Na pive

Autoradmin

Vtedy v Hollywoode

Vtedy v Holywoode

Veľká recyklácia. Holywood v novom Tarantinovi nevyzerá ako niečo zvláštne.

Samozrejme, hŕba recenzií ma vyslala do kina na nový Tarantinov trhák – a podľa plného kina bolo vidno, že som nebol sám. Všelijaké tie nadšené, intelektuálne, originálne nešťastné recenzie – kopa blbostí :p. Pretože nový Quentin sa mi veľmi nepáčil… vlastne to bola docela nuda. Jediné čo ušlo bolo krásne zobrazenie Mansonovcov.

Quentin vraj uvažuje, že pôjde do dôchodku a možno by už mal. Filmovať síce vie, ale dokola stále tie isté schémy mi prišli ubíjajúce. V každom jednom filme viete dopredu, že sa postavy budú dve hodiny baviť o ničom a potom vytryskne pár sekúnd koncentrovaného násilia a vy za to dáte 5 euro. Teraz tá vata trvá 3 hodiny a vy dáte 7 eur. Dokola a dokola… skákanie v čase, používanie rozprávača, stále tí istí herci z minulých filmov, tie isté autá, tie isté značky, vinylový soundtrack, kameá kamarátov… uf. Drsná scéna nejde urobiť už drsnejšie, len komiksovejšie. Sem-tam sa niekto nesmelo zasmeje v kine. Herci hrajú naschvál naivne. Ale neviem, či to stojí za reč.

Film je prepchatý popkultúrnymi odkazmi – čo však v posledných rokoch robí v Holywoode úplne každý. Je pekné si to potom doma googliť a človek sa poteší, čo všetko si všimol a čo všetko mu ušlo – ale kde je tá povestná Quentinova originalita, ktorou sa tento vyhadzovač z pornokina pýšil :P. Zobral si tragickú historku z Holywoodu, niečo porobil ako naozaj bolo, niečo si vymyslel – no dobre. Možno by som na Quentinove zdĺhavé úvody nemal chodiť s plným močákom.

Quentin bol tentokrát úplnym autorom filmu (bol aj scenárista, aj režisér, aj producent, čo sa stalo predtým len v Grindhouse). Robí si srandu z Holywoodu a najviac to schytá chudák Bruce Lee. Prečo? To nikto nevie. O Polanskom a Tate som pred filmom veľa nevedel, takže táto vsuvka je to najužitočnejšie, čo som si z filmu odniesol.

Tipy pre študentov, ktorí sa nechcú zblázniť pri písaní diplomovej práce

Diplomovka

Isteže veľa užitočných rád vám dajú pedagógovia už v škole. Väčšinou trvajú na dôkladnej formálnej a gramatickej úprave, a ešte vám pripomenú, aby ste písanie práce zbytočne neodkladali (sami si pamätajú ako to bolo, keď práce odovzdávali oni). Čo potrebujete naozaj vedieť? Môžu vám pomôcť naše tipy.

  • Tému si zvoľte takú, čo vás bude naozaj baviť. Ak vás to nebude zaujímať, každý odsek bude utrpenie. Nezabúdajte, že okrem vyvesených návrhov môžete prísť aj so svojími vlastnými nápadmi.
  • Úvod sa nepíše ako prvý. Ak to s prácou myslíte vážne, tak sa úvodná časť v priebehu neustále mení a vy niečo skutočne objavujete.
  • Neutopte najdôležitejšie a najzaujímavejšie vyhlásenie v strede dlhých odsekov. Veľké myšlienky (vaše vlastné) zvýraznite. Písanie podkladov je rovnako dôležité ako výsledok.
  • Pracujte v príjemnom prostredí a v pravidelnom rytmuse (niekoľko hodín denne, s prestávkami). Každý deň si dávajte malé a realistické ciele (napríklad tri strany a hotovo). Mentálna hygiena je veľmi dôležitá – potrebujete aj čas na seba. Nenechajte sa vyviesť z miery spolužiakmi, čo prácu aktivisticky dokončili ešte minulý rok :).
  • Určite si uzávierky (deadline) a míľniky a svoj rozvrh poctivo dodržiavajte. Ak máte problém s prokrastináciou, choďte na článok tipy proti prokrastinácii :). Keď sa dlho nemôžete pohnúť z miesta, je na čase sa na myšlienku vykašľať a začať inou kapitolou.
  • Buďte jasní, vyhnite sa vágnym a neurčitým frázam a mažte po sebe pomocné klišé vety, ktoré sa vám tam časom určite nazhromaždia. Klišé slová sú napríklad “kultúrny”, “sociálny”, “ekonomický”, “nezvyčajný”… naozaj by ich nemalo byť veľa.
  • Nemusíte sa vyjadrovať za každú cenu profesorsky a komplikovane. Žargón do práce nepatrí. Ani všeobecné vyhlásenia, ktoré si každý uvedomuje (napríklad, že musíme žiť ekologicky, alebo že každý chce zarábať peniaze).
  • Vlastný výskum zvádza k rozpisovaniu detailov. Čo sa však netýka témy, je zbytočné. Musíte mať cit pre to, čo je dôležitá informácia. Komplikované súvetia zjednodušujte.
  • Nemusíte citovať za každú cenu. Toto je veľká achilovka našich univerzít. Vzbudzujú v študentoch pocit, že by mali citovať veľmi veľa – a potom môže vaša práca vyzerať ako kompilát. V skutočnosti máte priniesť vy niečo nové, a nepredstavovať si ako diplomovka plná cudzích myšlienok zapadá prachom v archíve. Výskum nemusí byť robený iba z kníh – môže mať prakticky akúkoľvek formu, ak je hodnotný.
  • Hodnotný výskum nie je googlenie. Nie všetko na internete je dôveryhodné, aj keď sa vám to môže tak javiť. Služba Google Scholar napríklad dôveryhodná je. Podklady pre záverečné práce treba mať z overených zdrojov.
  • Dáta najskôr zozbierajte, až potom nad nimi premýšľajte a robte závery.
  • Kapitoly začínaje vždy najdôležitejšími myšlienkami. Čím dôležitejšia vec, tým vyššie má byť. Aj komisia tak bude vašu prácu čítať – koniec koncov budú mať toho naraz veľa a pochopiť vašu prácu im pomôže jej štruktúra.
  • Určite navštevujte svojho školiteľa (konzultanta). Na katedrách to občas býva tak, že jedna pomazaná hlava toho dostane naložené oveľa viac ako ostatní pedagógovia a študenti potom môžu mať pocit, že sa im vyhýba, alebo nevenujte. Ľudsky povedané – nebojte sa ich otravovať. Oni vám majú pomáhať zo zákona.
  • Dajte svoju rozpracovanú diplomovku prečítať niekomu inému. Všimne si chyby, ktoré vaše unavené oči neregistrujú a môže vás upozorniť, keď sa váš obsah vzdiali téme.
  • Zálohujte často! Dáta miznú. A vôbec, písanie tak dôležitej práce je dobrý dôvod na kúpu napríklad nového laptopu, tlačiarne alebo inej investície, ktorá vám zostane aj po škole.
  • Rátajte s tým, že tlač a viazanie zaberú istý čas (v istý moment copy centrá nemusia nával stíhať), takže nedávajte tlačiť prácu na posledný termín.
  • Pripravte sa na obranu. Ak ste prácu vypracovali poctivo, nebude to vôbec tá najťažšia časť.

ŽiWell Sĺňava desiatka

ŽiWell Sĺňava

Ako si predstavujem letné pivo? No, nejak takto.

ŽiWell Sĺňava, píšťanské pivo…. píšťanský názov. A veľmi trefný. Aj krásna žltá farba patrí pekne k dochádzajúcemu letu. Toto pivko v originálnom pohári je pohľadné a veľmi ľahké. Je to desiatka, ale má len 3,9% alkoholu. Pena síce krémová, ale telo slabé.

K tomuto pivu treba skrátka situáciu. Čo tak nedeľa obed, idete z trebatických hodov a stavíte sa ve Vrbovém v KUUT café, nikde ani nohy, len jedno pivko si buchnete, keď je vonku tých 30+ stupňov. V takom počasí je vodnatejšie pekné pivko výhodou. Mimochodom, chuť nie je dokonalá, mohlo by to byť horkejšie… lenže, kto sa bude sťažovať, keď je čas oddchu :p.

Soté v Jašterovi vs Soté v Zbojníckych Baštách

Soté špeciál z Grilu Viecha Jašter

Vygooglil som, že soté znamená minútka z francúzštiny a preto sa robí najmä z mäsa, čo sa dá rýchlo obsmahnúť. No – presne také som nemal :). Ale dnešná recenzia ma naplnila spokojnosťou.

To hore, to je soté špeciál z grilu z Viechy Jašter pri Hlohovci. Je to penzión už tak troška bokm od mesta, pod začiatkom Považského Inovca. Nebudem sa opakovať ako pokazené rádio, ako mám radšej reštaurácie v zašitých kútoch, pretože si nemôžu dovoliť blafovať ako tie v centrách miest, čo majú zákazníkov automaticky. U Jaštera sa mi páči. Mali aj obyčajné kuracie soté za 5,90, ale ja som si dal špeciál za 9.50.

Tri druhy mäska (kuracie, bravčové a hovädzie) v troch plackách (lokšiach?). Sú reštiky, kde by mi dali dve, alebo možno aj len jednu. Veľmi veľká porcia (na obrázku to nevidno, ale je to skôr taký tanier na pizzu). Naplnil som sa doplna, aby som sa tak kapitánsky vyjadril. Medzi mäskom bola cibuľka a slaninka… v strede štyri zemiačky z grilu s dvomi druhmi dipu.  Plus trošku obyčajnej zeleninky (tej mohlo byť aj viac). Toto soté dnes vyhráva.

Zbojnícke bravčové soté v Zbojníckych baštách v Trnave. Nechcem, ale povedať, že toto trnavské soté z prasiatka opatrené názvom národného športu, bolo nejak zlé. Naopak – za 6 euro aj dačo také akurát. Tieto Zbojnícke bašty sú síce v centre, ale dosť zastrčené – myslím, že okolo nechodí veľa ľudí. Placky a fazuľka sa k tomtuto jedl pekne hodia, a slaninky a zeleninky mohlo byť opäť viac :).Keď som odchádzal, čašník sa ma opýtal, že prečo som si nesadol do klimatizovanej izby. Ale inak sa mi aj tuná páči. Podnik ale nemá webovú stránku, a kašle aj na tú Facebookovú, čo je dosť mínus.

Zbojnícke bravčové soté v Zbojnických baštách

Grilovaný encián U suseda v Červeníku

Grilovaný encián U suseda

Mohol by som napísať reportáž o dedinskom festivale v Červeníku… keby sa neprihnala veľká búrka a celé to nezrušila.

Pod stejdžom ostala mláka veľká ako miestne ihrisko, program s Arzénom a škótskym strýcom, ktorého nikto nepoznal, sa musel zrušiť.  Ale nie je to voda, ktorá pomaly eroduje meno agentúry Topest, ktorá sa “vracia ku koreňom”.

Stihol som pár pív a jeden grilovaný encián, tu dole na obrázku. Je to presne to, čo vidíte. Stálo to skoro 10 eur… Vlastne, stánky s jedlom v tom Červeníku nemali nejak jasne napísané ceny, buď sa tam presná cena nespomínala, alebo tam bola nejaká vágna gramáž neviemčoho. Taký encián stojí v obchode dakedy aj jedno euro, no a krumple a kapusta išli asi hore, no skrátka veľká večera :P. Asi sa spoliehali na to, že všetci budú opití a bude im to jedno. Aspoň mi opiekli pekne na veľkej platni, aj s veľkým ohníčkom na krumpličkác – a potom prišla tá letná metelica, prevrátila jeden záchod a poumývala pivné pulty. Chcel som si zistiť niečo o stánku, ktorý zalieva dážď na obrázku, ale web im nefunguje a názvov so susedmi je docela dosť :P

Tak aspoň pár postrehov z festivalu :). Miko z Gladiátoru asi 20 x povedal niečo o teplom počasí a ďalej úspešne cestuje s kapelou naspäť v čase. Dokonca vytiahol aj jeden starý kus z knihy Tisíc a jeden vtip: je také teplo, že mi doma jedno pivo vypilo druhé, hahaha. Ale aby som  mu nekrivdil, publikum mali zaplnené, na festivale, ktorý mal očividne nižšiu návštevnosť než v minulosti. Nie tak Greksa, ktorý hrá len covery a nejak to tam škrípalo…. a opäť, nemohla za to búrka, že pri zábradlí stálo zhruba 10 najskalnejších.

V miestnej krčme bola jedna krčmárka extrémne naštvaná a nadávala na emigrantov zo susedných obcí (čo tam chodia, keď majú miestni hody). Medzi SBSkármi bola aj jedna tínedžerka v šortkách, taktickú vestu mala rozopnutú a bez taktických predmetov. Nakoniec to celé skončilo pod bielym stanom, ktorý sa začal pod vodou prehýbať, pár mládežníkov sa vykúpalo v kalužiach, staršie návštevnice si zabékali, jeden sa tam povracal a to bolo celé. Na druhý deň v nedeľu tam Boris Kollár robil kortešačky. Ide to s Červeníkom dolu vodou.

Grilovaný encián v Červeníku
Grilovaný encián za 10 euro

Na Vata Feste s hranolkami

Batátové hranolky Forky

Bol som na Vata Feste v Seredi. Vlastne je to premenovaný  piknik v parku okolo zámku, ktorý niektorí volajú kaštieľ alebo hrad, a všetci vidia, že je to ruina.

Došiel som o zhruba piatej hodine, dievčiny v spodnom prádle od pole dance už balili tyč (to ma zaujalo, ako dlho im to trvalo) a ešte sa tam naťahovali nejakí jogíni. Povedali, že robia akrojogu, tzn. jogu, na ktorej prevádzkovanie vám stačí jeden aker pôdy. Pár stánkov a malé pódium – no, skôr piknik ako fest. Čo teda? Dal som si batátové hranolky od stánku Forky (ten je podozrivý nielen kvôli tomu, že je vegánsky, ale napríklad aj tým, že na to, že to má byť z Trnavy, tak majú zvláštne miestne názvoslovie :p). Hranolky za 3 eurá, navrhol by som do nich sypať viac omáčky.

Letný gril Papkáč

A tu máme Letný gril od Papkáča z Nitry. Trošku kuracieho mäska a zeleninky v placke (lokši?). Omáčka ma zaujala najviac, kôprová. Kôpor je veľmi zdravý, písali to aj v lekárnickych rozprávkach, a rastie všade ako burina. Kôpru by sme mali jesť viac :P. Škoda, že v tom Papkáči nemali sladké zemiakové gule, ktoré vyzerali najzaujímavejšie.

Palacinka Pán Waflička

A ešte nejaká drobnosť na záver. Palacinka od Pána Wafličku. No… drobnosť. Čo tu recenzujem palacinky, tak toť som dostal asi najväčšiu. A iba za štyri eurá. Obsah vnútri je customizovateľný, marí sa mi, že tam dominujú banány a čokoláda. Človek, aby si šiel potom zabehať, asi tak na týždeň :). Myslím, že tento stánok mal už prázdne zásoby ku koncu piknika.

Na pive vo Fresh Markete (Draft Craft)

Tempest Brewing Vermont Sessions

Pekné miestečko na maličkej slovenskej pivnej mape – v jednom rohu Fresh Marketu je roh s osemnástimi pípami a zbierkou rumov na polici.

No nechajme rumy a ochutnajme pivká. Toľko pív vyslovene pýta ochutnávky a domáci gazda tu je nachystaný s jednodecovými pohárikmi a veľmi rôznymi cenami vyrátanými na centy.

Tempest Brewing Vermont Sessions. To svetložlté bublinkové pivo hore na obrázku som dostal ako odpoveď na otázku “čo tu máte takého letného”. Je to naozaj ľahké, ale nie veľmi zapamätateľný kúsok. Skôr som si zapamätal to, že malo uvedené ako pôvod GB a vedľa bol nejaký UK :P. No, toto nebudeme riešiť. Toto pivo nebolo veľmi výrazné, ani penivé (ani alkoholické), skrátka, keď prídete v úpeku po chodníku do toho Marketu, tak padne dobre.

Režná Bára

Režná Bára. Táto tmavšia a zachmúrenejšia Bára od Chomouta sa mi z celej ochutnávky páčila najviac. Má aj viac grádov (7 percent alkoholu) a mala by to byť ražná IPA (žito je síce raž, ale viem, že tak voláme kde čo u nás :P). Pivo skĺbilo chlebovú a ovocnú chuť s jasným dojazdom – a veľmi slušnou horkosťou. Krémová pena, plné telo, výrazný prejav – prečo nie?

Tempest Brewing Mexicake

Tempest Brewing Mexicake. A ešte tento “mexický koláč” (názvom nerozumiem) od Tempestu. Hustý, čokoládový, korenistý. Veľmi silný alkohlový počin, ktorý chutí ako čokoláda k tým rumom, čo má majiteľ na policiach naokolo. Čokoľvek je v tomto Imperial Stoute, je to vypražené len ako to ide. Pre milovníkov kávy a ďalších ukrytých chutí – aj keď nepoznám nikoho, kto by si tento štýl objednával vo väčších množstvách :).

 

Stredoázijská reštaurácia Nobile

Chačapuri po aždarsky

Každý kto chodí “kukať na Kaukaz” tvrdí to isté – všetko je tam veľmi lacné a domáci sú extrémne pohostinní.

Neviem, či to je tak aj dnes, ale dostať sa do pazúrov gruzínskych dedinčanov bývalo kedysi pre našich cestovateľov utrpenie. V jednej rodine takého nerozvážneho dobrodruha prepchali jedlom… načo vzápätí dostal pozvanie do ďalšej rodiny, kde s ním urobili presne to isté. Ďalší hostitelia čakali v rade – a veľmi by sa urazili, keby ste nenapchali aj u nich. Tak presne takéto to v Nobile nie je. Ale do radu.

Takto som sa plížil po Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Pršalo, lialo. Nuž ma napadlo, že sa skryjem v tých prívetivo vyzerajúcich podnikoch pre turistov. Jeden steakhouse bol úplne prázdny – na obed, ale v daždi nula zákazníkov. Iba štyria čašníci odpočívali na terase.

“Máte pivo?” opýtal som sa bodro chalanov. Pozreli na mňa pyšne ako slovanisti, čo práve vyhrali nad Hornými Orešanmi. “Pane, a nechcete ísť radšej inde? U nás by ste sa nedoplatili. U NÁS TO STOJÍ 4 EURÁ.” (Takto doslova mi to zahlásil, píšem veľkým, aby bolo jasné, že som si to nevymyslel :P). Zvláštny fenomén, ktorý mi nikto nevie poriadne vysvetliť :P.

Tak som šiel o pár metrov a tam reštaurácia Nobile (na webe majú napísané “Chuť Kavkazu v Európe”, aj s tou gramatickou hrúbkou). A tam… som čakal 20 minút, kým ma oblúžili. Skupinu, čo došla po mne, obslúžili ihneď. Veľmi temné myšlienky sa mi zozbierali v hlave. Čo im všetkým je? Nie som ja ten domýšľavý? Vadí im, že mám krátke nohavice? (Všetci čašníci mali kraťasy). Vadí im, že som sám? (Nemali úplne plno a sadol som si za maličký dvojstolík). Preto nikoho neprekvapí, že som nenaladil dostatočne pozitívne na jedlo, čo mi naveľa doniesli.

Polievka Charčo

Polievka Charčo.  Za 4.60 eura dostanete toto. Rajčinová polievka s… ryžou. Aspoň jej bolo veľa. Plávali tam 2 kúsky hovädzieho mäsa. Pri prvom ma napadlo, že si kuchár zaslúži pochvalu, pretože skoro nikto nevie hovädzinku uvariť tak na mäkúčko. Druhý kus bol ako žuvačka. Zdvihol som telefón z parapetu – bolo na ňom nalepených asi 300 kilogramov prachu. Ten parapet nikto neutieral od doby, keď sa blízke Hlavné námestie volalo Hitler Platz. Hm

Chačapuri po aždarsky. Na tom hornom obrázku, to je koláč so syrom a vajcom, čo som si dal ako hlavný chod.  Ešte sa ma čašník opýtal, či to má pomiešať. Scénu ako sa jeden dospelý chlap druhému vŕta v koláči si radšej ani nepredstavujem. Všetko čo o tomto koláči za 12,50 eura potrebujete vedieť je, že nemá žiadnu chuť. Syr bez chuti. Vajco na mäkko chutí ako vajco na mäkko. Žiadne korenie. Starý slaný koláč. Mohol by byť skvelý, keby bol čerstvý, alebo ho posypali s niečím. Posúchy bez ničoho, len také samotné, sú výborné – keď ich čerstvo vytiahnete z trúby. Na druhý deň už ani nie. Toto chačapuri vytiahli čerstvo z mikrovlnky. Aj to pečivo, čo som dostal k polievke chutilo ako 5 dní staré parené buchtičky. Ak hádate správne, že som nad tým začal krútiť koreničkou, hádate správne :). Nič nevypadlo. Zakýval som na čašníka za pultom. Kukol na mňa a ďalej si cinkal s mincami.

George Orwell sa istý čas živil ako plounger (umývač riadu, spodina) v drahých francúzskych reštauráciách. Napísal zaujímavý postreh – že tie najdrahšie a najvyberanejšie jedlá by si nikdy nedal. Najskôr sa v nich prstami vŕtajú kuchári, ktorí sa nikdy neumývajú. Potom do toho strkajú prsty čašníci, ktorí si tými istými prstami prehrabávajú naondulované frizúry. Zatiaľ čo tie lacné veci sa hádžu vidličkami rovno na panvicu. V bistre, kde vidíte ako to varia, dostanete kvalitnejšie jedlo ako v hogofogo reštauráciách, kde sa pivnice topia v pote a špine. Myslím, že reštaurácie, ktoré majú zákazníkov zadarmo a nemusia o nich bojovať sú to najhoršie na Slovensku, zmes pýchy, neprofesionality a vegety. Neviem si predstaviť, žeby som sa na niekoho pokúsil urobiť dojem a pozval ho (alebo ju) najesť sa na Hviezdoslavove námestie. To skôr ten Slovan dá Horné Orešany :p.

Spiderman Far From Home

Spiderman Far From Home

Na tomto filme som bol síce pred tromi týždňami, ale nedá mi to. 

Prečítal som si pár recenzií. Boli aj také, že posledný Spiderman bol najbožskejší komiksový film všetkých dôb (no… to asi nie), alebo na sme.sk napísali, že to bol najpolitickejší komiksák (no… to asi tiež nie). Vlastne, tá recenzia na sme.sk bola neskutočne hlúpa. Ani sa nedá polemizovať s myšlienkami, ale rovno napádať hlúposť autora “filmového kritika”.  Napríklad mu vŕtalo  v hlave, že prečo v pražskej pivárni sedia krojované dievky. Tak neviem – buď nedával pozor, alebo bol so zápchou na záchode, alebo sa opaľoval uvádzačku pred kinom. V každom prípade sa tu nevyplatí spoilovať :).

Spiderman “Zase niečo s Home” je dobrý práve zato, že sa na nič nehrá, netlačí veľmi na pílu, je trochu parodický, a tak. Veľmi dobre zapadá do celého diania v MCU, veľmi prirodzene pokračuje po komiksovom porne Endgame. Často mení lokácie (ako Endgame), takže je svieži a vtipný…a  letný. Neviem, prečo sa niekto pozastavuje nad tým, že šestnásťročný hrdina je detinský.

Je tu výborný Mysterio, je tu dosť zvratov, neberie sa to vážne (na čo doplatí chudák Nick Fury) a celé to má šmrnc takej tínedžerskej trip komédie, kde sa rieši aj kto s kým a pod. Skrátka – nič pre filmového historika, ktorý by rád rozoberal nórske nízkorozpočtové filmy.

A potom tá Marcela Leiferová, ktorú Amíci zahrali v Alpách na ceste do Prahy :p. Marcela sa nechala počuť, že však má aj iné – príbehovitejšie – piesne. Už si viem predstaviť, ako si holywoodská produkcia vyberá soundtrack podľa toho ako hlboko ich zasiahol príbeh Marcely Leiferovej :). No nič, mier, na Spidermana sa oplatí ísť, aj keď je to len odľahčené remeslo, kde tentokrát nikto neumrie.

4 typy hotdogov

Käsekrainer hotdog

Mal som rád tie časy, keď stačil obyčajný čerstvý rohlík, obyčajný párok (s mäsom) a obyčajná horčica – a volalo sa to párok v rožku. Nuž čo, nová doba.

Käsekrainer hotdog. To najbohatšie (netvrdím, že najlepšie) som dal na obrázok hore. Viedenská klobása so syrom v hotdogovej žemli – bohatá bašta. Dokonca aj tie zbytočné hranolky mali nejaký fajnový názov, ale bola to len značka lacných mrazených šuntov z Tesca. Celé to stojí skoro 8 eur, čo je na hotdog predsa už len dosť. Na druhú stranu, toto sa už ani nezmestilo do orálu – zjedol som to s nožom a vidličkou ako nejaký bôčik.

Čertíci Primario

Čertíci Primario. S týmto stánkom som sa už niekoľkokrát stretol. Je to niečo ako vyššie, len za 5 eur. S tým bielym majonézo dresingom mi to prišlo trochu nejaké… na druhú stranu, druhý hotdog v ponuke sa volal Diablo, ten bol asi korenistejší. Celkom rozumná voľba – keď nič iné nie je.

Knižkov hotdog

Knižkov hotdog. Aj s týmto drobcom sa stretávam. Cena 3 eurá znamená… že je to celé nejaké malé. Domáca klobásočka v domácej bagetke. Neviem si pomôcť – ako keby to bolo pre deti. Aj horčice mi tam chlapík na ten venček natrel ako keby sa na celom svete práve minuli svetové zásoby horčice. Malá šikovná jednohubka, po ktorej človek premýšľa, čo by ešte zhltol.

Vegedog

Vegedog. Malá bizarnosť na záver. Tento vegedog ma presviedča, že vegetariáni nie sú tí, čo nejedia mäso… ale tí, čo majú nejaké divné zvláštne chute. Asi ako pravekí zdochlinári. Totiž, ten sójový párok v strede by bol najmenší problém (aj tak človek nevidí rozdiel medzi sójovým a tými lacnými od Babiša). Ale prečo to dať do starého suchého grahamového rožka, poliať to horčicou bez chuti a zeleninu nahradila varená cibuľa? Čokoľvek čerstvé by sa tam strašne hodilo… Nie moc dobrý hotdog.