Na pive

Autoradmin

Znesiteľná ľahkosť bytia: Dve ázijské polievky v centre BA

Viet House hoväzdie Pho

Stále sa držím svojho názoru, že centrum nášho hlavného mesta je to najpodivnejšie miesto na gastronomické zážitky.

Z mnohých príčin. Napríklad ako inak sa správajú k ostamelému slovenskému chodcovi a inak k zahraničným turistom. Ako je to tam nacenené zvláštnymi metódami a ako obyčajné generické jedlo bez nápadu tam dostať. A tak ďalej. Tak napríkald ázijské polievky.

Hoväzdie Pho vo Viet House. Ten najstrednejší stred mesta na Laurinskej ulici… ďalšie vietnamské bistro. Pekne urobené. Čašníčka je v robote prvýkrát, všetko úplne nové. Ráno o desiatej som tam bol úplne sám, dal som si veľké bohaté Pho Bo. Páči sa mi objem aj že som na tanieriku dostal veľa klíčov k tomu. Tie mäsové guľky (alebo skôr povykrajované hviezdicovité-mnohostenné kužele) boli tou najzvláštnejšou vecou, čo som v živote jedol. Doteraz neviem, či to tak malo byť, malo ísť o zvláštnu chuť, alebo zvláštnosť čpela v niečom inom. Skrátka, chutilo to doslova ako špongia na umývanie riadu a ešte sa to tak aj jedlo. Jak guma. Ako tá povestná čapica na kúpanie. Toto Pho ma porazilo.

Rezancová polievka v Tokyo Sushi Bare

Rezancová polievka v Tokyo Sushi Bare. A ešte tu máme podobný podnik, pár krokov od Hviezdoslavovho námestia. Má v názve veľa japonského, ale asi je to slovenská prevádzka (to už vidno z obrázku, podľa mňa by Japonci rajčiny do polievky nedávali). Vyslovene som si minútu dopredu na ich webstránke (veľmi slabo spravenej) overil, že tam majú rámen. Nemali. Miesto toho mi doniesli túto polievku… za 8 euro. Zjedol som ju, nebola zlá. Opýtal som sa čašníka, čo som to práve doobedoval. Zamyslel sa a chvíľu nevedel. “Óné… však to je taká polievka s rezancami,” povedal. Ešte som sa niečo opýtal, ale už mal sklenené pohľad. Vypol môj kanál a už myslel na niečo druhé. Aj v tomto podniku som bol úplne sám :). Bratislava je pre mňa veľká záhada.

Domáce radlery

Domáci radler Bokovka Mäta-Jahoda

Šikovný nápad. Do piva (alko alebo nealko) sa šupne sirup, poprípade ešte niečo iné – a voilà, máme tu domáci radler, za ktorý si môžeme pýtať +2 eur.

V jednoduchosti je skrátka krása. Dnes skúšame trnvaské podnikateľské zámery. Na hornom obrázku je domáci radler z Bokovky, ktorý mi tu, uch, predali za 2,19 eura. Je to kombinácia mäta hore a jahoda dole, trošku ľadu a ešte aj slamka, ktorá skončí v Stredozemnom mori. Zaujímavé je, že na papierovom lístku boli v ponuke úplne tri iné kombinácie ako majú na stránke. Keď chcete niečo sladké, nealkoholické, tak prečo nie. Zvlášť keď sa to vonku už šplhá k tridsiatim stupňom.

Domáci radler citrónový v Bistro Vodáreň
Ako druhý domáci radler tu mám citrónový v Bistro Vodáreň. Tento už nie je vôbec sladký. Skôr trpký, pretože vznikol zrejme tým najobyčajnejším vymačkaním citróna do nealko piva. Aj dužiny tam pláva dosť. Zase slamka… a cena 1,60 eura.

Inak, toto bistro pri vodárni je zaujímavé. Ešte nedávno tu bola len taká ošarpaná barabizňa s nápisom Na prenájom. A už je tu veľmi pekne a vkusne zrekonštruované bistro s vyššími cenami, vankúšikmi a detským kútikom. Pekné, že takéto podniky už vznikajú aj na sídliskách na predmestí. Ešte donedávna v Trnave boli všade pajzle aj v centre mesta, a zrazu je tu toľko uhladených prevádzok :P.

Ale víťazného Pribináčika dávam radleru z Bokovky, aj keď bol presladený a drahší, vyhral na krásu a s tým, že s ním mali viac roboty.

Tenká línia medzi toustom a sendvičom

Loco Hangover sendivč

Viete aký je rozdiel medzi toustom a sendvičom? Ja som to zistil až teraz. Je to ten istý typ chleba, akurát… sendvič je tenší a toust hrubší (takže sa viac opečie v toastovači). A teraz pozor, ten vtip. Hrubý sendvič je to isté, čo tenký toust :P. Na čo mysleli naši predkovia, keď nemali viac výrazov na rôzne hrubé krajce chleba.

Hangover sendvič v Loco. Aby som subjektívne vybral  víťažný sendvič, tak tento, Hangover za 4,80 eura v Loco v nitrianskom Centre. Táto značka je vážne veľmi dobrá, až je škoda, že plytvá svojím “street” potencionálom v nákupnom stredisku. Na recenziu som poctivo pripravil, takže mi na hlave tancovala skutočná opica z ranných hodín. Nemusím vymenovávať, čo všetko je vnútri sendviča… najviac tam dominovali volské oká. Kvôli fotke som sendviče trochu pootvoril, inak som ich dostal pekne pokope. Zvonček síce cinkal o pár minút neskôr, ale zase na stôl došiel ozaj pekne opečený sendvičík. Asi preto sa už prestáva používať termín fast food a nahrádza ho street food.

Loco Bacon sendvič

Loco Bacon sendvič. Ešte jeden príspevok z tej istej Loco prevádzky, ktorý som si dal deň predtým. Slanina tu dominuje spolu s troškou syra. Najlepšie je, že som ani nemal pocit, že sa k tomu musím napiť, k takto šťavnatým sendvičom. Sendvič si človek občas dá ten zabalený na benzínke, to sa nedá porovnať s týmito čerstvými, škoda, že ich je tak málo (keď do Googla alebo do Mapy píšem heslá sendviče, sandwitch a podobne, skoro nič mi nevypadá).

Pivní Sady Kuřecí sendvič

Kuřecí sendvič v brnianskom Pivní Sady. Aby som mal aj ten toast, tak tento z českej republiky :). Je veľmi hrubý… zaujímavé, že ani nie kvôli tým krajcom :). Je v podstate identický naplnený a hrubý ako burger, ale kvôli vnútru, nie kvôli tomu, v čom sa to podáva. Takže moje vygooglené teórie o hrúbke dostávajú trhlinu. Toast bol veľmi dobrý a robili ho aj dosť neskoro v noci, keď už iné prevádzky zavreli. Zaujímavé sú tie hranolky. Vôbec ich tam nemuseli dávať. Kedže som ich nečakal, ani som si nevypýtal žiadny dip… a nikto sa na neho ani nespýtal. Jesť suché hranolky z hypáča nie je bohviečo, tak som ich tam skoro všetky aj nechal.

Rebuen Pastrami vo Vodárni

Reuben Pastrami v trnavskej Vodárni. A ešte tento typ senviča by som chcel v blogu spomenúť. Nedá sa dostať na veľa miestach, vlastne viem len o streefoode Barskde a tomto, v Trnave v bistre Vodáreň. Pastrami je veľmi zaujímavé, hovädzie plátky mäsa (ale aj iné typy v tom môžu byť primiešané). Pôvod sa pripisuje Rumunom, ktorí Pastrami po emigrácii do Ameriky potaliančili meno a začali robiť kráľovsky poschodové sendviče. A do Rumunska sa to zase dostalo v sedlách osmanských nájazdníkov, ktorí museli mäso sušiť, údiť a koreniť, aby im dlho vydržalo… Dalo by sa dlho písať o kultúrnom pôvode.

Na obrázku vidíte, že ide o obyčajný typ chleba, ktorý keď je opečený, tak je stále výbornou voľbou (tieto mohli byť trošku viac pečené). Slovo Reuben v názve znamená, žeby tam mala byť kyslá kapusta a to je hlavná slabina celého tohto počinu. Tá kapusta totiž dosť rozmočila spodné krajce chleba… doslova  z toho vytekala kyslá voda. To by som vyriešil nejak inak… Dostal som aj kyslé uhorky v miske, keby som mal pocit, že kapusta je málo. Pastrami za 6,50 bolo dobré, k pivu ako vymyslené, ale nabudúce možno siahnem po inom type.

Food Fest 3 v Trnave

Ovocno - Ovocný kornútok

Ževraj už tretí-krát mali tento streefood festík… lepšie zistiť neskôr ako nikdy.

Ovocný kornútok v Ovocno. Neviem, či vyšlo organizátorom počasie, bolo tak horko, že málokoho bavilo dať si niečo ťažšie. Na obrázku mám dobrý kornút s cca 6 druhmi ovocia. Všetko veľmi sladké, dokonca aj to nenávidené kiwi sa dalo :). Veľmi príjemná vec. Nechal som si to poliať karamelovým tentonocom, kde sa stala drobná chybka – karamel bol taký riedky, že komplet stiekol dole… určite by som ho urobil hustejší. A miesto maličkej vidličky by som dal lyžičku, lebo tie bobule sa vážne ťažko napichujú :p

Anticuchos de pollo v Sabor Peruano

Anticuchos de pollo v Sabor Peruano. Na tento peruánsky streetfood som sa chystal už dlho. Je preto jasné, že som nemal šťastnú ruku a vybral si z ponuky zrovna to najobyčajnejšie :). Antichuchos sú proste kuracie špízy. Asi som mal siahnuť po Ceviche za 10 euro, to vyzeralo viac exoticky. Inak, špíziky za 6 euro ušli tiež. Boli dosť mastné a šťavnaté a zemiačky boli výborne upečené, povedal by som, že ideálne. Teta v autostánku sa mi opýtala, či chcem aj omáčku – správna odpoveď nie je áno, ale, prosím, aj viac mi dajte. Omáčka bola dobrá a trošku viac by jej určite bodlo.

Zemiaky z pahreby

Zemiaky z pahreby. Toto je výborný nápad (nie originálny, lebo som už videl dáku Krumplu v Bratislave). Zaujímavé, že ich položky nemali názvy. Toto je proste… pár pečených zemiakov so smotanou, syrom, slaninou, cibuľkou a pažítkou. Trik je v tom, že to naložil pánko v dobrom pomere, takže to nie je suché, dokonca mi to prišlo výborné. Aj keď zemiaky neoboli také krásne fotogenické, ako som videl na produktových fotkách. Inak, s pečeným zemiakom sa dajú vymýšľať hotové zázraky… to mám zase z tých fotiek :P. Tento streetfood za 4,50 odporúčam.

 

Festival chutí v Nitre 19 a 105ka, Jahoda, Ananás

Trogár 105

Po studenom upršanom máji prišiel prvý letný deň – a rovno na otvorenie letnej sezóny v Nitre. Organizátori si vydýchli. Na druhú stranu, asi sa veľmi nezadýchali so záchodmi – žiadne som tam nenašiel. A po troch pivách člove začne myslieť len na jednu vec :P.

Trogár 105. Hore na obrázku  s fontánkou je pivko, čo mi najviac sadlo do horúceho počasia. 105-ka od Trogára, o ktorej som ani nič nevygooglil. Predavač povedal, že to pivo sa najviac podobá ležiaku a je viac chmelené… no, klasickým ležiakom sa až tak nepodobalo, a to myslím v pozitívnom zmysle slova. Na to bolo pivo určite rafinovanejšie a malo viac vrstiev chutí. Čo ja viem – tento bodol.

Hop Grup Strawbeery Red Ale

Hop Grup Strawbeery Red Ale. Nie som si úplne istý, či je to dvanástka, alebo trinástka, ale až tak na tom nezáleží. Jahody sa podarilo varičovi udržať na uzde, boli cítiť, ale neprerážali úplne zvyšok piva. Trošku červenšie pivo, ale zase – nie až tak úplne. Na ochutnávku veľmi zaujímavé pivo, ale viac po sebe by som ich asi nepil – veď ktohovie, čo to porobí s útrobami :).

Chocholáč ananásové gose 11

Chocholáč ananásové gose 11. Nuž a keď ide všetko hladko, treba naraziť napríklad na ananásové pivo. Bolo najdrahšie – až 2.70 eura za 4 deci piva…a zároveň som aj oľutoval, že som ho pil. Necítil som v ňom pšenicu, ani korenie… len, hm, no asi ten ananás? Pivo bolo veľmi kyslé (nie jemne ako píšu, hlavne, ono kyslé má byť, ale malo byť to byť vyvážené so sladom), asi ako mali byť tie sajdre naokolo (tie sú zase väčšinou presladené). No hlavne, pivo malo taký gumový ako keby syntetický odér. Či to tak má byť, neviem, viem len, že mi toto nesadlo.

Drumpoint Nitra 2019

Každý rok býva aj medzinárodný zlet bubeníkov Drumpoint, ktorí slovami nebohého Laca Meliška “Jebú bubny na rieke Nitra”.

Deň detí Nitra

A ešte trochu programu pre decká, keďže prvého je vždy Deň detí :).

Tanečnica Samby v Nitre

Táto tanečnica samby s dcérkou išla so mnou v autobuse. Hovorila nemecky, takže asi nerozumela roztrpčeným poznámkam starého autobusára, ktorý sa pozastavil, že na Slovensku nehovoria všetci po slovensky :).

Bubenícka show Batida zo Svitu

Bubenícka show Batida zo Svitu. Inak, zaujímavé, nielen táto skupina používa rovnakú choreografickú techniku – mladé baby vystrčia dopredu a staré schovajú dozadu. Robili to tak úplne všetci.

Vypredané hot-dogy

Bohužiaľ, čo sa týka jedla, bol festival slabučký. Len tri stánky mali také klasické jedlo… a rady v nich boli neskutočne dlhé. Títo chlapci vypredali už o sedemnástej hodine. Nedalo sa tam rozumne najesť, pokiaľ človek nemal polhodinku na čakanie vo fronte…

Vegekrém s kokosom

… a tak mi neostalo nič iné, len ísť do vegekrému, pretože pri vegestánkoch neboli až také fronty :). Maličký dezertík za 2.50 eura v biodegrovateľnom plaste. Ovocie fajn, chuť mi ktohovie prečo pripomenula karí kokosovú omáčku, taká jednohubka no.

 

 

Burrito a… burrito

Kuracie burrito Depo Trnava

Nie som veľký fanúšik týchto mexických plnených kukuričných placiek, ale sem-tam sa aj k tomuto dostaneme.

Prečo ich nemám až tak rád? No, nedôverujem akejkoľvek potravine, ktorá vydrží roky a nepokazí sa :). Keď chcete byť cool, môžete to volať Tex-Mex alebo Oslí wrap… alebo placka. V dvoch podnikoch v Trnave, ktoré sú len pár krokov od seba som si dal dva veľmi odlišné typy burrít.

Hore na obrázku je Kuracie chrumkavé burrito v Depe. Na rovinu píšem, chrumkavé nebolo vôbec. Aj mäsa v ňom bolo menej, vlastne väčšinu vypĺňala zelenina. Čo nie je zlé. Zeleninové burrito je takto aspoň zdravšie. Pravda, stálo 6,50, čo človeka prinúti zamyslieť sa, koľko asi tak stojí onen šalát, ktorého je vnútri požehnane. K burritku som nafasoval také lepšie hranolky, dosť upečené a k nim nie dresing ani tatarskú, ale čistú smotanu – čo tiež nie je zlý model.

Burrito s medvedím cesnakom Bokovka Trnava

A tento obrázok mám na disku už veľmi dlho :). Od marca – ako vidno podľa misky s medvedím cesnakom :). Sezónna vec v Bokovke. Docela to k sebe pasuje. Toto burrito je úplne iné – drahšie, väčšie, mastnejšie ale hlavne, preplnené až po okraj mletým mäsom. Len sem-tam nejaká fazuľka, paprička alebo niečo iné. Bolo to tak sýte, že väčšina ľudí sa naje hádam aj z polky burita. Proste iná voľba – buď si dáte viac zeleninové, alebo viac mäsožrútske burrito.

Prípad Hauskrecht

Hauskrecht 11

Elementary, dear Watson. Proste sme dostali patok.

Každý rok o takom čase sliedime chvíľku v Brne po pár dobrých pivách. Tento rok sa to obišlo bez hokejových rečí – český národný tím po spanilej jazde vyhral iba zemiakovú medailu, tak bolo na túto tému ticho.

Ale k veci. Středoveká krčma v úplnom strede Brna (na námestí s čiernym, ehm, obeliskom) – kedysi dobrý podnik, aj keď preplnený turistami, ale predsa len mali dobré pivo. To bolo ešte v časoch, keď vládli králi, v lesoch sa skrývali lúpežníci a rytieri bojovali o priazeň dám.

Objednali sme si asi tri-štyri pivá a pochôdzkar-čašník zakaždým povedal, že to už nemá alebo že sa to minulo. Normálne nás vyšachoval, tak nám ostal Hauskrecht, parný pivovar Petra Hauskrechta, ktorý robil u Flekov, v Starobrne alebo Krušoviciach, kým si nepostavil vlastný pivovar a nedal  do názvu svoje meno a do loga svoju tvár. Je to pivo robené na pare (čo nie je dôležitá informácia) a pivovar postavili na bývalom bitúnku (čo je možno dôležitá informácia, aj keď to hádam nenechali zrieť v starých korytách s uschutými črevami:). Ale ktovie…).

Takže vmanévrovaní do jedenástky Hauskrecht sme ovoňali a napili sa… a pivo bolo husné. Odporné. Nepiteľné. Fuj. Pokazené ako večer s Ficovou fotkou. Čo sa stalo? Iba tipujem – keďže pivo je nepaserizované a nefiltrované, nevydrží vôbec dlho. No a v podniku s desiatimi pivami na pípe sa asi nevyčapovalo tak rýchlo, ako keby bolo treba… Ako sa ho zbaviť? No jasné, ovcomrdi butatóti to vypijú :P (Nie som si istý, ale tuším tomu čašníkovi utekali tiež slovenské slovíčka).

Divíte sa, že som sa na začal rehotať na prechode pre chodcov, kde visel tento bilboard? :) Dobrý vtip. Aj keď vlastne…. však ma varovali dopredu :p. Asi.

Asi nejčerstvější pivo v Brně
Dačická dvanástka. Našťastie, chuť som si napravil týmito Dačicami. Pivo, ktoré má niečo s Kutnou Horou, ale varí sa bohviekde… nemám o ňom informácie, ani som ho nepoznal, hoci to nie je novinka. Dostal som ho v Železnej ruži. Pivko vyzeralo nenápadne… tentokrát bolo správne čisté a čerstvé. Čakalo na príležitosť. Len jemne horké a len jemná voňavé cez penu. Skôr nenápadné… s veľmi výrazným dojazdom a chlebovinkovým gripom. Na májový večer pod mrakom ideálne. A vlastne je jedno, že na internete nezbiera hviezdičky.

Dačická dvanástka
Březňák Velkobřezenský Beránek. A ešte tento kúsok. Březňáka som ešte nepil zlého. Mám rád túto značku, aj keď sa k nemu dostanem raz za rok. Polotmavé pivo, ktoré chutí skôr ako svetlejšie kúsky. Nie je extra iskrivé, a tento tu nemal ani najpevnejšiu penu na svete. Ale mal drobné odtieňky dobrého a piteľného piva.

Březňák Velkobřezenský Beránek

Gyoza pirohy od Foodstocku a od tých druhých

Foodstock Gyoza

Je jedno, či ich voláte Gyoza, pirohy alebo taštičky. Fakt je, že sa dajú robiť naozaj VEĽMI rôzne.

Tak napríklad gyoza od Foodstocku, jedného z najzaujímavejších street foodov u nás (aj keď len vegánsky, čo vám majiteľ, zakladateľ Fou Zoo, okamžite zavesí na nos v prvej minúte rozhovoru, poprípade to je všade veľkými písmenami vytlačené). Už majú aj kamennú prevádzku…. a kopu pekných fotiek na instagrame :P.

Tieto pirôžky sú ukážkové. 5 euro za vaničku chrumkavých gyoza posypaných sezamom, v nasladlej teriyaki omáčke a troškou zelene…. Výborná kombinácia. I keď trochu pre ľudí, čo chcú umrieť krásni a zdraví :). Skoro 100% fastfood, ktorý vidíte ako ho robia pred vami (chvíľu to ondia v dákej mise atď.). Dobrá rada – berte si vidličku. S paličkami sa mi nepodarilo pochytať tie drobné sójové fazuľky, alebo čo to bolo, aj sa to kvôli tvrdšiemu povrchu horšie napichuje :). Vlastne, tie fazuľo-bôbiky dosť strieľali naokolo pod tlakom nešťastných paličiek.

Taštičky plnené mäsom

Na druhú stranu tu mám príklad ako to nemá vyzerať :). Stánok z Brna, podľa nápisov obchod s oblečením. Jedlo je možno len bočná aktivita :). Ázijsky vyzerajúci chlapci v stánku, zopár ázijsko-anglických nápisov jedla… ale pri preklade do češtiny veru im ušla nejaká tá chybička (na obrázku sú taštičky s “plněnem masem”). Cena za jednu taštičku 25 korún, čo je prakticky jedno euro.

Najhoršia vec je kvalita. Je to veľmi jednoduché… vnútri cítiť mleté mäso a cibuľu. Nevonia to úplne pekne.. šprtnú mi toho tú obyčajnú červenú omáčku a 100 korún fuč :p. Na tomto by som veru zapracoval.

Galimatiáš v panvičke vs Fraštacká špecialita vs Hovädzia fajita

Galimatiáš v panvičke

Chlapi, nechte toho, to su speciality!

Galimatiáš v panvičke v Raisovom dome. V lístku bolo napísané – nechajte sa prekvapiť fantáziou šéfkuchára a panvičku si budete objednávať často. Je to asi pravda. Kuchár pomiešal rôzne veci, a vyšla mu slušná špecialita v kastróliku. Veľmi výživná, na ryži je bravčová panenka aj trochu kuriatka, cibuľa, papriky, rajčiny, a dokonca aj slanina a klobása. Akurát šampiónmi som si nie istý, či tam boli. Ale tento “galimatiáš” je zladená vec, aj keď si viem predstaviť vegetariánov, ktorí by kvôli tomuto začali rozbíjať výklady :P. Najlepší obed z dnešnej trojice.

Fraštácka špecialita v Pivárničke nad rínkom
Fraštácka špecialita v Pivárničke nad rínkom. Názov je zaujímavý, totiž, túto vec poznám pod inými názvami v tvare <niečo> špecialita. Tu si to nazvali Fraštácka, lebo sme vo Fraštáku. Je to nemierne jednoduchá vec – mäso a horčica. Dajú sa pridávať uhorky, paprika atď. ale v úplnom základe – na tejto klasike niet čo pokaziť. Hádam len servírovať v malom množstve :). A ako sa patrí treba to jesť s chlebom. Aj keď je k tomu ryža alebo placka, vždy beriem proste chleba. Druhé miesto.

Hovädzia fajita v Shivovi
Hovädzia fajita v Shivovi. Hm, hm, a na treťom mieste je fajita, ktorá podľa môjho laického názor nie je až taká dobrá. Keď googlim názov, vypadávajú mi obrázky z preplnených bohatých misiek. Tohto bolo skôr menej, zbytočne sa namáhali to rozkladať po tanieri, skôr by bodlo viac zeleniny a aby mäso nebolo ako žuvačka. Za 13 eur, hm. Origoš fajitas môže byť aj suchšie (dostal som dva “dipy” alebo čo to vlastne bolo a asi avokádové guacanole), ale malo to byť iné – nie nadarmo sú to Mexičania, kto je najtučnejší na svete (predstihli Američanov). Lebo sa majú :).

Palacinky, fastfood pre lenivých

Palacinky Raisov dom Šúrovce

Palacinky, palacinky, za tými sa človek nachodí. Jeden by si povedal, že ich obľúbujú hlavne lenivé národy (napr. Francúzi majú v mestách viac palacinkární ako záchodov)… ale skúste to v Bratislave v sobotu doobeda :p. Docela prechádzka.

Raisov dom. Na hornom obrázku sú tvarové palacinky z malej nevýznamnej obce Šúrovce, kde majú peknú reštiku. A zo štvorice porovnávaných palaciniek (porovnával som iba tie s bielym jedom, slané možno nabudúce) mi padli najviac. Prečo? Lebo tvaroh. Pekná klasika, ako od babky. Poctivý tvaroh, nie pančovaný pudingom ako je to v móde. Troška medu a hrozienka. Čím jednoduchšie, tým lepšie. A za priaznivú cenu 3,50 euro. Super.

Pán Cakes palacinky

Pán Cakes. Ako som už načal, o deviatej ráno v sobotu je otvorená len táto palacinkáreň v centre Bratislavy. Pred ostatnými človek môže len naprázdno prešľapovať, napr. aj do nedele. Dal som palacinku s názvom Snickers (vnútri niečo ako nutella čokoláda a arašidové orechy), ktorá bola dobrá, ale obsah riedky až tekutý. Veď ajvyzerá na obrázku trochu pochudnute vedľa palacinky s gaštanovým pyré. U tej usúdili, že náplň je trochu zemitá, tak je palacinka doplnená aj šľahačkou. Ceny 1,70 a 1,60 sú relatívne v pohode vzhľadom na lokalitu.

Funkci Punki Pancakes

Funki Punki pancakes. Na treťom mieste je Funki Punki. Táto malá vec je už v úplnom centre Bratislavy (pár krokov od Michalskej brány). Tým pádom je aj cena menej priaznivá, čo je hlavný nedostatok palaciniek :). Vnútri bol nejaký jablkovo-škoricový lekvár, bohvie či domáci alebo z obchodu (to skôr), proste jedna z otázok, na ktoré sa nikdy nedozviem odpoveď. Hrozienok mohlo byť viac ako 3 a pol :P.

Štúr café

Štúr café. Síce nie palacinky, ale lievance, ale tak skoro ráno ako som bol tu, sú otvorené len nejaké študentské veci alebo čo :P No hlavne, za 4,50 eura som čakal viac než slano-kyslé (?) lievančeky a žajdlík javorového sirupu. Totiž. Na obrázku v lístku bola luxusná fotka krásnej poschodovej lievancovej veže nafúknutej šľahačkou, kde sa na všetky strany ježilo ovocie. Veru… tie produktové fotografie. Buď to preháňajú fotografi, alebo kašlú na to kuchári (alebo skôr pripravovači, lebo na taký lievanec netreba šéfa s diplomom z L’Academie de Cuisine). Štvrté miesto. Zemiaková medaila.