnku, žiadne skladovanie ani starostlivosť od týchto barbarov nehrozia.
