Na pive

Autoradmin

Červený Nugger vs Jahodový Porter vs Master Špeciál

Master Špeciál

Príjemný volebný deň, 29. februára. Zopár nepríjemných týpkov skončilo, a ja som oslavu demokracie oslávil troma pivkami (však nepôjdem do volebnej miestnosti natriezvo). 

Toto zlaté pivo hore je Master Špeciál. Tak stálo na tabuli aj na účtenke. Inak – nevedno, čo je to za pivo. Nič som nevygoogli. Master má 18tku a polotmavú 13ku – evidetne toto bolo nejaké úplne iné pivo, ku ktorému sa zase nedá dopátrať, lebo na internet každý kašle :p. Čo je škoda, lebo z dnešnej trojice ma najviac oslovil. Dal som si ho ráno o desiatej v trnavskom Blumene. Barmanka mi tam rozkúrila v krbe a došiel potom chlapík, čo doniesol plynový ohrievač, čo hučal ako letecká turbína. To je tak keď chodíte osamote ráno na pivo :). Maser bol hutný, horký a vyslovene príjemný. Stabilná pena, príjemná vôňa a vôbec nie také tie citrusovo-kvetové veci. Chuť sladová a akoby viacvrstvová, dalo by sa v tom pive hľadať dlho jemné tóny. Spokojnosť.

Křikloun červený Nugget 13°

Vo vedľajšom podniku Vodáreň plnom drobizgu som našiel toto –  Křikloun červený Nugget 13°. Od Křiklouna mám už celú večnosť na disku jednu trinástku odfotenú, ale nezrecenzovanú. K tomu pivu som nevedel, čo napísať – a väčšinou zo seba viem dostať aspoň jednu vetu. Proste nič. Ale táto červená verzia stojí za pozornosť. Horké pivo, ktorého farba údajne vznikla kombináciou 4 chmeľov a 4 sladov. Dakto to nazval Red IPA, ale toto keď je Red IPA, tak ja som kráľ Šumavy. Na prvé napitie mi vrazila do dutiny chuť ako keby som sa napil toho najtmavšieho najvypraženejšieho stouta. Ale bol to len prvotný pocit, ktorý ustúpil. Hutná a plná trinástka s veľmi kvalitným polotmavým potenciálom. Farba je skôr na ozdobu, ale zážitok pitia vcelku na úrovni.

Jahodový porter

Nuž a nakoniec, aby som zdvojil červené zážitky, tak tu máme Jahodový porter od Kocoura. Vyzeral ako čierna duša sociálneho demokrata, tú červenú farbu v ňom objavil foťák namierený proti svetlu :p. Ale tá chuť – absolútne jahody. Jahody všade. Sladučké jahody – akoby sa im pri lievaní sirupu do piva šmykla ruka. Prisahámbohu, nič iné som si z tohto piva neodniesol – nebolo zlé, len ako jahodová malinovka (pritom štrnástka). Je to dobré pivo, ale len jeden pohár – dva po sebe by už mohla byť chyba, ak nie ste v blízkosti toalety :p.

Pár postrehov k voľbám 2020

Politika

Vstanem, zapnem Youtube a nič. Žiadne reklamy. Humbuk, keď pracujúci ľudia volia tých, ktorým sa nechce pracovať, je zase za nami. Začína sa mesiac knihy:

  1. Ekológia  – 0 bodov. O čom nebolo v predvolebných kampaniach vôbec počuť? No predsa o enviromentálnych otázkach. Mesiac pred voľbami som zistil, že máme ministra životného prostredia, keď sa opitý pobil v reštike. Inak nič. Čo bude so vzduchom, pôdou, vodou, včelami, zverou, lesmi? A koho to zaujíma, dal by sa parafrázovať odkaz volieb.
  2. Najväčšiu radosť nemajú Slováci z toho, že niekto vyhral… ale že niekto prehral. Ponížený nebeský generál-poručík kapitán a ďalší. Je príjemné zasmiať sa neúspechu druhých.
  3. Je naozaj Facebook tak mocný? Docela veľa krikľúnov s veľa lajkami a zdieľaniami iba utopili peniaze v Zuckerbergových bezodných účtoch. V lajkoch úspech vo voľbách neväzí. A sú médiá také silné? Najviac tlačená strana Denníkom N zhorela. A to čo tlačila alternatíva, tiež skončilo  v septiku :P. Ale prieskumy (vymyslené alebo poctivé) sú asi mocné – ja myslím, že Matovič preto požral hlasy “ostatných” lebo ho posledné dva prieskumy postrčili dopredu, tak si ten chudák volič, ktorému je všetko fuk, len nech ide Fico preč, rozmyslel.
  4. Strany predviedli širokú paletu očividných chýb a neschopnosti. Maďari sa dokonale rozdelili. Konzervatívne a bigotné KDH vsadilo na liberálneho predsedu. Progresívne Slovensko skončilo na tom, že silou pomocou chcelo byť dvojstranou kvôli dvom pánom. Fašouni došli na to, že prestali dvíhať činky a väčšina ich vedenia viditeľne trpí obezitou :P. Smer experimentoval s dvojlídrovosťou, ktorá nefungovala už v seriáli Sopranovci.
  5. V Smere urobili aj iný zvláštny experiment. Strana s najväčšími zdrojmi na Slovensku vsadila na… Ľuboša Blahu, Paškovho homonokula, ktorému zakázali napísať program, také strašné kraviny tam vymysleli. Tak ho logicky spravili za metajúce ústa kampane. Keď Ľuboš začal, mal Smer 30%, potom do jeho príspevkov naliali pár desiatok tisíc eur a skončili na 18%. Povedal by som, že cesta k úspechu nevedie cez trollovanie ľudí. Získavať voličov tak, že sa ich snažíte denne nasierať? Inak, Ľuboš nasieral kdekoho, napr. vlastných prokurátorov, akadémiu vied, alebo “fízlov” (v dobe, keď sa zašíval na Policajnej akadémii). Nuž, nie prvá červená strana zakopáva na neschopných kádroch :P.
  6. Zodpovedná zmena je najhlúpejší slogan za posledných 20 rokov. A to som chodil okolo dvoch bilboardov, kde jeden mal napísané Právo a istota a druhý konkurečný Právo a čistota.
  7. Dala by sa o donovi Robertovi napísať kniha Ako chutí moc 2.0? (Pre tých čo nečítali Mňačkovu jednotku – je to o tom, ako moc postupne rozloží slávneho partizánskeho veliteľa, ktorý  vystúpa v politike úplne nahor). Podľa mňa Róberta svätá trojka moc-peniaze-sex nezničila postupne, ako sa ľudia domnievajú, ale zničený prišiel už 4. júla 2006, keď v prvý deň svojej vlády pribral k sebe Mečiara, Slotu a ich oligarchov.
  8. Kamarát sa pýta, či je niekde video s tou Kotlebovou kandidátkou, ktorá chodí na bisexuálne swingers párty. Pokiaľ možno bez Krupu a Kuffovcov.
  9. Je dobre, že je v parlamente 6 strán a nie 8 alebo 9. Naša demokracia sa ale inak  neposunula – stále máme vo voľbách novú sadu nových mediálnych strán usilujúcich o 5 percent a strany stále nefungujú ako vyspelé demokratické hnutia – tzn. že členovia rozhodujú o vedení, nie vedenie o sebe. A jadrom strany nie je pán jedinečný predseda, ale húf celoživotných priaznivcov.,
  10. Jediným skutočným víťazom volieb je Edo Chmelár, ktorý už nemusí vstávať ráno o piatej, aby v mraze a daždi chodil do fabrík robotníkom vysvetľovať ako sa majú veci. Teraz môže politické zakúlisie demaskovať ako nezávislý politológ, za 4 roky si založí ďalšiu stranu a vesmír bude zase v rovnováhe.
  11. Sabatikal mi bude chýbať.

Mangl vs Vlasáč plus Lagunitas IPA

Pilsner Mangl

Posadnutosť vedením nikdy nezabije všetky záhady – vždy nejaké záhady ostanú.

Napríklad taký Pilsner Urquell Mangl. To je záhada nad záhady. Tento názov bol napísaný v špeciálnom nápojovom lístu a aj na bločku z pokladne. A – ? No a nič. Internet mi hovorí, že také pivo ani neexistuje. Neviem vygoogliť ani nič s podobným názvom. Pritom sa táto jedenástka chuťovo hodne podobala na horkú plzničku dakde v okolí svojho rodného mesta. Veľmi plná chuť, doslova vyšší pivný level (v pohári od pivovaru z východného Slovenska – dúfam, že som to na fotografii dosť zakryl). A pritom to pivo možno ani neexistuje – alebo mi zlyháva Google.

Mad Hat Vlasáč

Aby som mal s čím porovnať, tak som si pár krokov obdelač (v trnavskom Queste) dal inú jedenástku – Mad Hat Vlasáč. Akýsi maličký neznámy pivovarík, možno aj lietajúci? Neviem, nepoznám. Možno ani pivo nemá stabilnú stupnovisť – ale nechcem ohovárať. Tento Vlasáč mi zarezal dobre. Ani nie moc silné hutné pivo, ale chuťovo a duchovne tak nejak v harmónii, pre smädného pútnika akurát. Možno bol o kvapku vodovejší ako by mohol byť.

Lagunitas IPA

A ešte sem hodím pivko, ktoré s tými dvomi hore nemá nič spoločné, akurát iba to, že všetky tri mi veľmi chutili, takže dnes to ani nie je žiadny duel, ale proste len konštatovanie zaslúženého oddychu. Lagunitas IPA (načapovaný v nitránskom Music Café) potvrdzuje svoje meno – že nie je miestny a že je trochu iný. Vidno to už zo zvláštneho pohára bez ucha (vyzerá ako zaváraninový, len trocha malý, stačí dať slivky a zavariť). Táto IPA nebola vôbec drsná ako by mohla byť, ale pekne piteľná, svoje citrusové chmele udržala na uzde a ja musím tento Lagunitas opäť pochváliť.

Záhorák vs Lord… vs Predná Hora

Felber Záhorák

Bol som na gastrovýstave v Inchebe. Hneď pri vchode ma potiahli o 15 eur (WTF?) lebo že je “deň pre odbornú verejnosť”. To nikam nenapísali, aby takých chudákov ako ja ožobráčili. No, ale inak sa mi tam páčilo. Všetko to jedlo tam bolo krásne urobené a naaranžované – presne tak, ako ho v podnikoch a reštauráciách nikdy nedostanete :). No ale k pivu.

Hore na obrázku je Záhorák od Felberu, pretože mi najlepšie sadlo. Pivovar si píše, že pivo cisárov… podľa mňa skôr pivo chudoby tesne po tom ako im starý František v 1855-tom zkomasoval pozemky :P. Skrátka, príde mi skôr ako ľudová značka než nejaká zvláštnosť. Pivko s názvom Záhorák má asi dve verzie – slabé výčapné a trochu silnejší ležiak, ktorý pevne dúfam, že som mal a že mal 11 stupňov. Inak si to nemám ako potvrdiť. Pivo bolo horké a slad bolo dobre cítiť – rezalo pekne dolu útrobami. Dokonca som za neho zabudol zaplatiť a nikomu to nevadilo.

Predná hora

A potom, ako vidíte tuto krojovaných výčapníkov, som si  dal pivo z mne dosiaľ neznámeho pivovaru Predná Hora – čo bude asi minipivovar v miestnom penzióne. Inak, známa obec, kam chodí na pravidelné liečenie Braňo Mojsej :). Verím, že polka miestnych mladíkov sa snaží imponovať dievčinám tým, že aj oni tam raz skončia, lebo v tom pochabom veku sa mladým mužom zdá ako token zvodnosti byť v budúcnosti alkoholikom :). No, ale pivo som si samotné ani nefotil – bol to obyčajný euroležiak v plastovom pohári Staropramen. A presne ako pohár bolo aj pivo – to najobyčajnejšie pivo na svete, určené na to, aby sa v potokoch lialo do gágorov a aby sa nad ním nikto nepozastavoval. Vidím, že na internete má tento pivovar vymenované iba špeciály – biscuit, extrabitter, pivo s materinou dúškou… Tak toto nebol ten prípad. Možno som mal nakoniec aj ten Staropramen v slovenskej edícii :P. Je to záhada, ktorú treba raz overiť, keď budem nablízku Braňovej základne.

Lord ležiak

Nakoniec spomeniem pivo Lord. Na stole ležali akési reprezenatíve brožúry a dostal som k nemu lupienky zadarmo.. ale raz darmo, toto pivo nebola žiadna extratrieda. Slabé pivo raziace alkoholom (tzn. nechali ho kvasiť tak dlho, že prebili slad, ktorého bolo samo o sebe málo). Aspoň myslím. Možno len mudrujem do vetra, ale Lord mi veľmi nechutil. A opäť – len tipujem, že to bol ležiak a nie slabšia výčapná verzia.

Znesiteľné zvláštnosti českej monotématickej kuchyne

Hospoda na Kovárňe - koleno

Nemusí tam byť zakaždým vepřo ani knedlo… alebo zelo. Ale minimálne dve položky vám tam dajú. Ak nie, tak ste už prekročili hranice a víta vás merkelbába.

Tak to vidíte hore na obrázku. To veľké predné koleno, podľa lístka niekde okolo 0.8 až 1.5 kilogramu ťažké. K nemu horčica-chren-cibuľa a ako inak – kapusta. Veľký boj v pražskej Hospode na Kovárne. Je tam veľký nápis Restaurace, ale zostaňme pri názve Hospoda. Pri vstupe nás privítala kompletná parta Jířího Káry. Vyzeralo to hospúdku s Božkovými výrobkami, ale dá sa tam veľmi slušne nadlabať dlho pečeným a jemným mäskom. Jeden chlapík ostal fascionovaný, že som si obed odfotil a celých 20 minút očumoval a škeril sa .. no, ako ten Jirka Kára. Pivo mali dobré.

Restaurant U Maltézských rytířů

Ďalší ťažký kaliber je tento kusisko kačeny v Restaurant U Maltézských rytířů. Večer už mali zavretú pivnicu a nikto tam nebol. Ukrajinská obsluha veľmi priateľská. Aj kuchár piekol kačenu dlhšie ako Vietnamci. Rozplývala sa na jazyku – a inak, ťažko niečo povedať o týchto jednoduchých veciach :). Hádam len že tentokrát prišla kapusta červená (asi tá zo sáčku v obchode, taká ucapkaná, na domácu sa nechytá) a tri knedlíky sú presa len trošičku málo. I tu bolo pivo podozrivo dobré (stále pijeme len tie veľké značky typu Plzeň, Gambrinus atď., ktoré sú šokujúco iné ako doma na Slovensku).

Uzené maso Restaurace Na Klárově
Nuž a opäť nečakane – údené mäso a dva druhy knedlíkov s “neuhádnete čím”. Restaurace Na Klárově, píše si, že je blízko metra Malostranská, v skutočnosti je blízko Úradu vlády. Ale za to sa asi hanbia. Na stránke si píšu, že má reštaurácia kapacitu 100 ľudí, no priznám sa, už pri 10tich by som myslel, že je to plné. Klasická česká drevená hospúdka. Opäť výborné obyčajné pivo. To je gastronómia. Len sa divím, že na to idú turisti aj z inakadiaľ než len Strednej Európy.

Ale hlavně to nikomu neříkej…

Svet piva

touto větou začínají ty nejtajnější a nejpikantnější informace a světe div se, šíří se raketovou rychlostí dál :-)

A protože my nechceme, aby se k vám tato novinka dostala šeptandou, rádi bychom vám oznámili, že pro vás máme úplně nový e-shop Obchod Svět-piva.cz. A věříme, že z něj budete stejně nadšení jako my. Už na první pohled vás totiž zaujme svým moderním designem a nadčasovostí. O tom, že na něm najdete vše a ještě mnohem víc než jste byli zvyklí, snad ani zmiňovat nemusíme.

Náš e-shop se také chlubí titulem responzivního designu, což znamená, že jeho zobrazení je optimalizováno a není nijak omezeno žádným zařízením. Takže můžete pohodlně nakupovat jak na počítači, notebooku, tabletu a samozřejmě i na vašem telefonu v plné kráse.

Navíc s naším e-shopem si peníze můžete i vydělat. Ano slyšíte dobře! Jelikož nabízíme affiliate program s kterým si přivydělá opravdu každý.

Nebudete-li si vědět s čímkoliv rady, stačí nás kontaktovat např. přes on-line podporu a náš prodejce se Vám bude ihned věnovat.

Je to pro Vás stále málo? No tak se přijďte podívat do naší pivotéky v Brně na ulici Stránského 28, kde nás najdete každý pracovní den od 9 do 17 hodin.

 

Na návšteve v Bokovke

Bokovka bôčik

Zachvíľku budem mať vyskúšanú každú položku v jedálnom lístku trnavskej Bokovky :P. 

Tak napríklad tento bôčik v polobagete položemli ma potešil. Za 8.50 a naaranžovaný s hranolkam a zeleninou – super. Samotný bôčik bol na jednom mieste dosť tučný a tam kde bolo chudé mäso, bol veľmi jemný a mäkký – vidno, že ho mali trpezlivosť dlho pomaly variť :p. Počas tohto obeda som sa vážne zamyslel, prečo vlastne sú burgery, keď máme bôčiky!

Zemiakové placky

No apotom tieto zemiakové placičky. Stáli len 3.50 a možno to bolo to najlacnejšie v ponuke. 4 na krajoch veľmi chrumkavé placky. Podľa info v nich malo byť aj údené mäso, ale veľmi málo, iba pár malých kúsičkov, ledva ich bolo cítiť. Zato smotanu mi doma nenapadlo dávať si k plackám a docela to k sebe ide (a pivo k tomu). Toto je sympatický fastfood, aj keď výroba asi nie je narýchlejšia.

Colesaw Bokovka

A ešte dačo zo špeciálneho menšieho lístku :). Tieto lístočky pridávajú k väčším lístkom – väčšinou sú tam 3 zvláštne jedlá a 2-3 pivné špeciály. Chápem, že každý týždeň sa darí držať laťku… no aspoň cenovú. Tento Kara Age s kapustovým colesawom mi sadol. Ja si colesaw robím taký bohatý, až to nie je pekné – tento je skromnejší, o a tie kuracie kúsky sú poliate asi tou najbežnejšou chili omáčkou plus oriešky. Ani neviem prečo, ale išlo mi to no. Za 8.90 eura. Mohlo toho byť viac, hlavne klíčkov a cibuľky.

 

Interhelpisti hľadali raj, ale našli lopotu a sklamanie

Družstvo

Interhelpo je jeden z najzvláštnejších socialistických podnikov v našej histórii. Cieľom bolo vybudovať život v zasľúbenej zemi bez pánov. V zemi obťažkanej jablkami, marhuľami, s krásnymi jazerami a borovicovými lesmi. Čiže v šesť a pol tisíc kilometrov vzdialenom Kirgizsku.

O tom, že krajinu pokrývajú zväčša stepi, polopúšte a hory, propagátori podujatia zdvorilo pomlčali. Výprava bez spiatočného lístka mala aj politický rozmer – všetci zúčastnení boli komunisti (tak to žiadala sovietska vláda) a chceli pomôcť Sovietskemu zväzu pozdvihnúť hospodárstvo a bojovať proti všetkým tým veciam, čo komunisti obyčajne bojujú (zoznam je veľmi dlhý).

Vyberané krásy neobývaných krajov ukazovali v Československu na diapozitívoch a na cestu sa nechala nahovoriť tisícka ľudí v troch vlnách. Prví vyrazili v roku 1923. Po ceste sa učili esperanto, lebo (okrem iného) verili aj tomu, že onedlho budú všetci ľudia na svete hovoriť jedným jazykom. Každý do podujatia vložil poplatok 3000 korún, takže nikto nepochyboval o úspechu. Pre ilustráciu – za tie peniaze by ste si vo vtedajšom Československu kúpili dva domy. Väčšinou to boli celoživotné úspory z Ameriky alebo predané dedičstvo.

Tristo dobrodruhov nastúpilo na vlak v Žiline a vystúpili až v podivnej exotickej krajine, kde automobil stále volali Satanov voz. Polovicu výprav tvorili deti, robotníci mali so sebou stroje, zásoby či dokonca nákladné auto Ford. Už sa nemohli dočkať až uvidia živé ťavy (mali sa obzerať skôr po kravách – žiadne tu neboli, teda ani kravské mlieko pre chorľavejúce deti. Zato všade bol kyslý kumys, nápoj, ktorý nám nepadol už za Avarov).

Pôvodne mali ísť Interhelpisti pod horu Pamír ku krásnemu jazeru Issyk-Kuľ. Potom im však predseda družstva Mareček, bývalý zajatec v Rusku, oznámil, že železnica končí 800 kilometrov skôr a že pôjdu do Pišpeku (dnešný Biškek má zhruba 20-krát viac obyvateľov ako vtedy). Nikto neprotestoval – nikto tie mená nepoznal. Všetci si chovali svoju naivnú predstavu o krásach novej zeme a vľúdnom podnebí. Keď 30 detí zomrie na maláriu, zistia svoj trpký omyl (napodiv, v prvej vlne nešli s nimi žiadni lekári).

Uprostred moslimov

Vlak s 24 vozňami vysadil Čechoslovákov na holej stepi uprostred ničoho. Pišpek ležal kúsok peši, vznikol tam kde v tejto oblasti normálne vznikajú sídla – na križovatke nomádskych trás. Na takom súcestí sa stáročia handrkovalo v bazároch, až z toho vznikli pekné orientálne osídlenia. Mimochodom, pod slovom orient si nepredstavujte len teplé podnebie. Interhelpisti domov hneď písali, aby si ďalšie výpravy zobrali teplé prikrývky.

Vraj prvá rodina to vzdala krátko po vystúpení z vlaku, keď uvidela kde majú bývať – v rozpadnutých lágroch po japonských zajatcoch. Ostatní sa pustili do budovania socializmu. Postavili elektráreň, garbiareň, školu, nemocnicu a ďalšie objekty, ktoré tvorili pätinu priemyslu celej krajiny. V Pišpeku bol dovtedy jediný priemysel rozpadávajúci sa pivovar.

Mimochodom, tento starý Kyrgyzstan nebol ešte Sovietsky zväz, len akési dobyté územie v politickom vzduchoprázdne. Krajinu čakali ešte tri či štyri zmeny názvu z pôvodného Turkestanu a sovietskou zväzovou repulikou sa stala až v roku 1936. Neskôr sa Interhelpisti zamýšľali, prečo nešli na šíre úrodné zeme Ukrajiny, kde by boli oveľa užitočnejší. Nuž, sovietska vláda ich nechcela doma v kuchyni.

Sny sa začali časom rozpadať. Družstvo opustil predseda Mareček, ktorý sem nalákal veľa rodín svojimi prednáškami a sľubmi (odišiel k Pamíru, ktorý bol pre neho doslova Hora osudu). Z Ukrajiny kde práve zúrila kolektivizácia a hladomor prichádzali hrôzostrašné vlaky s vyhnancami – z vagónov vypadávali nafúknuté mŕtvoly a vycivení pološialení sedliaci sa na hnojiskách púšťali do prasačieho žrádla.

Potom sa začalo kolektivizovať aj v Kirgizsku. Obyvateľstvo nevládalo platiť dane sovietskej vláde. Mnohí domáci zmizli v horách zo zbraňami v rukách, kde však ich rozdrobené klanové povstania mali takú istú šancu na úspech ako pred 100 rokmi proti cárovi – nijakú. Ubúdalo trhov, pribúdalo hompáľajúcich sa obesencov.

Vzmáhajúce sa družstvo Interhelpo poničil obrovský požiar. Vláda družstvo rozdelila na šesť jednotiek a podriadila sebe. Neudialo sa to bez tradičných surovostí – pamätník obetiam stalinského teroru nesie aj československé mená. Niektorí Čechoslováci sa vrátili domov, iní sa rozpŕchli po svete… Niektorí sa stali Sovietmi a bojovali v Druhej svetovej vojne. Jedno je isté – raj na zemi Interhelpisti nenašli.

Čo ich k tomu viedlo?

Neviete sa vžiť do motívov tých dobrých robotných ale naivných ľudí? Nuž, socializmus vtedy ešte nebol nadávka ako dnes. A aj dnes človek verí kde čomu… Socializmus v 20-tych rokoch bol sen o skutočnej rovnosti medzi ľuďmi a plnom žalúdku. Veď všetci Interhelpisti boli bývalí poddaní rakúskeho cisára a dobre si pamätali hladové doliny z domu. Biedu, maďarizáciu, tragické konce celých rodín po smrti živiteľa. Lístky do Ameriky a mozole z uhoľných baní v Novom svete.

Svetové socialistické hnutie sa začalo drobiť, deliť na strany, frakcie a bojovať proti sebe podľa národností, hoci teória hlásala svetový pacifizmus. Idealistickí komunisti hľadali niečo nové… kus zeme, kde si budú môcť robiť podľa seba. Pod komunistickou vládou. Ako mali vedieť, že to bude partička surových vrahov? V novinách o tom nepísali. Dnes sa im môžeme vysmievať, čo všetko nevedeli, ale v našej dobe máme tiež predavačov hrncov – a nezvyčajne sa im darí. Interhelpisti hľadali to čo videli na komunistických propagandistických plagátoch – nevedeli, že budú z raja jedného dňa utekať.

Screaming Bitch vs Mango Milkshake vs Helles

Wywar Screaming Bitch

Tak, aby sme nejak začali… rovno naostro. Názov Screaming Bitch na tabuli musíte jednoducho ochutnať. A ešte keď je tam, že je to Hell Bastard uvarený vo Wywari :p. Je to pätnástka IPA, piteľná a vcelku dosť horká – hladká, penivá a ovocná. V pohode IPA za 2.50 eura. Pomaly môžeme craftpivovary podozrievať z toho, že varia 1 pivo dokola a menia iba názvy, keď prihodia jednu granulu – na druhú stranu, kým je to pivo dobré, tak to nie je až taký problém. Screaming Bitch ide dobre, aj keď som nepočul, žeby dáka návštevnica baru z neho vrieskala :p.

Mango Milkshake

A potom tu máme dvojku pohárov s ďalšou IPA – tentokrát podľa tabule má ísť o Mango Milkshake… 19-tku. A ako to chodí, opäť si dovolím polemizovať s tabuľou. Nebola tam napísaná značka, ale ja sa domnievam, že mohlo ísť o šesťnástku Wywar. Tá mala na etikete napísané číslo 16 takým blbým fontom, že horšie vidiaci (alebo pripitý) človek by mohol vidieť aj 19tku :). A potom, pivko bolo veľmi jemnúčke, ani stopy po alkohole, absolútne zahalenom do nežných tónov tropického ovocia. Ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem aj Wywaru aj baru Mariatchi. Ale tak vidíte z obrázka, že Pardubický Porter to nebude :p. V každom prípade ma milkshake mango žáner veľmi zaujíma a horím túžbou ochutnať nejakú inú značku v podobnom štýle – akoby ovocné pivo v šľahačkovo-žltom kabátiku. Aj spolustolovníkom sa pivo páčilo, aj keď niektorým pripomínalo skôr malinovku ako pivo.

100blumen Helles

A jednu zvláštnosť opatrujem na disku už od novembra, lebo som nevedel čo s tým. Pivo 100 Blumen – Helles (alebo aj Tropical Helles). Rakúsky pivovar, ktorý na obrázku vyzerá veľmi pivovarito – taký starý tehlový dom a 5 euro za pohár. Tak to sa oplatí. Ale ich pivá sú… také zvláštne. Tento Helles je vraj pivo, ale ja som mal pocit, že som práve vypil pollitra burčiaku. Doslova hroznová kvasená chuť – akoby burčák, alebo kvasiaci mušt. Akurát žltý. Veľmi podivné pivo. Keby som vedel po nemecky, tak by som sa opýtal predavačky, či im do varní nepopadalo omylom zopár fúrikov hroznových výliskov. Ale asi by nevedela povedať – ostatne, však ti výčapníčky to len predávajú.

Star Wars: Vzostup Skywalkera

Star Wars: Vzostup Skywalkera

Koniec. Asi nie defintívny, ale čo už.

Myslím, že je správne, že som nešiel na posledný 9. diel Star Wars ešte pred Vianocami, ale až po Troch kráľoch :). Teda, chápem prečo sú reakcie rozporuplné, aj prečo na to každý ide, prečo ľudia frflú, aj sú spokojní, aj by chceli niečo iné, aj rozumia, že to tak uplácali, lebo to tak muselo byť.

Modus operandi režiséra Abramsa pod Disney je neskutočne jednoduchý. Proste používa všetky otrepané mechaniky Star Wars sveta dokola, v krajšom a nie tak gýčovom kabáte. Jeho stíhačky dokážu za 10 sekúnd prejsť 5 planét. Keď si v príbehu potrebuje nelogicky pomôcť, proste nejaká postava dostane “pocit”. Na druhú stranu, dosť sa tu mečujú so svetelnými mečmi :p. Tak pár postrehov o deviatej epizóde:

  • Všetky nové postavy sú o ničom – nemajú žiadny priestor ani príbeh, ani vysvetlenie – preto to pokope držia len staré postavy a staré mená.
  • Chudáci inžinieri Impéria. Najneschopnejší pracovníci v galaxii. Nech stavajú ako stavajú tie svoje meganičivé supergalaktické zbrane, stále im to poničí nejaký kus konského trusu vo vetráku.
  • Bitka deštruktory vs vysokozdvižné vozíky – deštruktory nemajú šancu. Edit: po deštruktore vo vesmíre sa dá chodiť na koni.
  • Keď teraz Kylovi Renovi skončilo niekoľkoročné angažmá v Star Wars, mohol by v slovenskej rozprávke hrať Popolvára hnusnú tvár.
  • Dívajúc som sa na prsty cisára, zdá sa, že sa hral s Kylovým mečom najskôr on .
  • Nič nemá logiku. V minulom dieli sa vykašlali na celé jedi učenie a spálili knižky, teraz sú zase jedi cenný tovar a nesmú sa im oškrieť mečíky.
  • Po osmičke diváci šikanovali chubby aziatku Rose, takže si musela zrušiť sociálne siete. V deviatke ju šikanujú aj filmári :).
  • Nikto nechápe, aké sú vzťahy medzi hlavnými postavami… a ani to nikdy nepochopí :). A načo sú tam nové bočné postavy, to už je fakt mimo. Kto bol Snoke a prečo ho ňom utrúsia jednu vetu?
  • A prečo je pointa vyzradená už v názve filmu? Aj s Palpatinom mohli robiť trošku tajnosti, nie ho prásknuť hneď do traileru.
  • Na 3pio-vých vtipoch sa nikto nesmeje. A čo žrali posádky na sithských lodiach celý ten čas?
  • Z čoho vyrábajú sithi svoje lodné reaktory, keď ešte v živote nikto po 2 kilometrovom páde do neho nikto nezomrel? To tie jadrové zariadenia neupečú ani volské oko?
  • Fandovia kánonu dostali málo “porna” a vysvetlení.
  • Star Wars ostáva vedúcim fenoménom – proste ten film spravili podľa nejakej šablóny “ako dosiahnuť úspech” a diváci odchádzajú z kina spokojní, aj keď chomrú ako baby na trhu.