Na pive

Autoradmin

Pyynikin Pacific Pale Ale vs Mad Scientist Popstar

Mad Scientist Popstar

Zaujímavé. Zase tu mám dve “obrázkové” pivá – tzn. kúpil som si ich, keď som zočil pekný obráštek na etikete. Väčšinou to bývajú dosť jednorazové recenzie – platí, že čím krajší a údernejší vizuál, tým biednejšie pivo. Dnes to ale (aspoň v jednom prípade) neplatí.

Mad Scientist Popstar ma prekvapil. Má veľmi odvážnu cenovku – 4.90 euro v pivotéke, 3 eurá na stránke výrobcu. To je viac než dosť. Hneď som si vravel, že to bude nejaký shit v tenkej plechovke a vôbec. Maďarský výrobca Mad scientist o ktorom som vôbec nepočul – že je pivo Maďar sa radšej vynecháva aj na slovenskej ceduli. A pritom je to pivo ako hrom. Takto silné pivo (6 percent alkoholu) som už veľmi dlho nepil – žeby bolo také jemné. Nežné a jemnučké, s veľmi príjemnými citrusovými tónami. och ako keby som pil nieco slabšie pre dámy, čo pijú pivko zo šálky a s vystrčeným malíčkom. Skrátka, piteľnosť ma príjemne prekvapila. Vôňa, pena – Maďari to poriešili veľmi šikovne. Škoda len, že tá vyšróbovaná cena pivo zrejme zabije.

Pyynikin Pacific Pale Ale

A potom tu máme Pyynikin Pacific Pale Ale. Fínske pivo. Rovnako som o ňom nepočul. Dá sa nájsť na veselej polici v Lidli, kde je veľký nápis, niečo ako Zábava pri grilovaní alebo tak. Pivo sa predáva iba v Lidli a iba v siedmich malých krajinách ako sme my. Pri prvom napití som veril, že to bude dobré – prvý pach a prvý kvietkový glg boli veľmi príjemné. A vzápätí som si uvedomil, ako veľmi v tom pive preráža alkohol – pričom je o pol percenta slabšie ako Popstar. Ten sladkastý alkoholový odér nasleduje počas celého pitia. Možno sa to tým Fínom takto páči – keď vylezú zo sauny do snehu. Ale k opekačke by som asi zobral niečo iné nakoniec. Dnešný duel víťazí Popstar, ale s tým, že sa na neho nechajte pozvať, inak vás zruinuje a vy pošlete peniaze do pokladičky Orbánovi.

Dvadsať dôvodov prečo nosiť rúško aj mimo korona pandémie

Rúško na tvári

Do marca som si myslel, že rúška nosia len Číňania, aby sa neudusili v smogu a Japonci, aby neumreli hanbou, keď vyjdú na ulicu bez svojho obľúbeného vankúša. Ale je to inak – rúška sú praktické. A oplatia sa nosiť aj keď zrovna nejaký vírus nekosí ľudstvo a dovolenky pri mori. Napríklad:

  1. Keď chceš opticky menšiu tvár (ako majú K-poperky).
  2. Ked ti zapácha z úst.
  3. Ked iným zapácha z úst a nevedia ti sprostredkovať informáciu z päťmetrovej vzdialenosti.
  4. Ked si na pumpe na toalete a počuješ ako v kabínke kadí kamionista… a vzápätí si uvedomíš, že potrebuješ kvalitnejšie rúško.
  5. Ked nie si spokojný s krásou svojej tváre – máš veľké zuby, ovislé pysky, bradu ako zadok a pod.
  6. Ked sa ti nechce makeupovať a maľovať celú tvár – stačia oči. A efekt záhadnej tajomnej dámy.
  7. Ked družstevníci vo vedľajšej obci zase hnoja.
  8. Ked nechceš, aby ostatní videli ako krútiš pyskami nad ich hlúpymi názormi.
  9. Ked tvoj partner žerie celý deň segedín a k večeru to v ňom začne kvasiť.
  10. Ked si nemecký hokejista a na majstrostvách sveta si ľahneš Šatanovi do príklepu.
  11. Keď sa bojíš, že ti úst vletí včela a poštípe ťa na jazyk.
  12. Keď plánuješ vykradnúť obchod s kamerovým systémom a vieš, žeby to verejnosť vzala zle, keďže si slávny herec.
  13. Keď chceš na americké policajné Fordy striekať sprejom ACAB.
  14. Keď cez deň strhávaš sochy Miguela de Cervantesa a po večeroch varíš metamfetamín v meste, kde je povolená verejná nahota.
  15. Keď striekaš jablonky proti voškám a vietor fúka proti tebe.
  16. Keď si mladý hlúpy kotlebovec, čo chodí na predvolebné mítingy hádzať plastové fľaše do davu.
  17. Keď sa ti nechce zdraviť babky na ulici.
  18. Keď potichu vypúšťaš vetry v autobuse a vieš, že sa nebude vedieť kto to bol, ale potrebuješ poistku.
  19. Keď si sociálny demokrat marxista a hanbíš sa nakupovať jogurty na prvého mája v Rakúsku.
  20. Keď si kresťanský demokrat v europarlamente, ktorý chce zakázať nedeľný predaj a v nedeľu ťa aj tak vídajú nakupovať v trnavskom Tescu.

Prečo sú na výherných automatoch symboly ovocia?

Synot: Respin Joker

Ak ste už niekedy navštívili kamenné či online kasíno, pravdepodobne poznáte hracie automaty. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, prečo je hlavným motívom výherných automatov ovocie? Na valcoch sa pravidelne točia čerešne, slivky, melóny alebo citróny. Ale prečo je to tak?

História výherných automatov

Odpoveď nájdeme v histórii a pôvode výherných automatov v USA. Najskôr sa na jednoduchých mechanických strojoch objavovali rôzne symboly a popularita automatov postupne rástla. Bolo naozaj lákavé vhodiť do stroja pár centov a v prípade výhry si odniesť niekoľko dolárov. Postupom času však začali vznikať zákony, ktoré obmedzovali výherné prístroje.

A tak vznikol nápad ako sa vyhnúť dodržiavaniu týchto pravidiel a zákonov. Na automatoch sa začali vyhrávať žuvačky rôznych chutí – podľa toho, aký znak ovocia sa na valcoch objavil. Tým pádom sa už nejednalo o hazardnú hru.

Kto mal šťastie a “trafil” na valcoch melóny, odniesol si balíčky melónových žuvačiek a iný výherca zase žuvačky čerešňové. Aj keď sa neskôr opäť začalo hrať o peniaze, obľúbené symboly už zostali.

Súčasnosť a výherné automaty na Slovensku

V dnešnej digitálnej dobe nájdeme na internete tisíce rôznych výherných automatov s rozličnou tématikou a skvelými grafickými aj hudobnými efektmi. Popri rôznych casino bonusoch a free spinoch zadarmo, ktoré dnes ponúkajú takmer všetky online casína, je práve grafika jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré môžu osloviť hráčov. Veľmi obľúbené výherné automaty sú tie s filmovou či športovou tématikou, ale napríklad na Slovensku tie ovocné stále dominujú. Jedným z najobľúbenejších je pravdepodobne automat Respin Joker od spoločnosti Synot, ktorý okrem ovocia na valcoch zobrazuje aj ďalšie tradičné symboly ako sú zvončeky alebo Jokera, podľa ktorého dostal tento automat aj názov.

Zaujímavosťou je, že hodnota jednotlivých symbolov ovocia sa historicky stále zachováva. Melóny na väčšine výherných automatov znamenajú vyššiu výhru ako citróny alebo čerešne. Či toto odstupňovanie hodnôt súvisí s exotikou či dostupnosťou jednotlivých druhov ovocia však ostáva záhadou.

Zákaz hrania hazardných hier osobám mladším ako 18 rokov. Hazardné hry predstavujú riziko vysokých finančných strát. Nadmerné hranie prináša so sebou aj možné zdravotné riziká.

Food fest 5 po korone

Bao Brothers

Kukol som na trnavský Food Fest 29. mája – vraj úplne prvé podujatie na Slovensku po korone. Do ohrádky moholo ísť najviac 100 ľudí, brigádničky pri vchode na vás nastriekali nejakú chémiu… a dali to na také miesto na námetí, kde sú samé jamy a povyberaná dlažba.

Modeátor – zabávač na začiatku zvážnel a tvrdo pozrel do zhruba tridsiatky ľudí: pozeráte na mňa ako na blázna, ale ja to myslím vážne – naozaj noste tie rúška a dodržiavajte odstup! Vážnosti jeho slov mierne uberalo, že on sám nemal žiadnu rúšku a nalepšená na ňom bola mladá organizátorka, ktorej rúška dizajnérsky povievala na krku. To je to, že panstvo po nás niečo chce, ale jemu sa to  dodržiavať nechce :p.

Čo tam mali?

Na hornom obrázku je Bao bun od Bao Brothers. Na výber boli tri. Povedal som ten zelený, a mal som šťastie, nedostal som tofu, ale kura. Je to v podstate parená buchta plnená ako hamburger. Oceňujem, že to cesto parenej buchty bolo tenučké, takže sa to dobre jedlo – zároveň to však pôsobilo mierne dojmom jednohubky za 5 euro. Kúsok väčšie keby boli…

A ešte tu mám niečo čo sa volalo Trnavský šmarn. Niečo ako potrhané buchtičky nasladko… bez rumu a s otázkou, či sa to nemá volať skôr šmorn? Dal som si vanilkový krém a orech a musím povedať, že tento dezert je dosť do pohody.

Trnavský šmarn

Corona vs Gazda

Corona Extra pivo

Corona Extra je pivo, čo túži po pozornosti ako Gréta, ale má talent Katarzie, charizmu Lukáša Perného a cenník Steva Jobsa. Skrátka – žltá voda z kukurice. A z ryže. A z nejakého emulgátoru č. 405.

V posledných mesiacoch mala Corona slušný marketing. A aj tak sme sa dozvedeli, že mexický výrobca krachuje – jeho americkí zákazníci sa boja, že z neho dostanú koronu. Podľa mňa Corona krachuje preto, lebo každý poriadny pivár ju má len raz v živote – keď ju ochutná prvýkrát a vzápätí sa rozhodne, že už ju viac nebude dávať do košíka. Áno, kúpite si to ako takú zaujímavosť, z grilovacieho kúta v Lidli, veľká sranda, hahaha, corona párty, a potom zistíte, že to pivo má grády ako seriál v Siedmom nebi s pedofilným hercom v hlavnej roli a je s ním zábava ako pri kolonoskopii.

V tom pive nie je absolútne nič. Nenamietam proti pivným nápojom (slabým imitáciám piva do horúceho počasia) – zvlášť v blížiacom sa lete budú hrať svoj skromný part vo  veľkej opileckej kakofónii, ale ľahké pivné nápoje stoja tak 20 až 30 centov. Corona Extra stojí 2 eurá. Vodový lenivý fúzatý bezdomovec, bez duše, chute a že je v tom chmeľ sa dozviete len z etikety. Pena padá ako Róbertove preferencie, žiadna poriadna vôňa ani chuť – ale to len zato, že si radšej zapcháte nos, ako by ste to mali poriadne preskúmavať.

Preto je tu alternatíva, Gazda za 25 centov v akcii. A niečo mi hovorí, že v akcii je nonstop :). Za jednu Coronu si kúpite rovných osem gazdov a ešte si pochvaľujete, že to vašu sociálnu dávku ani veľmi nebolelo. Gazdu síce tiež veľmi nevoniate, je to niečo ako Topvar v osemdesiatych rokoch, ale aj tak už máte bunky v nose vypálené tak či tak. S Gazdom sa dá zažiť pekný večer, s Coronou sotva.

Pivo Gazda

 

Guiness

Guiness

Prvý raz na pive po karanténe. Tak reku – na Guinessa.

Na tabuli ho majú nonstop hlavne v Irish Puboch – tento tu je z Trnavského. Je tam moc pekne :). V hlave mi hrala Ozzyho Mama I’m Coming Home, vyzunkol som tam tých jemných hladkých Draught Guinessov rovno štyroch na úvod. Močák si už od takých móresov odvykol :). Pivko bolo krásne čisté a hladké, tak ako sa na tohto Íra patrí.

O pive Guiness sa dá dlho baviť – však ho starý unionista (pchal sa do zadku Angličanom) Arthur založil už pred 270 rokmi a odvtedy pretieklo sudmi veľa vody. Zamestnanci Guinessa napríklad založili tú knihu s rekordami alebo vymysleli plastové guličky s dusíkom do plechoviek. Inými slovami – Guiness je svetový gigant, čo mu trochu obrusuje hrany, ale marketing má dobrý :). Guinessa by ste mali piť  zásadne v zelenom tričku a s čiapkou Svätého Patrika na hlave s hrdzavou pehatou čaščníkou po ruke.

O cca štvrtej poobede bol trnavský Irish po karanténe docela plný – pamätám sa (to už ušli celé eóny!), že o tejto dobe zíval prázdnotu a tu to docela šlo. Prešiel som do pivárne Bokovka, ktorá bola pred karanténou veľmi vychytená – a tam to zívalo prázdnotou. Takže Korona pekne zatriasla krčmami – a ľudia možno asi fakt prišli o príjmy. Lebo trnavský Irish je známy lacnými cenami, za päť eur dáte pizzu a pivo a ešte vyjde barmanovi na sprepitné. Zato v Bokovke som dal dvanásť eur za pivo, hovädzí vývar a halušky a musím povedať, že to nebolo v takej kvalite ako predtým.

Vývar mávali dobrý – teraz bolo mäso ako žuvačka. Vôbec nebol dlho varený (v čom spočíva trik každého vývaru) a bolo to cítiť aj na takej mdlejšej chuti. Halušky boli akosi tvrdkavé a slanina na nich tá najlacnejšia – hm. Žeby mali podniky dbajúce na kvalitu teraz problém? To by som bol nerád. Aspoň ten Budvar ušiel – ale pivný špeciál nemali žiadny a to je opäť po dlhej dobe negatívna novinka.

Halušky Bokovka

Sváko Ragan kniha

Sváko Ragan

Sváka Ragana pozná každý, ale kniha o ňom od Ela Šándora vyšla naposledy pred 50 rokmi. A teraz vydalo vydavateľstvo Európa sváka zase – trochu osekaného, pomiešaného a nie je to len o svákovi – je to trochu mišmaš, ale kvalitný.

Starý seriál je legenda, nie je trápny ako väčšina slovenských seriálov – ľudové témy sú asi jediné čo naším tvorcom idú. Aj herci sa zišli, aj kulisy v nemeniacej sa slovenskej dedine boli výborné. Ale ako som prečítal knihu, tak som sa zamysel – sváčka v seriáli tvorcovia predsa len obrúsili. Časť seriálu vychádza z knihy pomerne verne, čosi si filmári pomenili a čosi asi vyrazili z politických dôvodov :P. V knihe mi sváčko nepripadal úplne ako nevinný figliar a huncút, ale trošku sem-tam aj ako hajzlík. Čo bolo možno v dobe Ela Šándora roztomilé. Keď nechcete spoilery z nich, tak ďalej nečítajte.

Ragan bol ten typ, ktorému keď zdochol kôň, tak hneď bežal za susedom, že mu ho konečne predá. Celý deň popíjali oldomáš na susedove trovy, až večer mu sváko ukázal skapacinu. Čo ja viem, keby som bol ja ten sused, tak sváčka pošlem niekde. Kšeftovanie so zlým koňom sa dostalo aj do seriálu, kde sváko robil “Moravca” a syn ostrihaného vypucovaného koňa preháňal, aby vyzeral svieži. V knihe raz Ragan kúpil koňa so streptokokózou – konským kachom. Bol naliaty a neskontroloval si koňa. Takže zavliekol do obce vážnu nákazlivú chorobu, čo musel vybavovať až v Bratislave – lebo koňa ani neprepísal, čím vážne porušil zákon. Vtedy sváko frflal, že za Rakúska nemusel toľko behať po úradoch. Ale bola tu aj príhoda ako sváko Ragan nechal cigána behať s koňom hore dole po trhovisku, lebo chcel, aby sa koník zohrial.

Gšeftár Ragan

Sváko celý život kšeftoval po jarmokoch, ale nikdy nemal živnostenský list – mal preto aj opletačky s četníkmi. Dokonca menil ceduľky na voze za susedove, keď nejaký dlžník chcel od neho zaplatiť dlh. Sváčkovi sa do platenia dlhov nechcelo.

Sváčko bol dosť vysadený na peniaze – neženil sa do luftu, ale pre peniaze. Aj z vojenskej služby sa vraj nejak dokázal vykrútiť úplatkom u doktora (tu si kniha odporuje, lebo na inom mieste je spomenuté, že slúžil u honvédov). Seriál bol dosť zvláštny v tom, že tuším presne nepovedal, kedy sváko žil. V knihe je dosť presne napísané, že mu zabili nápadníka dcéry v Prvej svetovej vojne a na vojnu bolo viac odkazov. Spisovateľ tu dokonca opisuje niečo ako spomienkový optimizmus – ako dobre sa lovilo (rozumej pytliačilo) “pred prevratom” za grófa Pálfyho. Vtedy mal vraj každý dedinčan flintu schovanú vo vŕbe alebo v slame.

V seriáli bola slovenská krčma, ale veru sváčko sa často zastavovali v židovských krčmách, “lebo aj Icíkovi treba dať zarobiť”. Respektíve jeho kone automaticky zastavovali pred známymi krčmami. V krčmách sa sváko nenápadne opieral chrbtom o tabuľu a zotieral dlhy opilcov, čo sa v knihe opisuje ako veľký altruistický čin. Vôbec židov asi spisovateľ nemal rád, lebo raz ich Ragan podviedol, keď im predal zničené podošvy. Boli mäkké a vodnaté, nedali sa nosiť. Ale sváko si dočkal do zimy, keď stuhli a vtedy ich vykšeftoval.

Jedna scéna v knihe mi prišla ako vážny podvod, nielen lapajstvo. Prišiel ku svákovi kupovať futro dobrý zákazník a Ragan žiadne nemal doma.Tak utekal ku svojmu dobráckemu susedovi Janovi a ten mu dal svoje kvalitné futro (lebo mnohí Brezovania boli garbiari). Svákovi sa ale Janovi nechcelo platiť, tak že mu vráti polku futra… lenže vrátil mu len nejaký nekvalitný a nepoužiteľný brak. Vraj “aby sa aj Jano zaúčal”. Čo ja viem, podľamňa šlo o čin hodný sociálneho demokrata. Však aj sváko bol istú dobu richtárom alebo podrichtárom (asi za vojny, to sa v seriáli vôbec nespomenulo) a potom bol prísažným (a kniha končí tým, že rozmýšľa o kandidatúre za senátora).

On ten Ragan robil aj iné hazlíctva – napríklad keď mal vziať na prázdnom voze nejakého šveca, tak mu zlomyseľne vyhodil nošu, takže chudák musel ísť pešo po ňu naspäť – a ešte ho ten sváko nepočkal kde sľúbil. Alebo mal až dve vrecká na tabak – jedno svoje, vždy plné a jedno prázdne, čo ukazoval, keď mal niekomu dať z tabaku. Sváko dosť chodil peši, a niekedy to boli desiatky kilometrov denne. Do vlaku ho dostali len raz, ale keď zapojili lokomotívu opačne, tak sa zľakol a išiel domov pešibusom.

Ako sme už povedali, sváčkove koníky sami zastavovali pred krčmami na obligátne tri deci modranského vína (v seriáli tuším objednával pol litra). V krčmách mával ostrý jazyk a raz ho aj Myjavci zmlátili na ceste domov v tme. V knihe nebol opísaný ako opilec. Síce pil v jednom kuse, ale jeho žena bola rada, že nepije a nekartuje. Len si dával svoje tri deci, občas si ráno dal liter vareného (to bolo znamenie, že celý deň môže piť surové víno v ľubovoľnom množstve) a sem tam si dal borovičku alebo slivovičku. Čiže veľa nepil :). Keď bol už starší, tak ráno si dával tri deci borovičky “na pretretie zraku” a potom ešte v krčme ďalšie tri. Čiže deň začínal šiestimi borovičkami, ale inak bol skoro abstinent. Keď vzniklo Československo, tak sedel v krčme niekoľko dní nonstop.

V seriáli bola scéna ako chytil zlodeja sliepok. Tá bola i vo filmovom podaní dosť zlá (to sme my, sliepky, ehm) a v knižnej som zase nepochopil, prečo si cigán značkoval cestu kde chce večer kradúť. V seriáli mal nejaký smiešny revolver, v knihe nechal zlodejovi cigánovi vyplatiť 20 rán palicou na päty. Keď zastával úrad, tak vraj na nikoho nezneužíval fyzicky svoju moc, len cigánov čo sa pobili, občas prešiel býkovcom.

V knihe ma zaujalo aj ako sváko Ragan robil politické narážky, napríklad na Turkov a spojenectvo s Uhorskom. Alebo ako nemal rád psov – hádzal po nich skaly a ľad, alebo keď mu pes omočil koleso na voze, tak na psa kričal, aby mu olízal riť. No proste v knihe mi došiel ten Ragan drsnejší ako v rozprávkovom podaní Jožka Kronera :).

V knihe bolo aj ako mu umrela dlhoročná manželka sváčka. To bola smutná časť v inak veselej knižke a treba povedať, že chuderka došla na lakomosť. Najskôr si zlomila obe nohy na poľadovici, potom dostala španielsku chrípku, nakoniec ju brali kríže a chradla. A jej rodina sa na porade zhodla, že budú najímať všelijaké baby zelinárky a ľudových liečiteľov, lebo normálni doktori sú drahí. Keď manželka umrela, tak bol sváčko zlomený, predsa len to bola dobrá manželka, slúžila mu ako brzda na voze (keď išli z kopca, tak sváko zvolal Stará hamuj! a babka zoskočila z voza a brzdila).

Ale nakoniec sa vo veku 65 rokov Ragan opäť oženil. Zobral si bohatú “amerikánku”, ženu čo sa vrátila z Ameriky s tučnou vkladnou knižkou. A v deň svadby poslal sváko svojho vyjednávača, aby mu tú vkladú knižku dala. Zneužil to, že vdova by sa už zase nevydala a nechcela mať posmech v deň svadby. Jednali sa až do večera a obrad bol pri sviečkach, no sváko dostal svoju vkladú knižnku – opäť sa neženil do luftu.

Ryba dyna, rechtor svina – potrebujú liter vína!

Najdlhšia kapitola v knihe je venovaná zabíjačke a treba povedať, že tak krásne ako Šándor zabíjačku hádam nikto neopísal :). A opäť – celý ten slávnostný rituál bol o dosť drsnejší ako v seriáli. Sviňka sa bránila, bolo ju treba poriadne tresnúť sekerou po hlave. Keď dcére Jude bolo svini ľúto, ta v seriáli jej povedali len jednu vetu, ale v knihe ju celý deň trápili, že ona je vinná za to, že sa niečo nedarí.

Na zabíjačku sa chystali Raganovci dlho, bol to tradičný sviatok. Mali tri svine – brav im zdochol na červienku a jednu sestru svini predali (vtedy prestala žrať). Veterinár síce zakázal jesť nakazeného brava, ale v noci ho cigáni vykopali, zjedli a nič im nebolo.

Na zabíjačke došlo k najkvalitnejším fekálnym vtipom zo svákovho repertoáru. Od jedného chlapca si sváko požičal jeho nový nožík na odrezanie chvosta -a nožík sa stratil. Chlapec sa rozplakal, až nakoniec vytiahol umazaný nožík prasaťu z konečníka. Inému chlapcovi sváko sľúbil nový prstienok – po dlhom presviedčaní strčil chlapcov prst svini do riti. Všetci diváci išli umrieť od smiechu.

Večer na karmine (povinnom pohostení) lakomý sváko do hostí cpal duple polievky a kapusty, aby boli plní až príde rad na jaterničky. Akurát farár a zať zvládli aj cennejšie chody viackrát. Sváko celý čas predstieral pohostinnosť, ale strážil, aby mu hostia nezožrali príliš veľa zo svine. Stojí za reč, že celú zabíjačku všetci popíjali a večer sa už rozšrotovali naplno. Vtedy začali všetci hromžiť na Baťu, ktorý berie garbiarom a švecom prácu.

Keď dákemu hodovníkovi došlo zle, vybehol von chváliť Dávida, ale “po brezovsky” čiže tak, že zaťal zuby a nepustil husté, len riedke, husté prehltol a vnútri vypil kávu.  Cigán Jožo chválil Dávida poležiačky, čo sa páčilo svákomu psovi Sultánovi, oblizoval mu zvratky – a to sa zas páčilo cigánovi, vraj len utieraj, potom ja utriem tebe. Skrátka, nie všetci scény z knihy si filmári trúfli vypustiť medzi divákov, hoci by im boli povedomé :).

Čo robia technologické firmy proti koronavírusu

Korona vírus Google

Takmer každá vláda na svete povzbudzuje svojich občanov, aby ostali doma a pokiaľ možno z domu aj pracovali. Pre služby v osobnom styku je to katastrofa – online biznis však rastie.

Keď kvôli globálnej pandémii ľudia sedia doma na sociálnych sieťach a preklikávajú sa shopmi, technologickí giganti sú ešte viac vyťažení, ak je to vôbec možné. Ale aby sme veľkým spoločnostiam nekrivdili, každý výrobca alebo poskytovateľ služby sa snaží prispieť svojou troškou v boji s koronavírom. Čo ponúkajú IT firmy? Praticky každá založila nejaký fond na prevenciu, liečbu alebo výskum vírusu. Okrem toho sa však zaujímavo snažia využiť aj vlastné kanály.

  • Google. Už vo vyhľadávaní si všimnete, že všetko okolo pandémie má vlastné vynovené okná s tými najpotrebnejšími informáciami (hore na obrázku). Informácie pumpuje do užívateľov Google napríklad aj cez svoj Play Store v telefónoch alebo iných službách. Google podporuje výskum, prácu nadiaľku a spolupracuje s americkou vládou (rozoberajú to aj na svojom blogu).
  • Twitter. Aj Twitter má svoje zvláštne event stránky a partnerstvo s niekoľkými veľkými organizáciami, napríklad WHO. Twitter robí tiež niečo, čo nazýva ochranou verejnej diskusie (v rámci ktorej banuje rôzne nezmysly okolo korony) – čo je krok dosť kontroverzný a v budúcnosti okolo neho bude zrejme veľká debata. Ich opatrenia sú napríklad tu.
  • Amazon. Aj tento gigant má svoju kontroverziu – s dvojtýždňovými platenými dovolenkami pre zamestnancov, ale opäť, presahuje to možnosti tohto článku. Amazon robí podobné opatrenia ako ostatní, ale keďže predáva fyzické veci, snaží sa o akúsi filtráciu predaja ochranných masiek, zdravotníckych predmetov, dezinfekcie a podobne – aby ich neskupovali ti, čo ich nepotrebujú (alebo sa snažia iba zbohatnúť), ale aby tieto veci išli tam kde ich treba.
  • Facebook. Hneď zo začiatku začal Facebook banovať reklamné účty zneužívajúce pandémiu. Tiež poskytuje bezplatne priestor pre WHO a podobné organizácie.  Aj Facebook sa snaží ochrániť užívateľov pred dezinformáciami, dokonca kvôli tomu urýchľuje stavbu svojho “nezávislého súdu” na filtráciu informácií.
  • Apple. Korona dosť zasiahla Apple, ktorý ruší svoje tradičné obrie eventy a odsúva predaje noviniek na neskoršie. Svoje presvietené obchody musel zavrieť. Pandémia dosť zasiahla mobilný trh – telefónov sa predáva o dosť menej. Opatrení má však Apple dlhý zoznam – aj voči svojim investorom alebo zamestnancom. Spoločnosť updatuje svoju Siri, svoj online obchod, ale aj svoju online televíziu so slávnou Oprah.
  • Microsoft. Aj Bing má podobný tracker pre jednotlivé krajiny ako vyhľadávač Google. Fyzicky sa podieľa na opatreniach najmä vo svojom sídelnom štáte Washington, ale po celom svete ponúka napríklad zadarmo pre firmy na 6 mesiacov svoj veľký produkt Office 365. Zdarma ponúka aj cloud a služby pre neziskové organizácie bojujúce s koronou, tiež vo veľkom podporuje UNICEF a liečbu detí. Nuž, a Microsoft vlastní aj laboratóriá a patenty, ktoré priamo slúžia na výskum vakcíny vírusu.
  • Reddit. Obrí bilboard na Times Square v NYC (s výzvou aby ľudia ostávali doma) zaplatil práve zakladateľ Redditu. Reddit sa snaží, aby jeho hlavný informačný kanál bol čo najčistejší a plný len tých ozaj užitočných informácií.
  • Uber. Korona je veľký problém pre spoločnosť, ktorá funguje na preprave ľudí. Ale aj Uber musí vyzývať ľudí, aby ostali doma. Svojim vodičom dokonca poskytuje bezplatnú podporu na niekoľko týždňov. Uber nabáda k donáškovým službách, čisteniu áut a podobne.

 

Zabudnutá Ázia z minulosti (dodatočne recenzované obedy)

Char Kway Teow

Opäť pár predkaranténych spomienok z nudy :).

Char kway teow. Na hlavnom obrázku vidíte toto – indonézsky Char kway teow v trnavskom Enak bistre. Názov pôsobí veľkolepo, ale preklade sú to len vysmážané ryžové rezance :). A nie je to ani jedlo bohatej triedy, je to robotnícky kalorický obed :). Nuž ale u nás platí za lepší obed za 12.50 eura. Musím sa priznať, že ak niečo nemám rád – tak je to paradajková šťava a krevety. Nuž a práve tu som zistil, že to môže byť urobené aj veľmi dobre – tento obed mi docela šmakoval, takže doteraz som jedol len rajčinové krevety, ktoré kuchár nevedel pripraviť. Kuchár v Enaku to vie.

Nepálske Thali

Nepálske thali na Obchodnej v BA. Toto je zaujímavé thali (alias táckareň) v hlavnom meste. Zastrčená minišpajza v tmavej a ošarpanej pasáži… Pôsobí to veľmi prosto až chudobne – a na Tripadvisore to má plný počet hviezdičiek. Už si ani nepamätám, čo som si presne objednal – vidíte to na obrázku. Len si pamätám tú sladkú guličku napravo :). Je to klasické vegetariásnke thali, korenené, so škoricovým čajom a mliekom ako to mali radi britskí kolonizátori :P. Viac než jedlo ma zaujala samotná prevádzka. Pravdepodobne ju má originál Nepálčan – obsluha vyzerala ako otec a dcéra. Celý čas som bol ich jediným zákazníkom a oni pozerali do akejsi obrazovky… kde však nebolo žiadne video, ale iba text. Ako keby celý deň obaja čítali knihu. Menu nemalo veľa položiek, ale nebolo drahé a v bratislavskom prostredí pôsobí docela exoticky.

Krevetový rámen Tatami

Krevetový rámen v nitránskom Tatami. Na pár rámenoch (vraj sa majú písať s krátkym a) som tu už bol, a musím priznať, že je to stále ten jeden istý dokola, len sa mu vymení jedna položka :). Ćiže už tušíte, že podnik mierne kritizujem :P. Kedysi som chodil na stojáka do ľudovej jedálne, kde mali jednu spoločnú vodu v kotli a len do nej prihadzovali fazuľu alebo mäso (guláš), aby sa zmenil názov polievky. Toto m pripadá podobné. Chcelo by to väčšiu rozmanitosť.

MumBhai Express Chicken

MumBhai Express Chicken. Exotický názov, ale je to len bratislavský streetfood, čo na maličkom pojazdnom autíčku stáva často pred Starou Tržnicou. Majú tam asi 3 položky na výber a vonia to po indických koreniach. Inak mi to pripadá ako najnormálnejší obed najviac sa blížiaci našim normám – mäso a ryža. Klasika.

Zeleninové biryani

 Zeleninové biryani. Indická reštaurácia Swagatam v Nitre nemá až takú veľmi dobrú povesť (hneď vedľa je ďalší indický podnik a možno je to aj to isté). Dal som si toto biryani na vegánsky spôsob, iba s opečenou zeleninou. Tej nebolo veľa a dosť sa scvrkla – keď si niečo podobné robím doma, tak tam dám zeleniny oveľa viac a nepečiem ju toľko. Kuchárovi sa nechcelo ani biryani pomiešať, ako vidíte na obrázku. Troška pošpinené vajíčkom a biely jogurt v miske – každý aspekt tohto jedla sa dá hodne vylepšiť. Samo o sebe to nie je zlé, ale repete by som si už nedával.

Ako sa pije vodka

Ako sa pije vodka

Je pozoruhodné, ako neskoro sa rozšíril zvyk popíjať vodku vo väčšom množstve. Vo východnej Európe existovala síce už pred svätým Štefanom, ale užívatelia volili iné nápoje.

Ešte na prelome 18. a 19. storočia písal Juraj Fándly o vodkách ako o liekoch. Sám sa považoval za vyhláseného bylinkára (napísal knihu Zelinkár) a pálil rôzne bylinkové vodky, ktoré dnes už nikto nepozná. Pritom Fándly veľmi odcudzoval opilstvo – podľa neho bolo zdravé otočiť do seba kalíštek, keď sa človek ešte za tmy hotoval do práce, ale fenomén prepíjania gazdovstiev, ho frustroval. Vodka bola niekoľko storočí iba medicína a nedostali ste ju inde ako v apatieke (v lekárni). Piť ju na pomútenie hlavy by ešte pred 200 rokmi bolo niečo, ako piť dnes Alpu – teda čin zo zúfalstva. Vraj sa vodka kedysi používala miesto zubnej pasty a vody po holení.

Potom ale aj prostí ľudia prišli na to, že je možné ju vyrábať s nízkymi nákladmi. Trik nebol v surovinách (voda a obilie), ale v opakovaní procesov pri výrobe. Moderné firmy sa väčšinou hrdia, že ich vodky sú sedemkrát destilované a sedemkrát filtrované. Nie je to podmienka, ale rozprávková symbolika sa sem zrejme hodí. Vodka sa môže vyrábať aj zo zemiakov, ryže, repy a niektorí výrobcovia si vedia pomôcť aj ovocím alebo cukrom – to však nie je pravá poctivá vodka. My za najkvalitenšiu považujeme vodku z tvrdej pšenice. Problematika tvrdej a mäkkej pšenice je tak obsiahla, že ju radšej ani nenačnem :). Len podotknem, že mäkká pšenica sa hodí viac na chleba. Na vodku je lepšia ozimná pšenica, pretože sa toľko chemicky nestrieka.

A čo voda? V reklamách na vodku vídate panensky hodvábne krištáľové studničky, ako z nich modelka rukami pridáva božskú prísadu do liehu. V skutočnosti je vodu treba demineralizovať – čo nie je úplne to isté ako destilovať vodu do ostrekovačov v aute. Drevené uhlie by už dnes nestačilo, tak sa voda (ideálne z veľmi veľkej hĺbky) zbavuje tvrdosti a filtruje cez polopriepustnú membránu v procese…. ktorý by som vlastne nemal pre dobro tohto článku rozoberať :). Aj výsledná filtrácia vodky je pekne komplikovaná vec, na internete sa človek môže dočítať o desiatkach postupov s rôznymi drahými kovmi a diamantami, ale keď s to nevidíte na vlastné oči, asi tomu veľmi nerozumiete. V minulosti číra vodka neexistovala – pretože filtračné technológie boli na nízkej úrovni, vodka vyzera skôr ako šľahačka.

Ďalšia vec, ktorej sa vyhnem, je história vodky. V skratke – existuje spor, či sa vodka prvýkrát objavila v Poľsku, v Rusku, alebo vo Švédsku. V každej krajine majú múzeum vodky, kde by vám zrejme povedali niečo iné (Varšava, Peterburg, vo Švédsku majú až tri múzeá vrátane veľmi komerčného Absolut home). Tento spor je nerozlúsknuteľný, pretože fakt, že sa slovo vodka prvýkrát objavilo v nejakom poľskom súdnom dokumente, vlastne nič nedokazuje. Na obrázku z wikipédie je ruské múzeum:

Múzeum vodky

Ideálna vodka je číra a čistá, jemná, bez akýchkoľvek príchutí a pachov. Pravda, vodky sa dnes rôzne farbia a pridáva sa k nim všetko možné – je to preto, že nič nie je vhodnejšie na miešanie drinkov ako čistý alkohol (etanol) a voda. V USA majú normu, že vodka nesmie mať menej ako 40 percent alkoholu, kým v Európskej únii je to iba 37,5 percenta (takže viete prečo tie lacné blufy mávajú 37,5). Sú výrobcovia (a zaberajú veľkú časť trhu), ktorí sa ničím nezaťažujú, proste nakupujú lieh vo veľkom a spájajú ho s vodou – a výsledok nazývajú tým, čo vidíte na regáloch supermarketov.

Do pšeničného zákvasu sa pri výrobe pridávajú enzýmy a kvasinky, aby destilácia prebehla čo najčistejšie. Etanol má bod varu nížšie ako voda a tiež sa vyparuje – nie je ľahké ustriehnuť vo vodke “grády”, nejaké percentná alkoholu sa stratia aj pri filtrácii. Vodka pred fľašovaním zreje pár týždňov behom ktorých prebiehajú akési chemické vodíkové reakcie, ktorým nerozumiem.

Je tu ešte jeden zábavný fenomén – v Amerike existujú bezlepkové vodky. Samozrejme, lepok nie je v žiadnej vodke, pretože neprejde destiláciou (lepok – glutén je hlavným proteínom v pšenici). Avšak americké zákony umožňujú používať túto reklamu pre hlúpych zákazníkov, hoci je to to isté, ako keby ste chceli predávať vodu z točky bez lepku. Lepok môže byť vo vodke, iba keby ho niekomu napadlo pridať ho do výslednej vodky v rámci nejakého ochucovania.

Mimochodom, slovo vodka (malá voda) znamená vlastne to isté, čo slovo whiskey, pretože to v škótskej keltčine znamenalo voda života. V Rusku sa z obyčajného mužika mohol stať superboháč vďaka vodke – to je príbeh Pjotra Smirnova, ktorého Smirnoffku si kupujeme dodnes (nepliesť si ho s druhým Pjotrom Smirnovom, sovietskym revolucionárom a ministrom). Tento Pjotr používal veľmi šikovné techniky – keďže vo feudalizme bola propagácia tak nejak zakázaná, pozýval chudobu na ožieračky, kde všetko platil sám. Neskôr si už chudba musela platiť za svoje :p.

Ako sa teda pije vodka?

Teplú vodku má rád málokto, ideálne je vždy vychladená. Teplota v chladničke je zhruba 4-8 stupňov, vodka sa teda pije často pri teplote 7-9 stupňov po vytiahnutí fľaše von. To vyhovuje veľkému počtu ľudí, ale ani pitie zamrazenej vodky nie je samoúčelné. Jednak je vodka nápoj severských národov a pri uložení do mrazáku zmení vodka svoju viskozitu a vystupuje z nej viac jej duch.

Etiketa pitia vodky nie je vôbec ako pri whiskey alebo nebodaj víne – vodka nebola nápojom aristokracie, čiže sa okolo nej nevytvárali kulty a rituály. V Rusku sa vodka prakticky vždy zajedá (aromatickými pokrmami – uhorky, kaviár, cibuľa… inak, vodku tam vážia na gramy a používajú väčšie poháriky ako my. A pre istotu ich nerozbíjajú tak často ako vo filmoch). U nás ju zapíjame napríklad džúsom, ale to nie je pekný zvyk – kto brzdí, ten to robí preto, lebo pije vodku vo väčšom množstve. Ak si chcete vychutnať kalíštek vodky, nič navyše určite nepotrebujete. Ale nikto vám ani nič neprikazuje ani nekrúti nad vami hlavu – takéto móresy sa k vodke nehodia.

V Amerike majú veľmi obľúbené Martini, čo je v podstate vodka a taliansky aromatický vermut. Ako sa pije vodka v Rusku, ukazuje na tomto videu Inna exotickému cudzincovi :).

Ešte pár zábavných tradícií o pití vodky v Rusku:

  • Cyklus je prostý – ovoňaj, obráť, zajedz.
  • Nezáleží na tom, aké množstvo vodky kúpite, pred koncom žúrky idete kúpiť ešte jednu fľašu naviac.
  • Pohárik neodkladáte, kým nie je dopitý – a dolievate stále tou istou rukou.
  • Keď vám dvaja kamaráti povedia “mysli za troch”, zamená to, že vás pozývajú na vodku “v trojke”. Vzniklo to, keď za Chruščova zdražila fľaša vodky na tri ruble a voľný predaj bol zakázaný.
  • Nepokladajte dopitú fľašu na stôl. Vraj to vzniklo tak, keď kozákom v roku 1814 po bitke o Paríž účtovali v miestnyc podnikoch ceny podľa množstva fliaš na stoloch.  Odvtedy ich dávajú pod stôl. Samozrejme, dopité. Dopola plná fľaša vždy znamená, že nič ešte nekončí.
  • Posledný na cestu, vychádzková palička, alebo po našom “do druhej nohy” :). Známa tradícia.
  • Prípitok “Na zdravie” alebo “Vashe zdorovye!” je zvláštny, keďže vodka zdravá nie je. Ale ako sme už napísali na začiatku – vodka sa pred storočiami používala výhradne ako liek.
  • Žiadne pauza medzi prvým a druhým pohárikom. A len maličká pauza medzi druhým a tretím. Pijáci vodky sú zrejme netrpezliví ľudia.
  • Trestné kolo. Keď sa najete pred vypitím vodky, tak musíte absolvovať trest navyše. Taktisto človek, ktorý sa do spoločnosti pridá ako posledný, musí vypiť naraz väčší pohár (aby dohnal hladinu).

Ruské prípitky

1. Za zdarovie! (Na zdravie!)
2. Za vstrechu (Na stretnutie!)
3. Za našu družbu! (Na naše priateľstvo!)
4. Za ľjubov! (Na lásku!)
5. Za raidtelej! (Na rodičov!)
6. Za našich milich dam (Na tie naše pekné ženy!)