Ako to bolo v 90-tych rokoch na dedine

V meste už boli prvé ázijské reštaurácie a ešte mali obrusy. V krajine bola 20% nezamestnanosť, lebo sorošovci hádzali otcovi zakladateľovi polená pod nohy. Ako si viedol vidiek? Pár rokov po páde socializmu? Popravde – trošku toho socializmu (hodne) ešte zostalo.

• Babky nosili na hlave ručníky (dnes už nazývané hidžáby). Každá mala na sebe 10 sukien, navrchu, samozrejme, vždy čierna. Pletené vestové zvrchníky a tuhé kabelky plné kostí pre pajtáša doma. Pamätáte si ako zásadne sedávali v autobuse vpredu? :). Autobusy bývali preplnené, kde dnes sedia 3 ľudia, voľakedy sa tlačilo aj 100. Dneska by sme sa už nad takým obrázkom divili.
• Zadné sedačky v autobusoch boli kompletne zničené, vytrhané, polepené žuvačkami, popísané… toľko deciek tam bolo, že autobusár nevedel, kto to robí.
• Rybári chodili na ryby ráno. Na bicykli alebo pešo. Ten na babete – to bol aristokrat. A hlavne – žiadny rybár v živote by nevzal so sebou ženu a deti (keď už šlo o duševnú hygienu nemať ich za krkom že). Dneska rybár príde so ženou na dvoch SUVčkách, udicu má takú, že musí stáť 10 metrov od brehu, každé 3 minúty sa presunie „lebo neberú“ a všade zostanú odpadky po jeho rozmaznaných dietkach.
• Dnes už vymizli sedliaci starého typu s kravami, kozami alebo koňmi (koní je dnes aj viac, ale na parádu pre vaše dcéy v tínedžerskom veku). Ozajstný sedlák – si kvôli kúsku zeme dal do kolena vŕtať, ale za socializmu im všetko zobrali V 90-tych rokoch sa kradlo (prerozdeľovalo) nanovo… ale to je iný príbeh.
• Všade boli odpadky a smetiská. Ak si myslíte, že dneska je vidiek špinavý, nepamätáte si deväťdesiatky. Bolo to horšie. Oveľa. Samozrejme, také komunistické špecialitky, že sa rieka pravidelne menila na toxický mutagén pomaly mizli.
• Babky vedeli, čo je to prať v potoku. Pretože práčka voľakedy býval názov osoby. V domácnostiach ešte boli také drevené oné, o ktorých si vnúčikovia mysleli, že sa na tom strúha kapusta, ale v skutočnosti sa na tom pralo.
• Každý sa snažil „brať podľa svojej potreby“. Inými slovami – čo zostalo z komunizmu? Že každý kšeftoval s čím mal. Kuchárky z družstevnej alebo školskej kuchyne chodili domov s taškami pozakrývanými utierkami. Z družstevného skladu skladníci ochotne rozdávali vrecia ako zo svojho.
• A keď ste vedeli vykŕmiť prasa skoro zadarmo, tak bolo aj veľa zabíjačiek. Potom došla taká doba – pamätám si to prerátavanie – keď kilo prasaťa stálo 45 korún, tak sa zabíjačka oplatila, keď zdražilo na 55 korún, tak už sa gazdovia škriabali na hlave.
• Keď ste poznali pani, čo na družstve pozerala váhu a doniesli ste jej kávu (bonboniéru, fľašu), tak prasa razom schudlo 30 kilov a ešte sa to oplatilo. Prasiatka boli ešte obalené tukom, nie ako dnes, fitness prasiatka.
• Poľovníci boli rovnakí machovia strieľajúci hlava nehlava ako dnes. Možno vtedy viac strieľali po psoch. Kľudne aj z okna domu :). Čo však manželky ťažko niesli.
• Horský bicykel bol coolový názov pre bicykel. Riešilo sa, či je legálne s tým chodiť po ceste, alebo by si človek mal nájsť nejakú horu. Decká mali BMX (v lepšom prípade) alebo v horšom prípade nejaký produkt socialistického strojárstva.
• Autíčka na diaľkové ovládanie mali tučný kábel a pokazili sa po 2 minútach na dvore, alebo po 4 minútach na koberci.
• Neexistovalo ísť po deti do škôlky na aute. Čo vám šibe? Keď to peši máte 5 minút? Dnes pred škôlkou musí byť veľké parkovisko.
• Futbalist dnes chodia trénovať futbal zásadne tiež iba na autách. Aj tí čo to majú len 2 minúty pešo. Tak keď do fitka vedú eskalátory že. Voľakedy chodili futbalisti na tréning rovno z roboty a každý jeden robil manuálne. Dnes sú futbalisti kvalitne obalení tukom a brankári sa moc nehádžu :).
• Na futbalovej bráne ste nemohli nechať natiahnutú sieť, lebo by vám ju ukradli. Decká si nemohli nechať pohádzané hračky kade tade, lebo by ich ukradli. Zakotúlaná lopta by zmizla pravdepodobne už pár sekúnd po nešťastnom odkope. Zdá sa, že zlodejov u nás neubudlo, ale z vidieka sa presunuli do miest alebo do teplých krajín.
• Všetci kradnú znamená ja kradnem. To je vlastne rovnaké ako dnes!
• Dalo sa chodiť na piesok (stavebný materiál). Piesok je neobnoviteľný zdroj, resp. obnoví sa za hodne dlhú dobu. Bývalo plno miest s pieskom – pri riekach a potokoch, jazerách a bágroviskách… často sa tam pochovávali kone (skúšali ste kopať jamu pre koňa?). To je dnes kompletne vyťažené. Bývali u nás pieskové pláže skoro všade…
• Keďže nikto nemal mobil, obecné rázovitosti zaznamenávali kronikári (učitelia) ručne, alebo neskôr – na písacom stroji.
• Každú jeseň sa robila hlboká orba na poliach. Čítal som nejaký článok s farmárom, ktorý machroval, že už nemusí hlboko orať. Čo je divné, lebo už veľmi dlho to nikto nerobí. Lepší model je len tak to pohrabať, nasadiť repku, vyliať na to X chemikálií a brať dotácie.
• Keď družstevníci (ktorí ešte vďaka vlastnej blbosti neskrachovali alebo ich neokradli) pokosili kukuricu, stovky ľudí sa vydali na pole zbierať zvyšky. A každý domov dovliekol pár mechov kukurice. Lebo vtedajšie kombajny asi tak pätinu úrody pováľali. Dnešné kombajny nechajú kukurice alebo slnečnice tak pre jedného blázna s kýblom.
• Všetci muži chodili oblečení v montérkach. Pár šťastlivcov bolo na skusoch v Rakúsku a po príchode domov hovorili, očuj, však tam nikto nechodí v montérkach. Keď dorobia, tak sa prezlečú. A na stavbách môžu nechávať miešačky vonku :).
• Keď ste šli do extravilánu obce (tzn. prírody), nestretli ste týpkov vyobliekaných v Decathlone ako dnes. Proste tam každý bol niečo robiť (niečo nabrať, páliť, vyhodiť, alebo len tak sa prechádzať, lebo voľakedy ste sa mohli prechádzať aj bez športvých legín a lacných čínskych gadgetov). Bežcov ste určite nestretávali, jedine futbalistov.
• Každý zdravil každého. Skrátená forma „dobrý“ nebola veľmi slušná.
• Neexistovalo, žeby v krčme robili pizzu.
• V lete sa na jazerách kúpalo oveľa viac ľudí ako dnes. A bolo aj viac utopených.
• Topenie štencov (alebo aspoň kupírovanie) nebola zvláštna téma na rozhovor.
• Na dedinských zábavách bolo oveľa viac bitiek, lebo sa to považovalo za akýsi bontón a demonštráciu žijúcej spoločnosti.
• V každej záhrade v nižšie položených dedinách bol vinohrad. Oveľa viac gazdov dorábalo vínko alebo pálilo.
• Predačka v obchode mala stále maniere zo socíku, tzn. žiadny tovar, neustále inventúra. A potom skrachovala a divila sa. Aj za hlbokého mečiarizmu vstávali tetky skoro ráno, aby sa im v obchode niečo ušlo. Auto s tovarom bola vzrušujúca udalosť. Dnes vám už nikto nič nedovezie – obchodníci musia všetko kupovať v Lidli alebo Kauflande. A ich zákazníci ich nenávidia za to, že v dedinskom obchode sú veci drahšie ako v Lidli a Kauflande. O 10 centov? Svine!
• Všetci trochu starší ľudia si ešte pamätali detstvo – že všade kde sú dnes role, boli ovocné stromy, dediny neboli ešte domy nasáčkované pri sebe, ale boli pohádzané hospodárstva tam, kde sú dnes šíre polia… pri potokoch bývali armády čiernych salamandrov so žltými škvrnami, a krajina v lete vyzerala ako keby ju niekto kompletne kosil košačkou – všetko spásali zvieratá, veru tak… neboli nikde zarastené vresoviská. Tí úplne najstarší si pamätali, že dakedy chodili ľudia oblečení ako László z Uragánu (žiadne kroje, to sa vymyslelo dodatočne), na rieke boli mlyny na pltiach (statické nemalo zmysel stavať, keď neboli priehrady a rieky vodohospodársky kontrolované). Atď. atď.
• V 90-tych rokoch ešte nikto nechyroval o tvrdých drogách priamo v obci. To bola urban téma pre učiteľky na etickej výchove. Dnes díleri chodia po zapadnutých cestách za dedinou, lebo je tam pokoj.