Na pive

Autoradmin

Joker

Joker

Než som sa dostal do kina, internet mal už v Jokerovi jasno – je to pecka a týždeň sa to na mňa všade vylievalo. Tak choďte potom do kina neovplyvnení :P.

Každý jeden článok a koment, samozrejme, sa točí okolo výkonu hlavnej postavy. Herec Fénix sa vo svojom grandióznom sóle mení… na Heathera Ledgera :P. Na Fénixa nie som odborník, pamätám si len ako pekne hral slabošského Commoda, kde mal režisér veľkú starosť, aby nezatienil hlavnú postavu Gladiátora. Ale keď všetci opakujú, že má dostať Oscara, tak ho asi aj dostane. Keď už kvôli role schudol tak, že mu všade trčali len kosti :P.

V čom je Joker super? Že tu niet ani stopy po komiksových supernatural veciach, po gerojoch v pláštenkách so slipami na gatiach. Pravda, ostali názvy z  Gotham City a to je asi tak všetko. V Amerike, krajine extrémov, sa okolo filmu spustil bežný butthurt – Michael Moore prišiel s rasovo-sociálnymi teóriami, kdejaký blázon sa v Jokerovi vzhliadol. Ja hovorím, že je to furt len prequel k Batmanovi, navyše, ak som už v živote nechcel vidieť umierať Brucových fotrovcoch, tak tu sa mi to nepodarilo. Mŕtvi Waynovci po 2305-krát – nuda.

Film je len taká psychodráma  na dve hodiny… ani neviem, čo na tom stálo 60 miliónov, kedže scény nie sú nijak opulentné, CGI žiadne, len pár áut zhorí :P. Ani násilie mi neprišlo, že je ho veľa – pointa je v tom, že film vyzerá až príliš realisticky, preto sa niekomu možno stiahli polky. Podľa mňa je to prvý snímok z DC univerza, ktorý by sme zvládli natočiť aj na Slovensku :P. Hlavný hrdina by bol Tibor Rostas, ktorému by z neúspechu pred publikom postupne čoraz viac špliechalo na maják, doniesol by zbraň na detskú akciu a tie ostatné veci z Jokera :). Je to proste jedna veľká  melodráma z paneláka. Film ale vybočil a to je plus. Nech sa starý dedo Scorcese aj pototo.

Pred Jokerom išli okrem trailerov na nové Evitovky (diváka zalieva pocit trápnosti) aj trailer na sólo film o Harley Quinn s Margot. A to bude prúser. Joker bol v pohode, aj keď 70 percent všetkého zariadil Fénix, ktorý nakopal Leta do zadku.

Panský pivovar v Bojniciach

Panský pivovar v Bojniciach Sokol 11°

Malý pivovar v turistických Bojnicách. Hrdá nálepka prezrádza, že existuje iba od roku 2018. Ročne by mal produkovať tisíc hektolitrov piva.

Sokol 11°. Nuž opáčime túto krásnu jantárovú jedenástku priamo pri zdroji. Prevádzka pivovaru je podľa očakávania menšia a cez sklo vidno kade a ako tam dáky chlapík strká hlavu do diery. Podnik bol zhruba o dvoch poobede prázdny, len dve zatúlané babky tam trkotali pri káve. Pivko veľmi slušné, povedal by som. Sladové, s krémovou penou, výraznou žitno-chlebovou chuťou a dojazdom. Čisté a pekné – presne tak to čakám, keď prídem na miesto, kde sa “páni vždy vedeli zabávať”. Inak, historický pivovar je asi o pár metrov ďalej a je v ňom hotel. Keď som vyšiel z pivovaru, dáky starý dedo na SUV tam pri cúvaní ohol značku – ani sa neobzrel a išiel ďalej. Proste bojnický pán :P.

Bakalář 11° světlá
Bakalář 11°. Nuž a keďže nemôžem neporovnávať, tak sem ešte šupnem Bakálářa jedenástku, ktorého som si šupovl v Bojnickom dvore, plácku pre turistov medzi ZOO a zámkom. I ten bol prázdny – holt október. Na terase chodili čašníčky v ľudovom kombe kroja, teplákov a mikín. Toto je klasický euroležiak, čiže nemá šancu vyhrať duel nad Sokolom, tým viac, že stál až 2.50 eura, kým Sokol iba 1.80 (zvláštne, že v tom Panskom pivovare mali cenovky po litroch). Je ozaj svetlý, len na fotke proti slnku vyzerá tak tmavšie. Je normálne horký a beznádejne obyčajný. Aspoň ho čapovali dobre a čisto.

Na Michalskom jarmeku v Hlohovci

Bramm Orient hranolky

Michalský jarmek je síce pekný, ale v daždi to až taká sranda nie :P.

Bramm Orient hranolky. To hore, to je jeden z mála produktov firmičky Bramm, ktorá vraj patrí trom Holanďanom v Bratislave. Je to zvláštne kombo, ale prezentáciu majú peknú – až som si predstatoval ako testujú 600 druhov zemiakov pomalým a rýchlým vysmážaním :P. Nuž ale Orient varianta. Stojí 6 euro, tak čakám niečo lepšie. Je to natrhaná bravčovinka s nezámym korením a to čo má byť majonéza je označené ako Samuraj, prosím pekne. Už som vygooglil čo to je, ale zbytočné opisovať – tento streetfood je vcelku na úrovni. Síce ma nazplnil úplne… ale aspoň som si mohol dať ešte jedny hranolky od konkurencie a síce….

Bearded BrothBearded Brothers hranolkyers Nitra
… Hranolky od nitránskych Bearded Brothers. V minulosti som ich vychválil, teraz mi to až ta nezarezalo. Dostal som inú omáčku ako som si vypýtal (čo sa dá pochopiť, keď predávate a do toho vám nejaký 10-ročný fracek svojím nahlbším hlasom falošne fistuluje rockové pesničky – nakoniec sa z chlapca vykľula falošne spievajúca dievčina). Ale inak, vážne, omáčka nič moc. Je ten obyčajný tentonoc, čo predávajú Vietnamci, alebo majú v Tescu. Že pri tom vyprodukujem malú plastovú mištičku ma tiež nenapĺňa hrdosťou. Nuž a napokon – čakal som na to dosť dlho… predbehlo ma asi 5 lístkov, čo došli až za mnou, takže som si vcelku postál.

10 doliniek so sladkým karamelom

Dolinky. A ešte toto veľmi príjemné prekvapenie. Ich stánok som najskôr iba prebehol očami a nevšimol si ho, vymenil by som dizajnéra :P. Ale sladká vôňa ma predsa len pristavila. Do člnočka som dostal 10 minilievančekov a to mi poliali so slaným karamelom, posypali orechami a banánmi. Banánov mohlo byť viac – ale inak, skvelé kombo, dobrý nápad, spokojnosť. Navyše keď som sa k prázdnemu stánku postavil, všimol som si, že sa za mnou hneď utvoril rad – mal som to, tuším, dostať zadarmo za spustenie davového efektu na začiatku jarmeku.

Black Mango Tea v Starbucks (zážitok)

Starbucks Black Mango Tea

V živote som nebol v Starbucks. Pre niekoho to je možno zvláštne, je to ako nikdy nenavštíviť Chorvátsko alebo Jednotu. Nič politické za tým nie je, jednoducho mi to nikdy nenapadlo. A naraz tam sedím a rozmýšľam.

V pondelok sa do Bratislavy cestuje ťažko. Idete na autobus ako ste zvyknutí a naraz pozeráte – zrušený spoj. Telefón ukazuje, že mám ísť do nejakého neznámeho malomesta vedľa na vlak. Idem. Vlak mešká (ako inak). Kedže je už skoro obed, všade samí opilci v staničnej špelunke. Opustené stánky s jedlom. Tikety a losy fungujú. Dáka dobrá duša mi ponúka parfém zdarma. Prekračujem chudákov bezdomovcov (to až v Bratislave). Cesta s veľkým C. A to som si ešte neuvedomil, že v pondelok v septembri sa do nášho kapitolu sťahujú všetky študentky s kuframi veľkými ako dva domy a cesta MHD zo stanice do Auparku trvá zhruba tri mesiace.

Nie div, že som vybehol do prvého bočného vchodu na tom Aquaparku (Irak, Irán) a sadol do prvého nápojového centra čo som zočil. Nanešťastie, bol to tento globálny podnik so zamestnancami v zelených zásterách (ponižujúcejšie je asi už len robiť v call centre politickej strany). Starbucks. Značka, ktorú pozná každý na svete a preto sa tu koncentrujú asi všetci cudzinci, čo sa momentálne nachádzajú v našom hlavnom mieste (asi im to pripomína domov). Nebyť nikdy v Starbucks je forma panictva. Je to ako byť posledným z partie futbalistov, ktorý ešte “nedal” jedenástku. Neviem čo ma to pochytilo, že chcem prísť o nevinnosť zrovna s touto zelenotričkovou značkou.

Povedal som nešťastnej duši za pultom, že si dám Mango Čaj. Nechápala. Aháá, vy chcete Black Mango Tea, došlo jej nakoniec. Dostal som som ho a tu ponúkam láskavému čitateľovi recenziu:

  • Hlúpy tupý nezmysel za 3.50 eura. Polka pohára ľad. Zvyšok  tvorí asi deci tekutiny, čo v Tescu stojí jeden a pol litra 99 centov. Pri jeho požití som vyprodukoval 4 plasty – pohár, vrchnák, slamku a obal na slamku (Starbuck sa často hrdí tým ako je ekologický, že “recykluje” viac než druhí, ale jediný dôvod, prečo im tam Gréta Thunberg nehádže tehly do okna je ten, že žiadne okná tam nemajú).

Vypochodoval som von smädný a zmätený a s aktualizovaným zoznamom najväčších záhad sveta:

  • Kto bol Jack Rozparovač? Kde letí Attilov poklad a Kleopatrina hrobka? Prečo odbachli JFK? Bol Ježiš Nazaretský lenvivý pracovať ako tesár? Prečo preboha ľudia navštevujú Starbucks a kupujú si sladké nič so slamkou?

Enak ramen vs Kazu ramen

Enak ramen

Dva rameny, ktoré nazvali Špeciál. Ale aj rozdielna kvalita.

Na hlavnom obrázku hore je ramen, ktorý som si dal v bistre Enak, kde sa každý deň varí jeden Špeciál, ktorý oznamujú denne na Facebooku. Zrovna v tento deň sa sekli, takže mi na stole pristálo niečo úplne iné ako bolo uvedené :). Ale ako správny stravník som to zjedol a dokonca som bol spokojný. Veď to vidíte. Je to veľké. Je to plné a pestré. Z ružového mäska vidno, že kuchár vie, čo robí a čo si môže dovoliť. Celkovo, ramen na Trnavu síce drahší (cez 12 euro), ale presne takto by to malo vyzerať. Ozajstný obed.

Kazu Special Shoyu Ramen

A potom je tu podnik Kazu a ich Special Shoyu Ramen. Na obrázku z neho veci trčali, ale v skutočnosti nie je taký veľký (400 ml), iba drahý (13,90 eura). Pri vstupe ma pobavil nápis Dvere sú vľavo (pričom boli vpravo). Hneď na mňa nejakí Japonci niečo bodro zakričali, pár sekúnd som si myslel, že som omylom nesprávnymi dverami vošiel do kuchyne. Ale bolo to len privítanie. V každm prípade, tento ramen nebol až taký skvelý. Napríklad tie slaninky boli také tenučké, že keby ste cez ne pozerali zatmenie slnka, tak oslepnete. Málo zeleniny, rezance obyčajné, riasy akési tenšie než bývajú. Iba vývar bol špičkový, naozaj lahodný a jemná chuť niečoho fajnového v ňom bola.

Zaujímavé bolo, koľko veľa Aziatov sa pohybovalo v tom podniku (ktorý ani nebol nejak luxusne zariadený a hlavne dosť maličký bol). Ako keby Japonci lietali tie tisíce kilometrov, len aby si dali to, čo majú každý deň doma :P. Dnes vyhráva Enak.

Palacinky v Alze, u vegošov a v stredoveku

Alza Café palacinka

Kde by som si v živote nedal palacinku? V Alze. No a vidíte – nakoniec som si dal.

Alza Café Bratislava – na hornom poschodí v dočasnej autobusovej stanici. Stanica je miesto, kde sa nechcete zdržovať. Ale čo, keď dve hodiny lialo ako z konvy – schoval som sa do obchodu s predraženou elektronikou, kde je aj kaviareň a asi aj trošku varia. Palacinku mi urobil barman (kaviarnik?) s klobásou, papričkou Jalapeňo a čímsi zeleným… Bolo to dosť pikantné, a zároveň dobré. Slané a plné. Taký obsah by ste dali skôr do pizze, ale na palacinky sa robí ľahšie cesto a je to rýchlejšie :P.

Naša Čarovňa palacinky

Tie hnedšie sladké sú z podniku Naša čarovňa v Trnave. Zvláštne miesto. Keď som tam vošiel, všetci boli v takom zvláštnom napätí – až som z toho znervóznel aj ja. Vegánska palacinka neobsahuje mäso :p. Dal som si dve – a šup, hneď stáli cez 5 eur. Vo vybičovanom tichu som ich hneď spráskal a ušiel. Taká čudácka atmosféra tam bola.

Stredoveká palacinka

Túto obyčajnú (aspoň veľkú) palacinku som si dal na takých tých Stredovekých dní. Program podujatia dosť poničil dážď… a ešte viac neprofesionalita účinkujúcich, ktorí odišli dakde do Bieloruska na šermovačku, takže nemali dosť dobrých predstavení. Tak teda palacinka za 4,30 eura, ktorá nie je stredoveká. Prečo vlastne ja žmúrim do počítača a nevarím palacinky, keď náklady na ne sú také malé a sú tak rýchlo? Ale stredoveká dievčina v stredovekých šatách, čo mi ju upiekla vyzerala hrozne naštvano na celý svet, asi piecť palacinky nie je až taká zábava.

Zas v Roxore. Na bôčiku

Roxor Bôčik Burger

Tak som zas nakukol do bratislavského Roxoru (hamburgerová reštaurácia) na obed a mali tam voľno. Usadil som sa a rozkázal si Bôčik burger. Blahoslavený chudobný duchom, lebo jemu patrí kráľovstvo nebeské.

Hm, takto sa napráskať na obed… človeku sa už zvyšok dňa nechce ani hýbať. Na obrázku vidíte bôčikový burger za 9,20, mexické hranolky za 2,70… a brazílsku majonézu, z, ehm, ananásu a karí? Práve tá tretia položka ma zložila.

Neviem v akom pomere tam nasypali to karí, ale bolo to proste moc. Však som to ani celé nespotreboval. Bolo to ostré, ťažké… ale hlavne ma zvnútra zaplavilo také teplo, potom ma zalial pot a začala mi byť zima. Zvyšok dňa som mal zvláštny pocit a grgal som ako kapitán Danko statusy. Neviem. Byť ja kuchár, tak sa pri výrobe podobných vecí miernim :P. Aj hranolky boli nakorenené až až… vždy keď sa ma potom niekto niečo opýtal, tak mi z ľubovoľného otvoru vyšiel náhodný karí oblak.

Inak je bôčik burger výborná vec, len človek nesmie myslieť na tie hladné deti v Afrike :). Päť kúskov bôčika, tie štyri menšie pekne tučné a šťavnaté, ten najväčší dole bol trochu suchý, a k tomu vraj domáca teriyaki omáčka. Čo je to zelené neviem. Na spodku bola kimchi kapusta, maličká slabina, lebo sa mi tam až tak veľmi nehodila, ale nebolo to až také hrozné. Vlastne to bolo celkom dobré, niet divu, že je ten Roxor taký obľúbený (nielen) medzi bratislavskými opilcami :P.

NEFILTR pšeničný: po 5 rokoch stále trapas

Nefiltr - Smíchov pšenica

Ale nám ten čas letí. Nefiltrovaný Staropramen som tu recenzoval pred vyše 5 rokmi a myslel som si, že sa k tomu zlému pivu už nikdy nevrátim. Zaujímavé. A predsa pristálo nedopatrením v Tesco košíku. Tak čo sa za ten čas zmenilo?

Jedným slovom: etiketa. Pivovar Staropramen sa už hanbí za svoje logo, takže je tam už len malilinké neviditeľné logíčko pod nápisom Smíchovský výběr (zato som sa aj omýleu, ako sa hovorí na Záhorí). Vraj “poctivý český ležiak inšpirovaný Nemeckom a chuťou Belgicka). Tú majú dodávať koriander a jablková šťava.

Budem sa opakovať, ale nedodávajú nič, akurát si na etiketu môže výrobca písať, že zákal je prirodzenou vlastnosťou piva. Aby nejak vzbudili zdanie akejsi doma varenej nefiltrovanosti, keď už to má nový názov NEFILTR. Lenže ani koriander ani jablká v pive necítiť. Vlastne tam necítiť skoro ani pšenicu :). Je to taký vodový ležiak s lacnou chmeľovou arómovu, že skoro ani nepostrehnete, že ide o pšeničný žáner. Priemerná horkosť, podpriemerná hutnosť… škoda reči. Je to len pekné na pohľad, a lacnejšie než iné pšeničné pivá.

Treba nechať ale tomu Staroprameni, že dokážu naozaj trpezlivo dlhé roky pracovať na svojej zlej povesti :P.

Špízy môžu byť rozmanité. Aj keď väčšinu nie sú

Živánska jehla

Špíz je kuchárska tyčka a dá s ním vymýšľať – videl som už čisto zeleninové, alebo ovocné, alebo všelijaké cukrárske špízy. Pravdaže väčšinou sa špíz týka mäsa, grilovačky, opekačky a tak. Podľa toho či fandíte Balkánu alebo Rusku, môžete ich volať aj ražniči či šašlik. Ja som toľko medzinárodného šťastia pri tejto recenzii asi nemal.

Živánska jehla u Železnej Ruže. Hlavný obrázok mám z Brna, z mojej obľúbenej veľkej krčmy, kde majú dobré pivo a občas sa tam drolia kúsky tehly zo stropu :p. Takto by malo vyzerať niečo napichnuté na niečom. Ozaj veľká porcia na ozaj veľkej doske. Neviem, čo dodržali 5 druhov mäsa (asi áno). Zelenina vyzerala na obrázku v lístku lepšie a rozmanitejšie, k tomu dva druhy omáčky, bagety, kukuričky… a veľmi veľa kysnutých uhoriek, ktorých som sa nedotkol. Za smiešnych 255 korún podľa mňa v pohode obed a taký Kočner s podviazaným žalúdkom by to už ani celé nezjedol. Inak, doniesli to celé rýchlo, takže to kuchár mal nagrilované už asi dopredu.

Bravčová panenka na špízi

Bravčová panenka na špízi na Terase v Hlohovci. Nuž a poďme k tým obyčajnejším veciam. Táto panenka je tak obyčajná, že som veru premýšľal, či vôbec písať o týchto špízoch blog. Je to napichnuté na takej kovovovej tyčke, ale ktovie, či to bolo aj grilované, možno že aj predvarené a len potom osmahnuté na panvici. Ale nechcem konšpirovať. Proste taký normálny obed za 6,50 eura… ktorý však stojí 6,90 + 1,50, lebo web majú strašne zastaraný.  Slaninka – dobrá. Cibuľka – ujde. Zelenina – málo. Nebolo to v menu, ale v lístku, ale v niektorých reštauráciách je to asi to isté.

Špíz v Raisovom dome

Špíz v Raisovom dome v Šúrovciach. Nuž a aby som doklepal tú šedú priemernosť tejto recenzie, tak sem ešte šupnem niečo z obedového menu :). No a za tie peniaze (5,50 tuším) to nie je vôbec zlé. Špíz je vcelku rozmanitejší aj keď stále klasický. K tomu ten podivný zvyk – ryža plus hranolky. Pokojne by som si k tomu dal aj miesto toho chleba, keby bola nejaká čerstvá zeleninka na zahryznutie k tomu. A to je celé.

Tri jedenástky na záver leta: Oné vs Punkevní vs Dream

Karpat Dream 11

Tak sa nám to končí, teplomer ukazuje slabých 35 stupňov na balkóne – aspoň že do tej školy nemusíme, lebo inak by sa z nás stali youtuberi a kto by potom písal blogy.

Karpat Dream Lager 11. Ako vidíme hore na obrázku, tento lager Karpet z Hrnčárovíc je pekne sfarbený a po napití okamžite dešifrujem, prečo sa volá Dream. Lebo je taký ľahký ako sen. Nie plné telo, ale ako sa opakujem,  v týchto teplotách, keď akýkoľvek živočích mimo tieňa umiera na dehydratáciu je to dobrá voľba. Obilná príjemná chuť aj vôňa. Asi nevydrží dlho, keďže je nefiltrované a nepasterizované, takže potrebuje aj slušnú krčmu. Kukám, že som ho v minulosti už recenzoval a že sa odvtedy trošilinku zmenil – myslím, že mu ubudlo takej tej sladkosti. Ale ruku do ohňa by som o jednej v noci za to nedal :p.

Trnavské Oné 11

Trnavské Oné 11. A toto je zaujímavé pivo. Robli okolo neho dva mesiace tajnosti, na Trnavskej 13-ke bolo iba pri kúpalisku (komu by sa tam chcelo šliapať) a teraz už ho doniesli aj do mesta, konkrétne do Lokál Pubu. Zaujímavé, že to pivo predtým bola 13ka a toto má byť 11ka. Bolo to tak na tabuli, aj na Facebooku je tá tabuľa odfotená. Tak ju beriem ako jedenástku. Veľmi dobré pivo.  Horké, chlebové kvasinkové, na konci so zaujímavým dojazdom (slovo tortový asi pivári nepoužívajú, čo?). Proti slnku má aj peknú farbu :).

Moravia Punkevní 11

Moravia Punkevní 11. A opäť skvelé pivo a ja neviem, kto dnes vyhral – asi nikto. Zišli sa mi tu samé piteľné kúsky. Toto pivo opäť nebolo generické a opäť iné od ostatných. Skoro ako keby som v ňom cítil miernu údeninku, maslovinku a koreninku. Och, ostať len pri jednom je hriech. Však ma aj potrápili v autobuse. Zimnica mnou drgľovala, ako som zadržiaval. A inak, k tomuto pivu sa viaže aj kontroverzia – na tabuli v trnavskom Nádvorí totiž toto pivo stojí ako Bohemia Punkevní 11. Ale ja som si tak na 80% istý, že je to Moravia Punkevní (majú ho aj inde v meste). Keď som sa na to spýtal výčapníkov, tak len pokrčili plecami – tabuľa je svätá. Nie je to prvá nezrovnalosť na Nádvorí, začínam si myslieť, že im to je dosť jedno, majú peniaze, tak tlačia nový podnik. Ale kde nie je láska k pivu – tam čoskoro prídu zlé veci.