Túto knihu som čítal dávnejšie, ale je dobré sa k nej vrátiť: práve ju totiž na Slovensku žijeme.
Ako si všetci pamätáme, Yanis Varoufakis bol krátky čas grécky minister, ktorý si odkrútil svojich 15 minút slávy vo svetlách. Do gréckych volieb vrazil ako úspešný profesor ekonómie, ktorý má zázračný recept na vybŕdnutie Grécka z dlhov. Marxista, prednášal v Amerike, jazdil na motorke ako Che, vyzeral trochu ako Van Diesel, – jeden čas mútil vodu. Potom sa musel porúčať… založil nejakú smiešnu organizáciu, kam vstúpil každý neúspešný ľavičiar v Európe, opakovane získali 0 kresiel v europarlamente a zmenili sa na antiizraelskú trúbu, ako sa to tomuto typu ľudí stáva.
Podľa mňa nebol úplne blbý. Keby sa držal svojho akademického kopyta… Síce rozoberal Marxa, ale napísal, že má rád aj Adama Smitha a jeho myšlienku, že je to sebectvo jednotlivca, ktoré stojí za spolupracujúcou spoločnosťou. Z toho by normálny marxista u nás dostal hnačku. Tiež sa vysmieval kolegom zo Syrizy, že veria tomu, že keď dvihnú dane a poplatky, tak sa podnikatelia v Grécku pozbierajú. Tomu systematicky verí celá ľavica, momentálne to u nás praktikuje Ficov Jednoduchý Lacko, a keďže zhruba pred hodinou som si čítal, že nejaká firma si balí slivky a tristo krajčírok skončilo na dlažbe – asi to úplne nefunguje. Že keď podnikom a ich odberateľom všetko dvihnete, tak začnú prispievať do štátneho rozpočtu ako blázniví. Čo neznamená, že to nebudú skúšať znovu a znovu…
Onen zázračný recept na uzdravenie gréckej ekonomiky bol: že organizácie (Európska centrálna banka, MMF a Komisia) odpustia Grécku dlhy. O tom bolo 80% tejto pomerne obsiahlej knihy. Je to napísané zaujímavo, ale nič viac k tomu neviem povedať. Varoufakisovi ani za boha nešlo do hlavy, že mu povedali nie, a tým to haslo. Prečo? Prečo? Prečo má Grécko platiť dlhy? Túto otázku si stále kladie a stále mu vychádza, že keď nič nezaplatia, tak so vráti – všetkým v eurozóne. To je myšlienka tejto knihy.
Neborák Yanis, neustále sa vracia k tomu ako ho nemecký minister financií Wolfgang Schäuble neustále odpinkával. Wolfgang bol právnik na vozíčku, čo sa nerozumel ekonomickým veciam – Merkelová ho mala na to, aby strážil nemecké peniaze. A to robil. Varoufakis nevedel čo s tým a odišiel do histórie. Ešte vtipná epizódka: jediný iný minister financií, ktorého si Varoufakis zapamätal, bol slovenský Kažimír :). Vraj to bol taký prdko, čo sa podlizoval Wolfgangovi a cez prestávky sa chodil Grékovi vysmievať :).
Jedna časť knihy stojí za zmienku, pretože je teraz horúcou témou u nás – Čína. Varoufakis veril, že Grécko vytiahne z kanálu Čína. Číňania mali dve tretiny aténskeho Pirea (čo je obrovský prístav). Tá tretia tretina ostala gréckej vláde a tak to tam aj vyzeralo. Všetko tam bolo hrdzavé a apatické. Varoufakis si vzal do hlavy, že Číňanom predá alebo prenajme toho oveľa viac. Napríklad železnice. A potom spriatelení súdruhovia z ďalekého východu všetko pekne zrenovujú, nakúpia nové súpravy, vyleštia koľajnice a v Grécku bude radosť cestovať.
Varoufakis nepochopil čínsku mentalitu. Že keď ich pozýval na večere a vypúšťal sondovacie balóniky, aziatská morálka kázala hosťom, aby s ním vo všetkom súhlasili a na všetko mu pritakali. Číňan vás nemôže poslať kam slnko nesvieti – slovne. Samozrejme, že Čína sa nestarala o nejakú miniatúrnu krajinu niekde na druhej strane sveta. Keď Varoufakis nechal aténsku banku, aby vyemitovala za 10 miliárd dlhopisov, mal sľub od čínskeho veľvyslanca, že Čína tie dlhopisy skúpi a tak požičia Grékom. Teda – to si Yanis myslel. Nedošlo mu, že veľvyslanec mu nič doslovne nesľúbil a že jeho reči sú len formálnou etiketou. Keď prišiel deň predaja, Čína kúpila dlhopisy za 100 tisíc, čiže rovnú nulu.
Prečo to tu píšem? Pretože momentálne na Slovensku verí pár chytrákov, že Čína (ktorá má asi tak 50 miest veľkých alebo väčších ako Slovensko), nemá momentálne nič na robote, ako ťahať horúce gaštany za nešikovných súdruhov, ktorých meno pravdepodobne už zabudli aj malí pionieri, čo im spievali. Toto isté si pred pár rokmi myslel Zeman a Česi – vypili si pivko so samotným čínskym prezidentom a potom čakali až sa začnú valiť čínske peniaze. A čakali… a čakali… a čakajú dodnes. Okrem pár pokútnych špekulantov, ktorí podnikajú v zahraničí, lebo doma by ich zastrelili na štadióne, nikto neprišiel.
