Ako veľmi je človeku ľúto za niečím, čo vlastne nikoho nezaujíma?
„Tak nám zrušili festival,“ povedala posluhovačka pani paní Müllerová slovenskému poslucháčovi. „A ktorý festival? Ja poznám dva,“ povedal poslucháč. „Jeden folklórny v Žihárci a druhý v Amerike pri White Lake, kde si hipíci strkajú červené stužky do gatí miesto opasku. Obidvoch nie je žiadna škoda.“
V skutočnosti sa zrušil fetival Wilsonic 2013. Sám od seba – kvôli nezáujmu o lístky. Smutná správa, skopírovali poctivo noviny stručný komentár na stránke organizátorov.
S tým ako žijeme na internete sa spája jeden zaujímavý fenomén. Fejsbúkisti sa poctivo pripájajú do všelijakých skupín, fandia stránkam o mahagónovom nábytku a zdieľajú si meme vtipy nakreslené v Malovaní. No a samozrejme, na stránkach podujatí uisťujú organizátorov ako veľmi a na akciu tešia a konečne si vyrazia z kopýtka. A chudáci z kultúrnych domov sa potom nestačia diviť, že prečo nám prišlo do hľadiska 30 ľudí, keď na na stránke nám potvrdilo účasť vyše 400 fanúšikov…
Tak veru, sľuby sa sľubujú a chlieb sa je. Internet a hlavne tá jeho zábavno/sociálna časť je pekne nezáväzné médium. Až nastane čas koncertu, zrazu si väčšina skalných spomenie, že im do toho niečo došlo. Najlepšie robota, alebo nezamestnanosť, alebo škola, alebo dôležitý diel telenovely, alebo choroba… alebo sedenie pri Fejsbúku? Máme veľké plány a ešte väčšie reči, alebo sa nám len šmýkajú prsty, keď dôjde na to klikanie omylom?
Najlepšie na tom všetkom je, že si o tom môžeme popísať. Klávesnice sa opäť rozžeravili do biela, zase sa raz spustila debata, prečo a ako, a že toho Wilsonicu je vlastne veľká škoda. Na Slovensku to zažívame často že – Čechomor s 30 divákmi, Tublatanka so 17… Neľahký život majú umelci. Ale dobrý herec srdcom vraj zahrá aj pre jedného diváka.
Je však naozaj škoda festivalu, za ktorý ľudia nie sú ochotní zaplatiť si lístok? Slovenská kúpna sila je subtílna, pravda. Ale tento festival sa honosil tým, že ide o mestskú akciu v Bratislave (Čunove), kde ľudia majú pár eur na rožky s treskou a do divadla a nie dupák v Jarovciach. Vlastne niektorí komentátori si posťažovali (zase raz na internete), že Slováci sú strašní sedláci a nechodia na kvalitnú alternatívu. No, čo sa týka mňa môžu si svoju elektronickú alternatívu strčiť viete kde :). Hneď vedľa Evy s Vaškom. Veď ten spomínaný folklór v krojoch s maďarskými tancami v Žihárci alebo montérkový folkór vo Vrbovom sú nakoniec aj tak stokrát lepšie veci ako tieto coolové dýchanky, ktoré obdivuje tak veľmi divákov, ale tak málo z nich je naozaj ochotných sa sem v dobrej nálade aj dostaviť.
„Keby som to bol vedel, kúpil by som lístky celej rodine,“ napísal dodatočne jeden sklamaný nadšenec organizátorom do Fejsbúku. Keby si aspoň desatina z fanúšikov kúpila lístok dopredu, nezívali by záchody prádznotou :). Keby bolo keby, bola by Lutécia v nebi – to vedeli už starí Galovia za Asterixa.
