Autoradmin

Najhlúpejší z ministrov

Lacko Hlupec Kamenický

Mali sme raz takého ministra. Bol v práci niekoľko dní. Postláčal všetky gombíky, čo našiel.Vyskúšal sedačky v pracovni. Zjedol desiatu, čo mu doma zabalili. Sledoval holuby z okna. Nakoniec chvíľu pozeral do počítača. To čo videl ho ohromilo. Počítač mu prezradil, že sa mu práve podarilo zlacniť plyn o 95 percent (ministrovi, nie počítaču). Minister sa začal tešiť ako náčelník Galskej osady, ktorý práve zajal Cézara. “Zlacnil som plyn o 95 percent!” vykrikoval po ministerstve. Nikto mu radšej nič nepovedal.

Minister urobil najlogickejšiu vec, ktorú v danej chvíli mohol urobiť. A síce vyrobil v Microsoft Malování graf a poďho do najväčšej televízie. Bola práve nedeľa. Tam sa pochválil, že sa mu podaril ekonomický zázrak, na ktorý ešte nikto na celom svete neprišiel. Nebolo mu úplne jasné ako to dokázal, ale géniovia málokedy skúmajú vlastnú genialitu. Zlacnil som plyn o 95 percent, čomu kto na tom nerozumie? Na druhý deň ho na tlačovke podporil premiér. Ani jemu nepripadalo nič divné. Čo z toho vyplýva? Dve veci. Jednak že ani jeden neplatil faktúry za plyn a jednak, že sú to dvaja truhlíci, ktorí by do energetiky nemali pichať ani rúčkou od metly. Ten prvý je dnes v banke a jeho najväčšou strasťou je, aby zo súdu odišiel zo suchými nohavicami. Ten druhý, žiaľ, má v rukách slovenskú ekonomiku, a energetika ho baví ešte viac ako predtým.

A predsa Kažo nebol najhlúpejší minister akého sme mali. Ten terajší je ešte o chlp hlúpejší.

Zo všetkej hlušiny, sprostoty a zloby čo kedy zaplavovali slovenskú politku, nám bahno vyplavilo tvora, ktorému rodičia dali meno Ladislav Kamenický. Zamestnanci ministerstva ho vraj za chrbtom prezývajú Hlupec. Chlapča s tvárou hotelového pikolíka sa narodilo do topánok na suchý zips. Dnes mu už šnúrky na topánkach zaväzujú sekretárky. Na nočník sa naučil chodiť v púhych deviatich rokoch. “Nula, nicka, chrchel plovoucí v toaletní míse života, jež by nepřelstil ani čajový pytlík.” Človek tak hlúpy, že verí, že keď bude neustále dvíhať dane, tak sa slovenská ekonomika sama od seba nakopne. Eduard Chmelár o ňom raz napísal, že “verí že je inteligentný”, čo samo o sebe znamená, že sa vám niekde v kúte príčetnosti musia rozvrešťať červené majáky.

Ako sa niekto taký môže stať ministrom? Poslancom môže byť čokoľvek, ale do vlády sa väčšinou neberú úplni tupci. Ako najrozumnejšie vysvetlenie sa mi javí, že jednoducho pán premiér neznesie pri sebe chytrejších ľudí ako je on – a on veľmi chytrý nie je.

Teraz prišiel ten moment, keď sa 99 percent ľudí na Slovensku nadýchne, aby mi povedali, že kecám. Aj najväčší Ficovi nepriatelia mu priznávajú, že je schopný (všetkého). Nikto si nemyslí, že Fico je blbý. No vidíte, a ja si to myslím. Fico som naživo stretol už na strednej škole, kde mu rozhorúčené zaľúbené (a dnes nebohé) učiteľky dovolili robiť si predvolebnú kampaň. Ešte bol mladý dravý káder za SDĽ.

Oficiálne nám mal prednášať o Európskom súde pre ľudské práva, ale miesto toho nám rozprával o Dzurindovi a o Mečiarovi. Hlavné je, že všetci si o ňom vtedy mysleli, aký to je inteligentný človek. Pritom na spomenutom súde prehral všetky prípady. Inými slovami, vyhral pre Slovensko 0 vecí. Ani jazyk sa nenaučil, lebo tam mal armády tlmočníkov. Lukratívny post si vyženil… Robiť Fica na eurosúde by zvládol každý Slovák. Napríklad aj tá babka, čo vyhadzuje peniaze v igelitke z balkóna…. Keď nad tým rozmýľam, ona pani je v porovnaní s Hlupcom Kamenickým vlastne konzervatívna investorka :).

Prečo si všetci myslia, že Ficovi to páli? Lebo vie oblbovať babky na námestí? Ovláda technológiu moci – oblbovať a zatĺkať. Nikdy nedokázal, že vie aj niečo viac. Počuli ste ho niekedy povedať niečo náročnejšie? Keď ho nahrávali vtedy v byte na Vazovovej ulici, všetci sa sústredili na to ako s oligarchami presmerováva finančné toky v republike. Ale bol tam ešte jeden rozmer – Fico sa ako žiačik učil kto je kto v politike, lebo on nič nevedel. Za tovariša bol, aj keď si vzal Mečiara a Slotu do vlády… On jednoducho ľudsky nevedel. Bol stratený a jeho najväčšia zbraň v živote je, že pôsobí dojmom ako keby tušil, čo sa deje a že to má celé pod palcom. Nemá…

… a tak sa nečudujem, že Hlupec bol jeho logická voľba na ministra financií. Živo si predstavujem ako prebiehal konkurz do vlády. Chalani-kandidáti najskôr mali niečo prečítať z papiera. Následne si Róbert vybral tých, čo pri čítaní pohybujú perami. Hlupcovi dal príklad: “Predstav si, že si sa stal vedúcim predajne, do ktorej nikto nechodí a ktorá má malé predaje. Čo urobíš?” “Zvýšim ceny,” odvetil sebavedomo Hlupec a rezort bol jeho.

Ako nám ukradli 8. máj a zmenili ho na papalášsky predvolebný míting

8. máj, Deň víťazstva nad fašizmom

8. mája skončila Druhá svetová vojna. Významné výročie. Drahé a nákladné oslavy. Slávnostné uniformy. Prelety stíhačiek. Dokonca tam spieval Cmoro, ktorý by si už mohol najať textára staršieho ako 8 rokov. A ako to dopadlo? Opäť to bolo o papalášoch a pre papalášov. Plebs sa zúčastňuje iba ako rekvizita dodávajúca lesk slovutnému panstvu.

Keď ste do Piešťan na letisko nešli na vlastnom aute, mohli ste medzi desiatou a jedenástou hodinou zažiť zdravotnú vychádzku cez mokré pole. Pán premiér a jeho asistent prezident totiž “kládli vence”. Rumunom. (Bola tam jedna pani, čo sa nedostala “k vencom”, tá vravela, že päť rokov učila na Policajnej akadémii a tá sa hádala, že to kladie Rusom, ale to už je iný príbeh).

V skratke: papaláši sa v poslednom čase nechcú veľmi stýkať s elektorátom. Nie je im milé, keď sa volič blíži na dostrel. A tak polícia zablokovala hlavnú cestu do Hornej Stredy – aj s chodníkmi. Kto pozná Piešťany, vie, že iná cesta tam nie je. A tak šup s davmi divákov do krkahájov a akejsi päť dni dažďom polievanej pšenice. Nech sa plebs plahočí ako vie (je na to aj iné slovo, ktoré tam hojne padalo).

Takže ste na začiatku osláv iba počuli ako sa z pšenice rinú vulgarizmy kdesi vzadu škriekali pávy (alebo iné vtáctvo) a nakoniec sa z vlhkého obilia vynoril húf dobiela rozpálených dôchodcov, ktorí práve preplávali miliardami kliešťov. Okamžite zahrnuli výčitkami policajta čo tam stál. V podstate mu niektorí surovo nadávali – ten si v ten deň zaslúžil výplatu. Z nejakého dôvodu si tie stovky peších mysleli, že policajt v žltej bunde je režisér podujatia. Mne prezradil, že keď chcem ísť na “kladenie vencov”, musím mať VIP zlatú alebo striebornú priepustku. Chápete to? Ísť k pomníku rumunských vojakov 8. mája znamená byť členom VIP klubu. Oslavy boli ukradnuté a tí ľudia, čo to ukradli, sú zvyknutí kradnúť kde čo, takže im to ani tak zvláštne neprišlo.

Kto vymyslel, že Deň víťazstva nad fašizmom patrí palášom, ktorí majú právo sypať na divákov svoje predvolebné agitky? Pellegrini prednášal nič nehovoriace floskule, ale vravel ich mocným ráznym hlasom, čo v mysli karpatského politika predstavuje štátnicku reč. V poriadku. To beriem. Pokiaľ som videl iných prezidentov, všade je to rovnako – navyše, je to aj ich práca. Ale prečo si robí z osláv kampaň premiér, čo je vlastne prvý úradník krajiny?

Fico hneď v prvej vete povedal o tom ako plní vládny program a ďalej to už boli len chcimírske reči o Putinovi, nepriateľoch, atď., klasické volebné klišé pre jeho fanúšikov, ktorí zdá sa, majú na 8. mája predkupné právo pred ostatnými.

Vtipné bolo, keď premiér zacitoval francúzskeho nacistu, ktorý hecoval na útok proti Sovietskemu zväzu:). Ešte spomenul, že na slávnej fotografii americký Slovák spropagoval Druhú svetovú vojnu :). Nedali si robotu ani s tým jedným príhovorom… ktorý sa mimochodom dosť natiahol, pretože program mal začať o jedenástej a o pol jednej ešte rečnil Fico o tom ako miluje Rusko. Babičky sa k nemu ale nemohli priblížiť, tak si robili selfie len pod obrazovkami.

Na letisku v Piešťanoch jednoducho padali voloviny, ale nie krátke voloviny ako kedysi. Naši papaláši nám húsákovatejú, a rečnia dlhšie a dlhšie a dlhšie… A dlhšie. Až pán minister športu vyzerá, že tam nechce byť, zíva a v mysli sa vidí ako v telocvični cvičí na žinenke. Najlepšia myšliena bola, že červenoarmejci položili svoje životy, aby nám priniesli demokraciu :). To už som myslel, že odkiaľsi vyskočí ruský veľvyslanec a začne proti tomu ohováraniu protestovať :). Inak, na slávnostnú tribúnu nebolo papalášov vidno. Tribúna bola natočená tak, aby mali na oslave sociálni demokrati a ich nohsledi pokoj od otravného elektorátu. Zatarasili tak tretinu zábradlia a z tisícok ľudí sa na program mohol dívať iba malý zlomok. Divákov bolo veľa… podujatie bolo zadarmo. Zadarmo znamená, že sa na tom ako obvykle niekto nabalil. Daňový poplatník sa zúčastnil zvýšenými daňami.

Prečo bola pani ministerka kultúry oblečená za Evu Braunovú? Prečo mohli vojaci chodiť na toitoky iba zoradení v trojstupoch? Vo vzduchu ostalo niekoľko otázok :). Všimol som si ešte, že keď sa v dave stretli sovietska aj ukrajinská vlajka, vôbec na seba neboli na seba agresívni ako na internete, skôr len tak “úsečne roztrpčení”. 8. máj je prepolitizovaný a nemá to tú historicko-spomienkovú auru, čo by to malo mať. A pietnu už vôbec nie.

Zhrnutie: stalo sa to isté ako na Dukle. Predstieranie spomienky na mŕtvych vojakov (v hlave hrá Karel Kryl) v štýle predvolebnej kamapane, ktorý plebs môže sledovať na obrazovke. Na Duklu je to ale ďaleko… a odmenou je suvenírový obchod naplnený až po okraj alkoholom. V Piešťanoch je to blízko… ale ešte ďalej. A vzďaluje sa to.

Verím, že môj fotoalbum zobrazuje podujatie v pozitívnejšom svetle :).

Medzitým na Minecrafte vo filme

Minecraft vo filme

Na idnes.cz vyšla recenzia: Absolútny prepadák! Nič horšieho nie je! 20% je moc!

Ha! Tak vidíte, také profesionálne veľké noviny a také kraviny píšu. A to roky rokúce. Mali tam takú starú babku, čo si píše “obávaná filmová kritička” a tá nenávidela komiksy a okrem komiksov neznášala viac už len filmy o komiksoch. Jasné, že ju tam nechali 20 rokov recenzovať marvelovky, až z toho tá teta dostala koliku.

Teda. Prečo kritizovať vôbec film Minecraft? Videli ste tú hru? To nemá príbeh. Proste nemá. Staviate si tam čo chcete… z kociek. Logicky teda, film by mal byť o stavaní z kociek. Prečo sa zavzdušňovať, že je to nejaké kockaté :). Divím sa, že niekto dávať recenzovať autá človeku čo nemá vodičák a chodí len na autobusi, alebo recenzovať divadelné hry chcimírovi, čo by najradšej postrieľal všetky súbory SND.

Od Minecraftu čakáte, že to bude ako hra… rovnako ako od Šmolkov čakáte, že budú modrí. A mimochodom, keďže je to pre deti, Shakespearovské výkony ani zápletka tam fakt nemusia byť. Mne sa Minecraft páčil možno viac ako tým deckám (predsa len, nikto sa v kine nesmial, jedine sem-tam niekto povedal “aha creeper”.) Najlepšie na ňom je, že odsýpa fakt rýchlo. Ak sú tam nejaké holywoodske klišé, tak sú preč do 10 sekúnd. Neotravuje to. Nemusíte nad tým dumať. Je to Minecraft vo filme.

Sú tam známe ksichty. Jack Black, celoživotný opičkár. Stará Stifflerova mama. Vlkodlačica z Wednesday, ktorej veľmi nejde vyzerať dospelo…a Momoa v ružovej bunde, ktorý sa ledva hýbe :P. Keď zadreli, že budú musieť niečo hľadať, tak som stŕpol… ale fakt na tom queste neboli dlho, ani tam nič nenaťahovali. Tak to má byť. Je tam dokonca jedna homoerotická scéna (+hromada homoerotických narážok medzi Stevom a Smetiarom). Slovenský dabing je taký ako vždy. Herci nevedia vyslovovať slovo Overworld, ale to asi žiadny Slovák na svete nevysloví poriadne. Decko, čo tam je (a teoreticky má byť hlavná postava), našťastie, moc neotravuje.

Proste hromady nevinných vtipov (a tá scéna s polohou 69 pri lietaní cez otvory v kopcoch), hromady kociek, hromady fanservis itemov z hry… totálna priamočiarosť. A funguje to. V prvý víkend to zarobilo dvojnásobok svojho 150 milónového budgetu… a teraz, keď to píšem, je to možno už na 800 miliónoch. Kde sa hrabe Snehulienka :P.

Slintačka a krívačka v knihe Jamesa Herriota Zverolekár medzi nebom a zemou

James Herriot - Zverolár medzi nebom a zemou

Padol názor, že krívačku a slintačku si vymyslela Ursula von der Leyen, aby nás potrestala za to, ako hlavný bojovník proti pandémii hlasuje na európskej pôde (úplne nesúhlasím, pretože náš hlavný bojovník spravidla hlasuje ako vzorný euroman a papuľuje iba doma, keď sa nikto nedíva). Zhodou okolností túto teóriu šíri okolie bojovníka proti pandémii, čím vzniká pikantné napätie. Tak sme za alebo proti? A môžeme byť za alebo proti vírusom?

Na wikipédii sa píše, že už roku 1836 traja chrabrí výskumníci vypili nakazené mlieko a dokázali, že táto choroba existuje. Stále je možné, že niekto tú wikipédiu prepísal pred mesiacom (a s ňou miliardu ďalších webov), čo je teória, ktorá sa nepochybne skvele uchytí na Kysuciach. Ale. Mne sa marí, že mám o slintačke a krívačke pár kníh. Siahol som do police, dve minúty listoval a samozrejme, tu to bolo. Kniha James Herriot: Zverolekár medzi nebom a zemou. Beletria (fajnová). Vydané v Prahe v roku 1986, popisujúce fiktívne anglické mestečko Darrowby pred Druhou svetovou vojnou. Kto pozná túto knihu vie, že sa jedná o nebyčajne láskavý a dobrácky humor (OK, u nás to asi málokto pozná, existuje aj veľmi pekný seriál, ktorý bohužiaľ nie je veľmi hlúpy, takže sa u nás vysielať nebude). A tento láskavý dobrácky humor sa v kapitole o slintačke a krívačke prepne do vážneho módu. Lebo pri tejto chorobe veterinárov prechádza smiech.

V jednej kapitole sa rieši, že nás mladý začínajúci veterinár nevie vypĺňať úradné tlačivá, čim je ohrozená jeho kariéra. Prečo? Lebo úrady berú záležitosti infekčných nákaz veľmi vážne. Jedna nákaza môže zničť hospodárstvo v krajine – neexistujú žiadne výnimky.

V inej kapitole nájde veterinár na rypáčiku malého prasiatku vodnatý pľuzier… a zakrážko nájde ďalšie na kopýtkach. A je to tu. Krívačka a slintačka. Nikto nesmie opustiť farmu – a treba hneď volať na ministerstvo (čo v tridsiatych rokoch nie je jednoduché, lebo na farmách nie sú telefóny). Zdrojom nákazy bude asi nejaké dovezené mäso, ktoré poriadne neprevarili v kotli.

Farmár nechápe, prečo hrozí, že všetky jeho zvieratá budú musieť byť utratené. Veď tú chorobu možno liečiť, nie? Áno, ale počas doby liečby, by mohol vírus preskočiť na susedné farmy. Sú na to prísne zákony – ktoré ale počítajú s náhradmi pre farmárov. Znamená to, že z farmy by sa stalo pohrebisko (kafilérie, kde sa robí múčka do cementu, alebo bionaftu ešte neboli). Na celom ostrove Veľkej Británie by museli utratiť milióny kusov dobytka a ostatné krajiny by možno voči Britom zaviedli námorné blokády. Nakoniec veterinár dezinfikuje seba aj svoje auto, spáli šatstvo, zbaví sa nástrojov atď.

Ministerstvo okamžite zavedie karanténu v okolí 20 kilometrov (len pripomínam, že nikto nemá telefón ani internet). Ďalšia vec, farmár rozvážal uhlie autom… a bol so zvieratami na nejakom trhu. Takže to mohol už rozniesť ďalej.

Tu spisovateľ píše, aké je to veterinárov a úradníkov (ktorí netušia, či už choroba bola rozsiata, alebo odhalená v zárodku), a aké je to pre obyčajného človeka, ktorý si o tom prečíta v novinách ako o kuriozite. Mohli iba čakať, či sa objaví ďalší prípad. Celé osadenstvo farmy sa musí neustále dezinfikovať, a kúpať v chemikáliách (ktoré sa dnes už asi nepoužívajú). Veterinár chodí v ochrannom obleku, páchne a bojí sa zdvihnúť telefón.

Príbeh vrcholí: na tej istej farme sa nájdu bradavice na vemene kravy. Skrátim dlhý text. Ukáže sa, našťastie, že ide o nejakú inú chorobu, čo krava chytila od ročného batoľata pani farmárovej. Slintačka a krívačka sa v kraji nerozšíri. Všetko dobre dopadne – ale vedia to až po týždňoch, lebo ešte nemajú techniku na zisťovanie prítomnosti vírusu. MUDr. Kotlár by sa divil.

Hazard zakazovali mnohokrát. Snahy boli márne

Staroveké kocky

Ktorá historická epocha priala hazardu? Keby sme to brali z pohľadu vládcov a systémov, tak žiadna. Napriek tomu sa hralo vždy a všade – a najaktívnejší hráči bývali často tí panovníci, ktorí by to obyčajnému ľudu radšej zakázali. Obmedziť hazard je ťažké… moderné režimy zistili, že je lepšie ho regulovať – a vytĺcť z neho peniaze.

Na obrázku sú vygenerovaní rímski vojaci ako hrajú jednoduché kocky – nesmierne obľúbenú hru v celej ríši. Darmo to vojvodcovia zakazovali, vojaci pokojne prehrali posledné jedlo, za tú chvíľku vzrušenia. Kockám holdovali aj civilisti, darmo senát nechal do železa taviť zákony, ktoré sa usilovali hier zbaviť. Sami ctihodní senátori najskôr po večeroch hojne triasli kockovými pohárikmi. Po vyše dvoch tisícročiach sa zdá, že hazard tu bude s nami večne. Neoslabujú ho ani krízy ani prudké schudobnenie obyvateľstva. Práve naopak – čím menej peňazí máme, tým sa hrá viac. Niet nám pomoci.

Dejiny sa opakujú – aj tie malé

V stredoveku sa k praktickým úvahám pripojili cirkevné dilemy. Hazardná hra vychádza zo smrteľného hriechu… z chamtivosti a z pýchy. Odvádza našu pozornosť od duchovného života. Nuž ale keď argeológovia vyberajú odpadky zo starých stredovekých krovov, skôr nájdu kocky ako ruženec… Ak viete anglicky, tak trocha scholastickej filozofie a jej stretu s hazardom si môžete prečítať tu.

Za socializmu u nás hazard neexistoval. Oficiálne. Neoficiálne? Vyvinul sa zvláštny druh subkultúry, stávkarov a hráčov, s vlastným slovníkom, ktorí žili akoby v inom svete. Najlepšie to vidno v Horáčkovej knihe Habitus hazardního hráče – a keďže jej autor zakladal veľkú medzinárodnú firmu so stávkovými kanceláriami. A okrem toho vymýšľal texty k pekným pesničkám. Hazard oficiálne nenájdeme ani v obrovskej Číne, vo väčšine moslimských krajín, teoreticky ani na federálnej úrovni v USA – a pritom všade hazard veselo kvitne. V Číne bohatší cestujú do Hongkongu alebo Macaa (alebo hrajú v štátnych lotériách). V Južnej Kórey je napríklad hazard zakázaný… okrem konských dostihov (videli sme to v slávnom seriáli Squid Game). Moslimovia doslova živia veľké európske kasína (poznáme ich hráčsku vášeň aj u nás, napr. v Piešťanoch)… V USA je výnimok toľko, že niektoré mestá sú hazardom povestné. Nehovoriac o tom, ako v indiánskych rezerváciách začali rásť indiánske kasína po tom, čo im súdy uznali, že federálne zákony tam nemusia uplatňovať.

Budúcnosť je dnes

A ako to máme dnes? Vyzerá to, že Slovensko hazard dosť potiera – ale iba na papieri. Teoreticky je hazard už zakázaný v hlavnom meste a asi v polovici krajských miest. Podobne je to aj v Česku. Ale všetko má svoje ale. Kasína sa nám jednoducho iba premiestnili do online priestoru. A tam sa im darí. Čiže sa stalo to, že príjmy, ktoré predtým išli mestám, idú rovno do štátnej kasy. A hrá sa viac ako predtým. A za mestami vyrástli početné herne v malých obciach. Tentokrát sú to nielen bary s automatmi, ale napríklad aj rodinné herne, kde väčšina ponuky nemá s hazardom nič.

Keď sa niekoho opýtame, či je možné vykoreniť hazard zo spoločnosti, väčšina ľudí asi pokrúti hlavou. Mimoriadne skeptická je aj AI. Riziko je pre ľudí skrátka príťažlivé… nad negatívnymi dopadmi jednoducho prevláda vzrušenie a historická skúsenosť. Teoreticky hazardné hry nie sú zlé – ak ste si plne vedomí dôsledkov svojich činov a dokážete držať svoj koníček v istých medziach. Problém nastáva, ak to neviete. Spoločnosti prevádzkujúce hazard majú veľa pák a techník ako privítať nových hráčov – napríklad ponúkajú hracie automaty zdarma bez registrácie. Na hráčovi je, aby si všetko zrátal, premyslel a do ničoho sa nevrhal po hlave.

Čo môže robiť štát, ak chce udržať hranie v rozumnej miere, rozumej, aby nebolo veľa patologických hráčov na liečení a rodín s rozvráteným rozpočtom? Miesto zákazu zamerať sa na reguláciu. Teda dobré a prísne zákony, zoznamy rizikových hráčov, zákaz reklamy hazardu v médiách, investovať do prevencie a informácií, poskytovať ľuďom možnosť alternatívy ako tráviť voľný čas.

Mass Effect 3 po 13 rokoch

Mass Effect 3

Viem presne, prečo som trojku vynechal… V roku 2012, keď vyšla, tak bol Skyrim a Guild Wars 2 (tiež Diablo 3 a Mists of Pandaria, ale to som tuším tiež preskočil). Prvý a druhý diel ME som mal pochodené… ale trojka ma proste nezlákala – po tej dvojke, ktorá bola dosť okresaná… Cosplayerky, čo sa obliekali za postavičky z ME3 sú už dnes vyhorené vydaté matky :p. A toť – za 4 eurá, legendary verzia celej trilógie. Šup naspäť do vesmíru.

Dusivá a ťažká atmosféra série bolo to najlepšie na RPG poli a zase sa to vrátilo. Tentokrát aj s inváziou Reaperov, ktorí naraz napadli rovno celú galaxiu. Trochu zvláštne, že planéty začali ostreľovať nejakými smiešnymi laseríkmi, keď tam mohli nahádzať pár atómových bômb… alebo tí čo sa bránili po nich mohli strieľať niečím väčším ako puškami. Hoci trojka krásne ukončila a vysvetlila všetky zákutia v ME3, nejaké otázky ostávajú :). Napríklad prečo je každých päť metrov na zemi novučičký zásobník nábojov, vrátane nejakých prastarých hrobiek, ktoré už tisícročia nikto neotvoril :).

Na legendary verzii je dobré, že obsahuje aj početné DLC, a úprimne, bez nich by to bolo slabé (v DLC sa k vám pridá jediný Prothean v hre a vysvetlí sa pôvod Reaperov a Leviathani). Jedno DLC – misie, kde vám vyrobia klon, aby vás nahradil – je pračudesne napísané, ako keby z inej hry. Kým na 95% si ME3 drží vážny tón, v tejto časti hry zrazu začnú postavy vtipkovať ako v Indiana Jonesovi.

Čo je zlé a nepáči sa nielen mne ako boomerovi. Hm. To zjednodušovanie na konzoly (z pohľadu PC hráča), zasiahlo hru ťažko. Medzerníkom tuná ovládam úplne všetko – a keď ho zmačknem, často netuším, či postava urobí kotúľ, rozbehne sa, alebo sa schová za prekážku… Nepriatelia sa často za prekážku nevedia schovať a trčí im hlava… alebo majú zrak ako Nemci v Commandos. Medkity vás neliečia… hromady vecí, čo zbierate sú v skutočnosti nanič… A vlastne žiadne itemy ani nemáte. Len peniaze… a tie sú viacmenej nanič. Okrem upgradov zbraní (ku ktorým nie je nič napísané a netuším, čo robia) – sú asi len na nejaké vizuálne veci.

Načo sú v hre armory a skiny? Je ich málo a nejaké zásadné rozdiely medzi nimi nie sú… Je dosť fuk, čo nosíte. Zbrane nachádzate stále nové, ale nie lepšie. Pokojne to môžete dohrať s pištoľkou, čo máte na začiatku, a popravde, je to tak aj najlahšie, keď môžete používať hŕstku svojich abilít skoro bez cooldownu. Škoda, škoda… meniť zbrane – asi len keď chcete nejaký nový zvuk počuť alebo čo. Brokovnice a sniperky mi prišli ako úplne zbytočné – stále bojujete tak, že nepriatelia nie sú veľmi ďaleko ani príliš blízko. Proste – pištoľka alebo útočná puška. Čo najlahšia a hotovo. To je veľké sklamanie, že itemy sú v tejto hre také nepremyslené…

Zjednodušovanie sa dostalo všade. Už v dvoje vyradili tvorcovia jazdenie na autíčkach a planéty prehľadávate len v nejakej hlúpej minihre so skenovaním. Inak, planéty sú dokonale statické a vôbec neobiehajú okolo hviezd. Keď niečo nájdete, tak vám iba vypíše nejaký text, žiadna grafika, pritom často akože zachraňujete celé rasy a pod. Branie questov je často také primitívne, že idete okolo nejakého NPC a to niečo hovorí do luftu a vy máte quest… Chýba epickosť… mapy sú miniatúrne, na to, že zachraňujete bilióny tvorov, tak robíte pre jedného admirála. Jako – miliardová armáda má vážne jednotku, čo sa volá Deviata čata?

Ešte k tomu skenovaniu planét. Tu je najväčší butthurt hry. Keď vstúpite s Normandy (čo je lodička, ktorá mi príde oveľa lepšia ako iné lodičky žánru) do nejakého systému, tak asi za 2 sekundy sa objavia Reaperi. Nemáte čas ani vypustiť plyny – nieto prehľadávať hviezdy systém. Je to nesmierne otravné.. pretože hra je postavená tak, aby ste s lodičkou lietali hore dole a skenovali priestor a zároveň to nemôžete robiť inak, než pozrieť si na Googli dopredu kde čo je a pokúsiť sa to na sekundu presne vybrakovať.

Zjednodušené sú aj dialógy, väčšinou máte možnosť odpovede za paragóna alebo za renegáta. Kvôli čomu je tu tá reputácia – netuším. Aký to má efekt? Ani som sa nikam nedogooglil… Rozhovory s parťákmi mi pripadajú stále nudné a silou mocou som sa chcel vyhnúť všetkým romanciam, a aj tak mi hra v jeden moment bez varovania strčila do postele jednu doktorku. Ktorá neviem prečo, stále ma oslovovala priezviskom, ako všetci v hre.

V podstate je fuk čo a ako robíte, na konci si aj tak môžete vybrať koniec tejto epickej space opery. Pred tými trinástimi rokmi sa hráči sťažovali na zlý koniec a konečne som to pochopil o čo išlo :). Tiež som nevydržal a poslal pár výstrelova za tým malým smradom na konci :). Čo automaticky spustí najhorší koniec, aj keď možno aj dobre, že to tak dopadlo. Však ľudí je na svete ako sračiek. Napáda ma asi sto vecí, ako by sa táto hra dala vylepšiť – no, chytilo ma to.

Navzdory veciam, čo sa mi nepáčia – musím priznať, že ma táto Mass Effect trilógia aj tak bavila. Náramne… malo to ten feeling, ten touch…. Je zábavné vybrať si ktorú rasu zachránite a ktorú zatratíte, aj keď niekedy je ten príbeh tak urýchlený, že dej galaktických rozmerov sa udeje v piatich sekundách. Je to veľká scifi vec, len škoda, že je to tak pevne ukonečené, že nové diely nemajú zmysel. Andromeda prepadla a teraz sa vraj robí na päťke, ale neviem neviem. Outer worlds bolo také ako mala vyzerať Andromeda :). Mass Effect hry držia pri sebe, sú tak nejak kompaktné a nejaký sandbox tu asi nehrozí….