Autoradmin

Twilight of Gods (kreslený seriál 2024)

Twilight of gods

Nie je ťažké začať, ale dokončiť to so cťou. Neviem si pomôcť – tak ako ma tento malý seriál zo začiatku bavil, tak aj prestal.

Je to dobré: chrbticou tejto „rozprávky“ pre dospelých je surovosť severskej poézie. A také tie veci, ktoré nájdete v Snorriho Edde, ale nenájdete v Avengers (že bohovia sú skutočne nevypočítateľné svine). Všade sa píše a diskutuje: Zack Snyder, Zack Snyder… Myslím, že keď je tam napísaný ako producent, do samotného deja až tak nezasahoval… lebo ak áno, tak svoj tieň (opäť) neprekročil.

Začína to fajnovo: nejaká zabudnutá vojna kdesi na snehu na severe. V origináli je tá krvavosť zvláštne melancholická – a tichá. Českí autori dabingu určite robia aj reklamy, lebo české hlasy sú pustené na plné gule… Rozbehne sa to, normalizuje, a ku koncu to unudí. Ak ste to videli a mali ste krízu pri tom treťom dieli od konca, tak vieme, na čom sme :). Páči sa mi, že Thor je také hovädo, ale nepáči sa mi, že Leif je mäkkýš (akoby z 21. storočia) a že Sigrid je len taká… taká.

Miestami je to dosť drsné :). Je tu sex a nahota. Animátori sa pohrali s pánskymi prirodzeniami… a ženské sú vždy zakryté :). Je to ako v tej holandskej reality show Adam a Eva – nejaký reverzný woke systém :). Dej sa, bohužiaľ časom rozriedi na nejaké klasické fantasy s questami… A jediné, čo drží diváka akotak v napätí je tá divokosť a poetická úsečnosť. Bohužiaľ, v tomto americkí tvorcovia nie sú najlepší.. Celkovo to ničí tá Amerika a jej moderné názory, ktoré tento seriál pochovávajú. Na konci vás už nemá čo prekvapiť – a viete, že ak bude druhá séria, tak Thor tam asi obráti. Vlastne, už ani nemusí byť.

Jednoduchosť a priamočiarosť, či už v animácii, zvuku a tak – považujem za veľké plus. Len… niečo tam chýba. A moralizovanie a prílišné romantické klišé tu vôbec nesedia.

Marvels Guardians of the Galaxy (Videohra)

Marvels Guardians of Galaxy (videohra)

Áčková hra, s miestami déčkovým ovládaním a éčkovými bugmi.

Čudujem sa, že som to dohral. Iné hry odinštalovávam za oveľa menej. Guardians sa bránili… nechceli ani za boha sa poddať. Ale došiel som to do konca, vlastne do dvoch :). Taká fajná hra, príbeh ma pohltil (aj keď od polky je to len tuctová komiksovka o záchrane vesmíru s hromadou emo odbočiek), svety sa mi páčili, boomerský soundtrack ešte lepší ako vo filme… Tunelovosť mi už v mojom veku nevadí, ani to, že to nie je veľmi RPG.

Niekde musí byť háčik. Na to, že je Eidos a rok výroby 2021, na Steame to stojí iba 8 euro a na Epice to bolo dokonca zadarmo. Háčik je v tom, že možno na konzolách sa to hrá dobre, je to na to stavané, ale konverzia na PC je úbohá, je to taký lamí fľus do ksichtu hráča. Na ovládačoch sa to hrá asi dobre, ale aby nenaši jedného Jean Luca alebo brigádnika Muhamada, aby to otestovali na klávesnici a myši… A tak som niekedy jeden moment opakoval asi tridsaťkrát, kým mi došlo, čo hra po mne chce. Bojovať s ovládaním… no fuj :P. Tiež sa mi raz stalo, že som sa nemohol pohnúť bez rebindu kláves… a raz som sa zasekol, lebo rebindovaný setup som musel dávať nazdar. Takže tak.

Bugy sú horšie. Medzi nevinné patrí nonstop vypínanie zvuku (asi to má byť niečo, že keď odídete od rozprávajúcej postavy, tak by ste ho nemali počuť, ale miesto postupného prechodu sa to sekne a hotovo. A to občas a aj bez príčiny). Vážnejšie bugy sú napr. také, keď sa vám postava zohne keď podlieza nejakú prekážku a už sa nenarovná. To môžete loadovať predchádzajúci checkpoint… Ale najhoršie bugy sú tie, čo vám ohrozia chod celého počítača – nieže vytuhne hra, vytuhne vám kompletne celé PC. Na tom istom mieste. Mnohokrát po sebe.. žiadny Alt4+F4 alebo CTRL+Alt+Del. Absolútny kolaps systému. Za toto si žiadna hra nezaslúži pochvalu.

No vravím, dohral som to a ešte ma to aj bavilo. Ten koncept Guardians sa mi veľmi páči. Parta zabijakov, ktorí sú ako malé deti na výlete. Rovno nevravím, že pubertiaci, lebo pubertálny humor je Deadpool (posledné želiezka Marvelu, ktoré ešte ako tak bavia obecenstvo). Postavy neustále melú pántom, strieľajú po sebe vtipy, až to hráč ani nestíha vnímať… je tam toho hodne. Miesto fuck a shit hovoria flark a scut, čo je obzvlášť detinské :). V tomto je to lepšie ako film! Vlastne, našli by sa veci, kde je hra lepšia ako film – napríklad Adam Warlock nie je taký chlapček, Cosmo je pes a nie fena, Phil nemá románik s Gamorou, takže odpadá táto otravná časť, a história galaxie je trochu iná ako vo filme, a aj Quil má iný background. Drax je ozajstný silák, nie taký veselý panák ako vo filme, Mantis je bláznivejšia a Rocket náladovejší. A tá muzika, to je rádio.

Zopár nápadov v hre je áčkových, napríklad – často máte možnosť voľby dialógu, alebo zasiahnuť do hádky parťákov. A potom – ovplyvníte hru. To som ti pozrel na interete až nakoniec, ja som to hral ako skautík – stmelovač tímu, takže som mal plno vecí ľahších. Keby som hral ako šprýmař Jozef, tak by mi obtiažnosť stúpla, a ťažké to bolo dosť, najmä kvôli tomu hlúpemu ovládaniu, ktoré mi prešlo do pazúrov až úplne na konci hry…

A zase sa stala tá vec – niekto vyrobí dobrú hru, a potom si nedá pár mesiacov na doladenie a je to humus, a bude sa to diať znovu a znovu, a potom sa všetci divia.

Vlk z Wall street (kniha)

Vlk z Wall Street

Asi tak osem rokov sa táto kniha nedala skoro zohnať – alebo pekne draho z nejakého zabudnutého antikvariátu.

Scorseseho film vyšiel na začiatku roka 2014. Bolo v ňom neobvykle veľa sexu a drog – zvyčajne na blockbuster stačí menej. A tak sme zistili, že existuje aj knižná predloha… Znovu bola vydaná pred dvomi rokmi, to keby niekto čítal aj knihy, ktoré zrovna neletia.

Vymenovávať rozdiely medzi knihou a filmom? No. Film preberal celú kariéru Jordana Belforta (6 ročnú), kniha sa sústredila iba na jeho koniec a obsiahlu kapitolu o protidrogovom liečení slávny režisér rovno celú vyškrtol. Vyškrtol toho viac… napríklad veľmi drsné vtipy o Židoch (Belfort je Žid a k tomu nekonečne chamtivý) alebo nekonečné poznámky o amerických protestantoch. Hm. Veľa filmových vecí v knihe nenájdete, ale nájdete tam lepšie vysvetlené ako tie Belfortove čachre na burze vlastne vyzerali. A prečo vlastne tí jeho makléri museli byť takí naspeedovaní drogami a macho atmosférou? V knihe to celé dáva zmysel (museli predávať agresívne ako blázni, inak by nedokázali hnať ceny akcií do mnohonásobných výšok), vo filme sa toho jednoducho zbavili. Vo filme sa zbavili aj toho trošička politikárčenia a filozofovania z knihy.

Našťastie, kniha veľmi nemoralizuje. Niektoré linky mi prišli iné – práca agenta FBI alebo zvrhlý Číňan, ktorý bol najväčším Belfortovým problémom, ale vo filme mu proste len pomáha. V podstate sa dá povedať, že Belfort mal 3 veľké talenty: na čísla, na obchodovanie, a akýsi rozprávačsko-literárny talent. To tretie možno súviselo len s tým ako rozdával peniaze :). Všetkých si kupoval ako Bohuš. Sú čitatelia, ktorým príde zo života Vlka zle… a to bol možno aj zámer.

Aj v predlohe aj v adaptácii mi prišli nekonečne nudné pasáže s manželkou (Margot Robbie od tohto filmu platí za veľkú herečku; takže áno, stále platí, treba sa ukázať full holá a kariéru to už nejak nakopne). V knihe navyše autor často mentoroval o svojej dcérke… a stále dokola a dokola. Možno ako posledné spojivko s príčetným svetom. Rozhodne mi prišlo lepšie začítať sa do knihy, ako pozerať čiernu komédiu o sexuálnych nápadoch maklérov z Wall Street (v skutočnosti sa to malo celé volať Vlk z Long Islandu). V knihe je totiž zopár myšlienok na zamyslenie. Nie je ich veľa, ale tým lepšie. Vo filme mi utkvela v hlave len jedna vec: keď Hana na začiatku Belfortovi povedal, že žiadnemu klientovi nič nedlží, dlží len svojej rodine a klientov má pekne ošklbať. To v knihe nebolo… a takto funguje v podstate každé jedno obchodovanie, nielen to na burze.

Ešte v knihe zistíte pomerne obsiahlejšie ako fungujú drogy, ktoré do seba Belfort hádzal :). Alebo ako funguje švajčiarske bankovníctvo. Na druhú stranu, jedna postava (Danny) je vo filme oveľa zábavnejšia ako kniha. Tak vidíte, nakoniec som ani nerecenzoval knihu, ale skôr urobil porovnanie so snímkom.

Yanis Varoufakis: Dospeláci v miestnosti

Yanis Varoufakis: Dospeláci v miestnosti

Túto knihu som čítal dávnejšie, ale je dobré sa k nej vrátiť: práve ju totiž na Slovensku žijeme.

Ako si všetci pamätáme, Yanis Varoufakis bol krátky čas grécky minister, ktorý si odkrútil svojich 15 minút slávy vo svetlách. Do gréckych volieb vrazil ako úspešný profesor ekonómie, ktorý má zázračný recept na vybŕdnutie Grécka z dlhov. Marxista, prednášal v Amerike, jazdil na motorke ako Che, vyzeral trochu ako Van Diesel, – jeden čas mútil vodu. Potom sa musel porúčať… založil nejakú smiešnu organizáciu, kam vstúpil každý neúspešný ľavičiar v Európe, opakovane získali 0 kresiel v europarlamente a zmenili sa na antiizraelskú trúbu, ako sa to tomuto typu ľudí stáva.

Podľa mňa nebol úplne blbý. Keby sa držal svojho akademického kopyta… Síce rozoberal Marxa, ale napísal, že má rád aj Adama Smitha a jeho myšlienku, že je to sebectvo jednotlivca, ktoré stojí za spolupracujúcou spoločnosťou. Z toho by normálny marxista u nás dostal hnačku. Tiež sa vysmieval kolegom zo Syrizy, že veria tomu, že keď dvihnú dane a poplatky, tak sa podnikatelia v Grécku pozbierajú. Tomu systematicky verí celá ľavica, momentálne to u nás praktikuje Ficov Jednoduchý Lacko, a keďže zhruba pred hodinou som si čítal, že nejaká firma si balí slivky a tristo krajčírok skončilo na dlažbe – asi to úplne nefunguje. Že keď podnikom a ich odberateľom všetko dvihnete, tak začnú prispievať do štátneho rozpočtu ako blázniví. Čo neznamená, že to nebudú skúšať znovu a znovu…

Onen zázračný recept na uzdravenie gréckej ekonomiky bol: že organizácie (Európska centrálna banka, MMF a Komisia) odpustia Grécku dlhy. O tom bolo 80% tejto pomerne obsiahlej knihy. Je to napísané zaujímavo, ale nič viac k tomu neviem povedať. Varoufakisovi ani za boha nešlo do hlavy, že mu povedali nie, a tým to haslo. Prečo? Prečo? Prečo má Grécko platiť dlhy? Túto otázku si stále kladie a stále mu vychádza, že keď nič nezaplatia, tak so vráti – všetkým v eurozóne. To je myšlienka tejto knihy.

Neborák Yanis, neustále sa vracia k tomu ako ho nemecký minister financií Wolfgang Schäuble neustále odpinkával. Wolfgang bol právnik na vozíčku, čo sa nerozumel ekonomickým veciam – Merkelová ho mala na to, aby strážil nemecké peniaze. A to robil. Varoufakis nevedel čo s tým a odišiel do histórie. Ešte vtipná epizódka: jediný iný minister financií, ktorého si Varoufakis zapamätal, bol slovenský Kažimír :). Vraj to bol taký prdko, čo sa podlizoval Wolfgangovi a cez prestávky sa chodil Grékovi vysmievať :).

Jedna časť knihy stojí za zmienku, pretože je teraz horúcou témou u nás – Čína. Varoufakis veril, že Grécko vytiahne z kanálu Čína. Číňania mali dve tretiny aténskeho Pirea (čo je obrovský prístav). Tá tretia tretina ostala gréckej vláde a tak to tam aj vyzeralo. Všetko tam bolo hrdzavé a apatické. Varoufakis si vzal do hlavy, že Číňanom predá alebo prenajme toho oveľa viac. Napríklad železnice. A potom spriatelení súdruhovia z ďalekého východu všetko pekne zrenovujú, nakúpia nové súpravy, vyleštia koľajnice a v Grécku bude radosť cestovať.

Varoufakis nepochopil čínsku mentalitu. Že keď ich pozýval na večere a vypúšťal sondovacie balóniky, aziatská morálka kázala hosťom, aby s ním vo všetkom súhlasili a na všetko mu pritakali. Číňan vás nemôže poslať kam slnko nesvieti – slovne. Samozrejme, že Čína sa nestarala o nejakú miniatúrnu krajinu niekde na druhej strane sveta. Keď Varoufakis nechal aténsku banku, aby vyemitovala za 10 miliárd dlhopisov, mal sľub od čínskeho veľvyslanca, že Čína tie dlhopisy skúpi a tak požičia Grékom. Teda – to si Yanis myslel. Nedošlo mu, že veľvyslanec mu nič doslovne nesľúbil a že jeho reči sú len formálnou etiketou. Keď prišiel deň predaja, Čína kúpila dlhopisy za 100 tisíc, čiže rovnú nulu.

Prečo to tu píšem? Pretože momentálne na Slovensku verí pár chytrákov, že Čína (ktorá má asi tak 50 miest veľkých alebo väčších ako Slovensko), nemá momentálne nič na robote, ako ťahať horúce gaštany za nešikovných súdruhov, ktorých meno pravdepodobne už zabudli aj malí pionieri, čo im spievali. Toto isté si pred pár rokmi myslel Zeman a Česi – vypili si pivko so samotným čínskym prezidentom a potom čakali až sa začnú valiť čínske peniaze. A čakali… a čakali… a čakajú dodnes. Okrem pár pokútnych špekulantov, ktorí podnikajú v zahraničí, lebo doma by ich zastrelili na štadióne, nikto neprišiel.

Legendy o Magorovi (komiks)

Legendy o Magorovi

Preboha, však oni tam len pijú! Čitateľ v recenzii je zmätený. Tri hviezdičky z piatich býva občas dobrá známka. Teda: Magor evidentne nepasuje bárskde, aj keď človek by si povedal, že hospodská kultúra nám bude blízka.

Keď chcete vedeiť niečo o Magorovi Jirousovi (opilec, ten čo bol s Plastic People a sedel osem rokov) môžete si zaostarať jeho obskúrne básnické zbierky, poprípade iné literárne skopičinky, ktoré vyrábal, alebo si kúpiť 700-stranovú knihu Magor a jeho doba. Alebo – tento komiks od jeho starého kamaráta Čuňasa a momentálne asi už staršieho dedka. Nie je to síce životopis, len tri historky zo života Jirousa, ale človek získa nejaký feeling :).

Kresba – trochu ako Bruno Horecký a celé je to čiernobiele. Veľké zlé sú bubliny, resp. to kam ich výtvarníci podávali. Je v tom strašný zmätok. Najskôr vám do očí lezú bubliny, čo máte čítať až potom – je to nejaké domiešané, bohvie či naschvál alebo prečo vlastne. Ale to hlavné je tam. Magor nebol chartista z čítanky, a väčšina pijákov z jeho doby je už po smrti. Ten taký základný pocit socializmu a zmaru v komikse nájdeme.

Neberme sa vážne. Ak má komiks nejaké posolstvo, neviem o ňom. A je treba? Asi ani nie. Možno sa pustím do tej tučnej knihy…

Penguin

Penguin

Osem epizód o tom ako sa Tučiak Oz Cobb ovládol gothamské podsvetie. Možno nie najnápaditejšie myšlienka, ale ide o to, ako sa to urobí, že. Všeobecne sa súdi, že Colin Farrell by za Oza mal dostať nejaké ceny. Zamaskovaný hrá tak ako veľa hercov v seriáloch nedokáže.

Čo sa mi na seriáli páči: Penguin (samozrejme), Sofia (jasné) a najmä – nie je v ňom Batman. Vôbec. Seriál má byť komiksovka, ale je to gangsterska, trochu komiksový je možno len flashback z Arkhamu…

Čo sa mi nepáči: mafiáni. V gangsterke by mali byť premakanejší, nie iba také tupé hlúpe stádo… a ešte sa mi trochu nepáči ako Oz zakaždým zoskočí hrobárovi z lopaty (niekedy je to fakt stupídne napísané, napr. že sa nahnevá a roztrhá putá? WTF).

Je tu ešte jedna dôležitá postava: Victor. Neviem čo si o ňom mám myslieť. Totiž – je to skoro kópia tohto sidekicka, ktorého mal Sylvester v Thulsa Kingovi… Čierny chlapec, vnútri dobrák, čo chce byť gangster, a pod krídla si ho vezme ozajstný gangster, s ktorým majú navyše vzťah ako syn-otec. Teda – s tým, že Penguin má na rodinné vzťahy vlastný pohľad :).

Pre príbeh je zásadná aj Ozova mama, ale beda, pri nej som sa strašne nudil, či išlo o flashbacky, alebo súčasnú Ozovu achilovu pätu, babka herečka sa snažila ako bláznivá, ale proste to mohli autori trošku zosekať a zeditovať. To vlastne platí skoro o každom dnešnom seriáli…

Na konci prichádza pointa a ktohovie, či to bude mať druhú sériu. Sofia by do toho išla :). Skvelý Farrell vyrobil takého Penguina, ako ani Danny DeVito neurobil (ten bol skôr taký cirkusový, Colinov Penguin je charizmatická sviňa, a dokonca sa zdá, že je pri zmysloch, aj keď neustále riskuje). Uvidíme.

Seriál sa v podstate chce viezť na vlne Jokera, pokračuje tam, kde skončil film s Riddlerrom, a jeho tvorcovia pochopili, že smiešne pestrofarebné pláštenky nebudú najbližšie roky veľmi populárne.