Na pive

Autoradmin

Koniec roka so 4 tmavými pivkami

Bevog Black Blood 2 Dark IPA

Tento rok som veľa tmavých pív nepopil.. tak som sa to pokúsil napraviť ku koncu :). Zaujímavé je, že v teste mám 4 pivá a každé bolo ÚPLNE iné.

Bevog Black Blood 2 Dark IPA. Na hlavnom obrázku je to najdrahšie pivo. Vo vysokých pohároch so stopkami, len 3-decové a vraj až 19tka (a vraj metalovými 6.66 % alkoholu). Neviem, neviem, či sa dá úplne veriť týmto číslami. Čakal som niečo hutné, ale bola to jemná IPA. Keby mi v tej chvíli zaviazali oči, tak ani neviem, že pijem tmavé pivo. Za tú cenu a s tým veľkým stupňom sladu (bolo to napísané kriedou na tabuli a tabuliam v pivárňach sa tento rok veriť nedalo) som čakal grády. Nuž ale aspoň si pivovar Bevog prestávam mýliť s Brewdogom :p. Ešte keby tú svoju stránku miesto dizajnérskej explózie animácii prerobili na niečo funkčnejšie.

Volba sládků African Coffee Stout

Volba sládků African Coffee Stout. Ďalšie pivo, kde sa bláznili marketéri. Vraj to navaril Safari pivovar, s africkými surovinami a peniaze pôjdu na nosorožcov. Aspoň vieme ako vznikajú tie videá s 30-sekundovými hipo-prdmi. Ale inak všetka česť – toto je ozajstný stout. Hutný, hustý a skôr ako posedenie pri pive je to ako kávičkovanie s rumom. A nebol ani extra drahý – tuším 1.80 eura. Načapovaný v Randali, čo veru nie je najlepší podnik na pivo (stále tu čapujú tak pod čiarku, že by ich Braňo Mojsej pozabíjal pohľadom, keby ešte pil). Inak čo som si v tom Randali všimol – za barom sedel stále ten istý týpek s ružovým čírkom na hlave, ktorý tu sedel pred 15 rokmi, keď som tu bol prvýkrát. Zošúverenjší, vráskavejší, so splihlým čírečkom, ale stále ten istý. Ako keby sa 15 rokov nikam nepohol.

Tmavá Korma

Tmavá Korma. V bratislavskom Dungeon pube som si dal Tmavú Kormu. Ani sa mi nechce zisťovať nejaké podrobnosti o pive – bolo veľmi, ale naozaj veľmi sladké. Ako medovina v pohári, ktorý bol cítiť po niečom inom. Hádam, že na takéto pivo treba mať náladu (mňa práve nejaká stará ježibaba ošmekla na trhoch). Hm. Podnik sa nechová k pivu vždy s láskou, je to taký detskejší pub – decká na stoličkách, decká za barom… a mama, čo umýva riady chýba :p. Inak je tu pekne, aje pivo je lacné – 1.60 je v pohode cena.

Corgoň Maurus

Corgoň Maurus. A na koniec tmavý Maurus v petržalskej Kráľovskej pivárni. Opäť pod čiarku a opäť v pohári od inej značky. Telefón už dodýchaval, ale problém piva nie je vo výzore. Je to v jeho slabosti. Vodové pivo s 3.7 % alkoholu. Nevravím, že pivo má byť alkoholové. Ale aj na tmavé pivo to bolo nejaké bez chuti… Karamel, káva, pražený jačmeň? Len tak veľmi zľahka. Toto si čapujte v júli na Domaši. Corgoň nemal nikdy dobré meno, a toto pivo ide dosť proti jeho masívnej reklamnej kampani, ktorá je založená na chlapkosti a pivnom mačizme. Toto je také pivo z románu Jane Austinovej, ktoré je vhodné aj pre kojencov.

Ako odplašiť krtka

Krtko

Krtkov máme radi v rozprávkach, ale ak ho objavíme v záhrade – nuž radšej by sme boli, keby si na svoje hrabanie našiel radšej inú záhradu.

Krty sa najlepšie cítia v mäkkých kyprých pôdach. Preto ich lákajú naše zúrodňované polievané záhradky so vzdušnou pôdou. Ich domov sa rozprestiera na ploche niekoľkých metrov štvorcových pod zemou. Obývajú jednu hlavnú chodbu a niekoľko bočných, kam vyrážajú za potravou. Krty sa živia výlučne hmyzom a červami. Nežerú vôbec zeleninu ani ovocie, takže týmto spôsobom nám neškodia.

Ak máte obžraté plodiny, tak váš problém sú hraboše – tie žerú výlučne rastlinnú stravu. Tunely hrabošov občas vidno ako tenké vyhrabané stučky na povrchu, krta zase spoznáte podľa kopcovitých “krtincov”. Na oboch výborne funguje odpudzovač krtkov.

Krty sú skoro slepé a z tunelov skoro nikdy nevystupujú. No i tak sa vám môže uprostred zamračenej noci stať, že váš pes breše na krta, ktorý sa ktohovie prečo vydal na čerstvý vzduch na výzvedy. Niekto síce tvrdí, že žraním hmyzu a prevzdušnovaním pôdy môžu byť krty užitočné, ale žiadny hospodár s tým nesúhlasí – krty podrývajú korene rastlín, ktoré tak uschnú.

No hlavne, správny gazda by sa mal obávať ich premnoženia – samica krta môže mať až 10 malých krtkov ročne, ktorí sa nikam neodsťahujú a zostanú kopať tunely v okolí svojho rodiska. Takto postihnutá záhrada sa zmení na rozbombardované pole plné malých kráterov.

Čo na nich platí

Krty majú skvelý sluch a čuch, preto sa ich ľudia pokúšľajú hlavne odplašiť zo záhrady (napríklad aj pyrotechnikou zapaľovanej v ústí tunela) alebo chemicky vydymiť (polievaním karbidu vápnika). Benzín, zapálená nafta… tieto postupy nie sú ekologické – kontaminujú vám pôdu. Niektorí ľudia veria, že je lepšie namočiť handru do ricínového oleja a strčiť ju do krtinca – olej v záhrade neškodí a krty ho nemajú v obľube. Alebo napríklad môžu krty lákať do vašej záhrady mačky, ktoré vydržia veľmi dlho striehnuť na korisť (a potom sa prídu pochváliť úlovkom).

Hovorí sa tiež, že krty nemajú radi aromatické kvety ako narcisy a nechtíky, alebo cesnak, zeler či kôpôr. Veľmi prostý recept je strkať mu do dier psie a mačacie chlpy (alebo dokonca ľudské vlasy) – tých sa v domácnosti nájde dosť. Určite ste sa už krta pokúsili vytopiť s hadicou, keď ale pôda saje dobre vodu, tak sa vám to nepodarí. Existujú desiatky tipov na vystrnadenie krtkov, niektoré sú mierne povedané, pritiahnuté za vlasy. Napríklad dupať po zeme, strkať do zeme pomarančové šupky, cigaretové ohorky, výluh zo žihľavy alebo psie exkrementy.

Pri kladení nového estetického trávnika môžete niekoľko milimetrov pod neho umiestniť sieťku, takže sa krk neprehrabe až hore. Krta môžete dokonca chytiť do lacnej valcovitej pasce, pokochať sa pohľadom na neho a odniesť ho ďaleko od domu – ale nie to veľmi efektívny postup. Je treba sa zameriavať na krtove slabiny, čiže spomínaný čuch a hlavne sluch. Plašič krtkov pracuje s vysokým ultrazvukom, ktoré krty neznášajú (poprípade všeobecne zameraný odpudzovač hlodavcov).

Ak sa vzdáte a krta akceptujete (trebárs veríte, že záhradky by nemali byť upravené, ale divokejšie ekosystémy), pamätajte, že sa vám susedia nemusia poďakovať – krty totiž nepoznajú hranice medzi pozemkami a ploty ich nezastavia.

Nedovoľte cudzím psom a mačkám robiť si z vášho trávnika toaletu

Pes v záhrade

Psy a mačky zo susedstva nekadia kdekoľvek si zmyslia. Mávajú svoje obľúbené miesta. Ak sa takýmto miestom stane váš trávnik, nebudete z toho veľmi nadšený. Ako sa k tomu postavíte?

V podstate môžete zareagovať dvomi spôsobmi: ako “právnik” alebo ako “technik”. Prvý spôsob spočíva v odpozorovaní, čo, kde a ako sa deje – a potom ísť za zodpovednými majiteľmi zvierat a vybaviť to komunikačne (e-mail väčšinou asi nestačí). Ak nie ste konfliktný typ, tak už určite googlite nejaké iné riešenie. A že ich je. Než začnete octovať predzahrádku, skúste si prečítať naše tipy.

Oplotiť niečo väčšinou nepomáhá – mačkám jednak ploty neprekážajú, a typickú plochu pred pozemkom si ohradzovať nesmiete, lebo patrí obci a vy sa o ňu máte len starať. Nuž a potom – nebavíme sa len o cudzích psoch a mačkách, ale aj o vlastných, ktoré chcete držať ďalej od toho, čo pestujete v záhradke.

Medzi typické technické riešenia patria napríklad vodné postrekovače aktivované pohybom. Kedysi sci-fi technológia, dnes lacný čínsky gadget z internetu. Na pohyb môžete mať namontované lampy aj postrekovače, ktoré nevystrašia len psy a mačky, ale aj iných živočíchov, napríklad ježkov.

Veľmi účinný je ultrazvukový odpudzovač psov – aj tie sa môžu aktivovať pohybom (alebo napríklad v určitom časovom intervale). Mechanizmus nainštalujete na strom, plot alebo najlepšie pod nejakú striešku (kvôli dažďu). Tieto prístroje vysielajú zvuky, ktoré človek nepočuje, ale pre psov sú veľmi nepríjemné. Psy si veľmi dobre pamätajú, kde sa im deje niečo zlé, a vyhýbajú sa dotyčným miestam. A pritom žiadnemu zveru neuškodíte.

Niektorí ľudia veria, že stačí záhradku občas sprejovať roztokm vody a trošku sódy bikarbóny. To je dobré aj na to, že príliš kyslú pôdu (trebárs aj od zvieracieho moču) mení na zásaditejšiu.

Premýšľali ste nad zmenou hnojiva? Možno že psy a mačky lákajú do vašej záhrady živočíšne pachy – v hnojive bývajú ryby, kosti či kosti. Rastlinné hnojivá mäsožravcov neláka. Sú aj iné pachy, ktoré odpudzujú domáce zvieratá – paprika, cesnak, tabak, káva. Niečo z toho určite bude v predávaných psích repelentoch.

Pestujte levanduľu. Pre ľudí má príjemú vôňu – psy ju nemajú radi. A čo napríklad rôzne pichľave kríky? Pestovať čokoľvek okrasné, čo sťaží prístup môže byť výhodné z viacerých dôvodov.

Odpudzovače mačiek majú dosah niečo cez 10 metrov, čiže väčšinou stačia na ich odohnanie z konkrétneho plácku. Mačky môžu byť na váš pozemok lákané prítomnosťou hlodavcov, čiže rozmýšľajte aj o tom ako sa zbaviť potkanov, myší a podobne.

 

Príslušenstvo k nožnicovým stanom

Fest stany

Nožnicové stany sú neodmysliteľnou súčasťou rôznych exteriérových akcií. Ak také akcie aj organizujete isto ste majiteľom nejedného nožnicového stanu. Párty stan spolahlivo zastreší rôzne spoločenské, firemné či rodinné podujatia. Už sa nemusíte pri plánovaní takýchto akcií obávať, či počasie bude stáť na Vašej strane.

Nožnicový systém záhradných stanov je, na rozdiel od trubkového, stabilný a vydrží pomerne dosť. Základným materiálom konštrukcie je oceľ, alebo hliník. Konštrukcia sa môže líšiť ešte prierezom nosných nôh: klasický štvorcový, alebo šesť-uholníkový.

Oceľové konštrukcie sú povrchovo upravené práškovou farbou. Hliníkové konštrukcie sú ľahké a pôsobia estetickejšie. Ku všetkým konštrukciám máme náhradné diely vždy skladom. Tým, že je konštrukcia skrutkovaná, nie je problém vymeniť poškodenú nohu alebo iný náhradný diel a nie je potrebné kupovať nový prístrešok. Nožnicové stany sú dostupné v rôznych veľkostiach a farebných prevedeniach.

Strešná plachta je samozrejme nepremokavá a chráni tak nielen pred dažďom ale vytvára aj príjemný tieň pri páliacom slnku. Strešné plachty je možné zakúpiť aj samostatne, čiže môžete mať viacero farebných variánt a len jednu konštrukciu. Alebo naopak, viete si kúpiť aj samostatnú konštrukciu nožnicového stanu.

Bočné steny sú vo viacerých prevedeniach – plné, s oknom alebo s dverami. Bočné steny s oknom a dverami vieme zabezpečiť podľa požiadaviek zákazníka.

Nožnicový stan je možné ozdobiť záhradným osvetlením a doplniť záhradným nábytkom a premení sa tak na dokonalý záhradný pavilón.

Ochranný obal pri prenose chráni i stan pred zašpinením. Ak často presúvate z miesta na miesto zbalený nožnicový stan, odporúčame prenosnú tašku na kolieskach. Uľahčí tak nielen samotný prenos stanu ale zmestí sa tam kompletný stan aj s bočnými stenami a máte všetko na jednom mieste.

Netreba zabúdať na kotvenie stanu. Sú dostupné rôzne varianty kotvenia, kotviace sady, kolíky alebo univerzálne kotvenie – vodné záťaže. Nemusíte tak hľadať náradie na zabitie kolíka do zeme. Jednoducho vodnú záťaž naplníte vopred vodou alebo pieskom a na akcii len založíte na nohu nožnicového stanu. Pri správnom kotvení odolá aj drsnejším vrtochám počasia a Vaša akcia bude stále v suchu.

Ako ochrániť záhradu a vyhnať z nej vtáky

Holuby

Možno že nie všetky vtáky škodia záhradám, no je nepríjmné niečo pestovať a sledovať nájazdy škorcov, vrabcov alebo susedových holubov. Alebo sa zlostiť s prilietajúcimi vtákmi na vašom balkóne.

Väčšie vtáky ako vrany sú schopné pustiť sa aj do ovocia a zeleniny – aj preto sa v angličtine strašiakom hovorí scarecrow (plašic vrán). Vtáky vám môžu upchávať ventiláciu, alebo špiniť strechu. Ako ich dostať z okolia domova humánnou cestou (trovenie alebo chemikálie sú nelegálne)? Odporúča sa napríklad odstrániť z okolia domu zdroje vody (ako jazierka a fontánky, kde vtáky pijú), odpadkové kopy alebo čokoľvek, čo povzbudzuje živočíchy ku kŕmeniu sa. Na rôzne otvory v stavbách, dávajte vzdušné kryty, alebo do nich vkladajte plašič vtákov. Vymeňte staré drevené rámy, do ktorých ďobú drozdy za moderné plastové časti.

Taktík je veľa a v rôznych domácnostiach môžu fungovať rôzne veci. Musíte na to prísť sami.

  1. Kolíky s predmetmi. Do záhrady rozmiestnite kolíky alebo tyčky a na ne môžete dať prázdne plastové fľaše, ktoré sa točia vo vetre, alebo rôzne staré handry, či igelitky, ktoré ako vejúce vlajky plašia vtáctvo.
  2. Ďalšie plašice. Šnúry s handričkami, ohnuté drôty na ochranu čerstvo zasadených sadeníc – všetko sa dá vyskúšať. Staré cédečkačka, alebo balóny, zavesené napodobeniny zvoncov, siete, folie – čokoľvek vás napadne.
  3. Figuríny predátorov. Môže ísť o peknú dekoráciu – trebárs plastová socha sovy alebo dokonca hada. Vtáky sa inštinktívne vyhýbajú tomu, čo ich môže zožrať. Ako vieme, vtáky reagujú už aj na siluety iných vtákov na skle.
  4. Ultrazvukový odupudzovač vtákov. Aj keď operence nevyzerajú, žeby mali uši, v skutočnosti majú výborný sluch. Na niektoré zvuky sú veľmi citlivé a to využívajú elektronické plašiče. Sú lacné, ľahké a vystačia si s minimom elektriny. Niektoré odpudzovače napríklad imitujú smrteľný zvuk vtákov a spôsobia, že sa vtáctvo zďaleka vyhýba pozemku. Toto riešenie sa odporúča aj na balkóny, no hlavne tam, kde nie sú iné domáce zvieratá.
  5. Optické plašenie. Vtáky reagujú aj na odlesky svetla, takže v záhrade môžete porozkladať rôzne naleštené pliešky, alebo vrchnáky z fliaš a vtáky medzi nimi nenájdu pokoj.
  6. Psy. Niektoré ovčiarske psy, napríklad borderské kólie sú skvelé na udržiavanie poriadku na dvore. Najmä tie plemená, čo sú aktívne skoro ráno (ako vtáky) a veľa sa hýbu. Psov používajú aj veľké svetové letiská, alebo odháňali vtáky, funguje to tisíce rokov aj doma. Samozrejme, aj iná zver funguje proti vtákom, no predpokladáme, že väčšina populácie nie sú sokolníci. Mačky sú hádam najprirodzenejší nepriatelia vtákov.
  7. Kovové hroty. Používajú ich samosprávy, alebon napríklad aj cirkev na kostoloch. Vtáky sa totiž usádzajú na rôznych rímsach, odkvapoch a rovných strešných plochách, ktoré sa dajú ľahko pokryť hrotmi tak, aby ich zdola nebolo vidno a medzi ktoré sa nedá pristáť zo vzduchu.

S vtákmi sa nebojuje rovnako ako s myšami. Pasca na myši je všeobecne vnímana ako užitočná pomôcka, pretože myši a hlodavce majú tendenciu sa ľahko premnožovať, kým vtáctva ubúda a veľa druhov je chránených. Ak máte problém s potkanmi, pozrite si náš starý článok ako zabiť potkana.

Snack it Quesadilla vs El Gato Quesadilla

El Gato Quesadilla Fresh Market

Zdá sa, že Mexičania jedia na 100 iba tortilly. Teda zo slovenských prevádzok som si odniesol tento poznatok. Keď do toritilly dajú syr, tak je to Quesadilla. Toť. Čo by som ešte tak napísal.

El Gato Quesadilla. El Gato je malá prevádzka v bratislavskom Fresh Markete. Myslím, že som zvolil tento kútik, lebo pri ňom bol najmenší rad cez obed. Oľutoval som to – nie je to tu veľmi mexické, hlavne ich to nebavilo už pri vymýšľaní lístka. Quesadilly mali v ponuke štyri a ja som chytro zvolil syrovú – s tromi druhmi syra a fazuľou. Však to vidíte hore na obrázku.

Tri hrubšie trojuholníky, nedbalo rozsypaná zelenina – na to sa nesťažujem, lebo aj ja si to tak robím doma :). Ale ako to bolo spálené! Ja somár som obedoval zamyslený a nenapadlo mi odfotiť si tie quesadillky odspodu. Boli čierne ako duša dlhoročného predsedu politickej strany. Komplet spálené. Čo je zvláštne, lebo ten hriankovač, alebo kde sa to pečie, by mal piecť rovnomerne z oboch strán. Zjedol som to aj s popolom a usúdil som, že toto tu bolo naposledy.

Quesadilla Snack it

Snack it Quesadilla. Maličké bistro Snack it v Trnave je trochu skryté v centre – bez internetu by som ho ani nenašiel. V lístku majú relatívne málo položiek plus obedové menu, ale všetko vyzerá veľmi dobre. Opäť to omielané pravidlo sa tu uplatňuje – lepšie robiť menej vecí a lepšie, ako veľa vecí priemerne. Už tušíte, že sa mi tu veľmi páčilo.

Zadnými dverami je tento minipodnik spojený s vedľajším barom s terasou, keď bolo ešte teplo, tak to bolo preplnené paberkujúcou mládežou – všetci mali tak okolo 20 rokov a nebolo jasné, kto sú barmani a kto návštevníci. Mohol som tu sedieť a pojedať fastfood z vedľajšej prevádzky.

Obsluha baru mala inak hodne na saláme, keby som nemal dobrú náladu, tak sa po 15 minútach bez otázky, čo tam chcem, poberiem domov :). Bar inak hodne chaotický – v lístku boli vypísané nejaké značky piva (nemali), doniesli mi niečo, čo označili za Wywar, čašník číslo dva spomenul značku číslo tri, na pohári bolo logo Frambor a keď som sa opýtal, kedy dostanú značku číslo jedna, dostala sa mi odpoveď, že keď dočapujú Svijany, čiže značku číslo päť.

Ale nakoniec pristáli na stole aj pivká aj quesadillka, veľmi vkusne naaranžovaná na na veľmi dlhej a mierne nepraktickej doske.

Naozaj dobré (ale aj maličké) quesadillky. Bol v tom chedar, slaninka, kukurica, papričky jalapeňos a možno ešte niečo. Namáčal som si to zrejme do smotany a žeby hrachovej kaše? To netvrdím iste, len že to bolo výborné, príjemne zapečené. Takže je jasné, že Snack it porazil El Gato na celej čiare, hoci jeho quesadilla stále 6 euro a ten bratislavský uhorenec iba 4 eurá

Magnet Fishing v slovenských vodách

Magnet Fishing

Hodíte do vody silný magnet (uviazaný) a vytiahnete kus železa – najlepšie poklad. Až tak úplne jednoduché to nie je, ale dobre. Aj starí rybári pozerali veľmi dlho do vody, kým prišla ich životná ryba. Máme u nás toľko vodných plôch, že určite stojí za to vyskúšať tento zvláštny, ale príťažlivý koníček.

O magnet fishingu som vôbec nič nevedel, ani nič zvlášť som si nezisťoval – jednoducho doma pristál balíček z magnetfishing.sk a mohol som si to ísť hodiť. V balíčku bolo:

  • 290 kg silný magnet (nezisťoval som, či vytiahne takú váhu, ale pôsobí robustne)
  • žltý plastový kryt na magnet v tvare kužeľa, aby sa magnet dakde nezasekol
  • 30 metrové nepružné oranžové lano
  • rukavice (tie si už nebrávam – radšej handru na utieranie rúk od vody a piesku)

Silný magnet 290 kg

Deň prvý

Krásne jesenné popoludnie – čítankové babie leto. Išiel som k rybníčku, kde sú nasadené ryby a chodia tam rybári s lístkom. Rybári bez lístka chodia kúsok ďalej ku kanálu, kde ich nevidno. Veľmi pekná vodná plocha, ktorú vybágrovali po tom ako to tam Američania cez vojnu zbomardovali. Svoj novučičký magnet som na prvýkrát hodil do vody cca 50-krát.

Hneď na začiatok som začal zisťovať, že robím veľa chýb a že som si o magnet fishingu predsa len mal niečo kuknúť na internete :). Výber lokality asi nebol ideálny – bolo tam síce pekne, ale dno bolo plytké a bahnité ako puding. Ako keby som to hádzal do kaše. Hlavne som na začiatok skoro nič nenašiel – len akýsi kus drôtu, ozubené kolečko a pliešok, ktorý ani nemá meno (tých plieškov som potom nachádzal docela dosť :P). No a kamene sa ešte dosť lepia na magnet – aj štrk obsahuje kovy.

Magnet fishing drôt

Hlavná chyba – že som lano až dva razy zložil. Tak síce nepotrebuje uzol na magnete, ale mal som v ruke 4 štranky, čím som sa pripravil o 75% dĺžky – no hlavne, nenormálne sa to časom začalo do seba zaplietať. A rozplietol som to doma po hodine, neskutočný hlavolam som z toho mal. Neskôr som to lano preložil len raz, čiže ako keby som mal 15 metrové lano, čo sa už nezaplieta dramaticky. 15 metrov mi stačí, lebo nie som bohvieaký hádzač, aj v škole mi to zakázali, keď som raz spolužiaka s nemeckým menom trafil s granátom do krku. Aj uzol som uviazal – vlastný, custom made.

Inak ale veľmi pekná vychádzka – človek sám v prírode, slniečko svieti, ťažká pohoda. Na druhý deň babie leto prešlo a začal mesiac hnusného sychravého blatového počasia, takže zistenie číslo dva: s magnet fishingom som začal práve v jedinú ročnú dobu, keď to nie je ono :).

Deň druhý

Novembrové počasie neprialo, ale keď vyšlo slnko, tak som šiel zase na to. Zlé je to, že už o tretej sa začína stmievať a o štyroch je tma, ale dalo sa. Nová lokalita – miesto kde sa kanál vlieva do Váhu. Je možné, že sa tam dá chytiť aj sumec, je tam hlboko, aj sa tam nejaký známy neborák rybár utopil, keď dostal infarkt.

Magnet Fishing - nástraha

Rybársky háčik

Začal som nachádzať serepetičky – presne to, čo som čakal. Blbosti po rybároch. Háčiky, pár cinkátiek a najkrajšia vec bola gumenná rybka s háčikmi, čiže fakt sa tam niekto snaží chytať veľké ryby. Rybku som proti pravidlám fishingu neodniesol alebo nezahodil, ale nechal som im ju tam na kameni, možno ju ešte dakto použije :p. Plechovky a konzervy som nevytiahol – zdá sa, že ich niektorí tiežrybári hádžu iba spôsobne do trávy.

Mimochodom, práve tu sa mi stala vec, ktorá sa stane každému magnetistovi a prvýraz to nie je príjemné, až som si skoro cvrkol :). Magnet sa mi zasekol medzi také tie obrovské dovážané skaly, s ktorými vodohosodári spevňujú brehy. Už som myslel, že je po magnete – do strán sa nedalo, ani nijak inak, do vody by som v tej kose určite neliezol, ale na koniec som ho predsa len nejak vytiahol so šťastím. Hádam ten žltý kryt pomohol môjmu silovému zúfalému riešeniu.

Deň tretí

Už mi došlo, že môj hlavný problém nie je počasie, ale lokalita. Viem o mieste, kde je napoly bágrovisko a smetisko, ale ísť tam by bolo trochu ako podvádzanie. Tiež o dve dediny ďalej je bágrovisko, kde som sa ako malý dorezal… alebo by som mohol skúsiť most (raz som pod ním videl autobaterky, čo tu nejaká chorá hlava vyhodila), no ten je 20 metrov od domov a z nejakého dôvodu nechcem, aby obecné starenky na mňa kukali, že čo robím :). To je aj zmysel rybárčenia – oddeliť sa od civilizácie. Rybárstvo zachraňuje manželstvá pred rozvodmi už celé generácie. Sú rybári, ktorí sa s manželkami stretajú len v noci, keď spia a zvyšok dňa sú niekde pri vode. Človek potrebuje svoj pokoj.

Takže som šiel proste k Váhu, ale na miesto kde je veľmi vysoký breh a veľmi silný prúd. Keď som tu hodil magnet do vody, stál som veľmi vysoko a magnet prúd hneď stiahol ďalej, takže som mohol kráčať po brehu zopár desiatok metrov a prehľadať tak kus dna. Tento postup je dobrý – skoro pri každom hode som vytiahol nejaké želiezka. Nič veľké, len samé klince, ale som začiatočník. Na tom mieste to vyzeralo ako keby pred 50 rokmi tam niekto chodil a vysýpal pikslu s klincami (a manželka mu tam prihodila ešte ihlu).

Klince vo Váhu

Klince fishing magnet

Čo potom

Ako vidíte, žiadny veľký nález som nemal, ale zatiaľ som vodu len tak jemne sčeril. Určite si to ešte hodím – len asi, keď všetko zamrzne alebo príde jar. Momentálne je príliš blatisto. Jeden deň už aj mrzlo, pes sa nažral ľadu a ochorel, takže veterinár povedal, že nejaký čas nemáme chodiť hádzať do vody magnety. Keď bude priať počasie, určite sa dostanem aj k lepšej lokalite – tam kde blbci z okresného  mesta robievajú bordel cez prázdniny alebo pod nejaký most.

A dostávame sa k mojej najväčšej chybe a tou je prílišné očakávanie. Keď sa pozriete na blog, Facebook skupinu alebo youtuberov ako každých 5 sekúnd ťahajú niečo veľké z vody, tak človek nadobudne pocit, že okamžite vytiahe kradnutý skúter alebo samopal z Druhej svetovej vojny :). Ale tak to nie je – aj tí silene sa smejúci youtuberi chodia na smetiská a vyberajú si len čerešničky z úlovku.

V skutočnosti musí byť človek trpezlivý a musí rád chodiť k vode – oddychovať, alebo sa aj prebehnúť. Z toho hádzania ťažkého magnetu do vody sa človek trochu spotí :). Obrázok na konci zobrazuje Váh pred pár dňami, keď na priehradách zavreli vodohospodári kohútiky. Tá kamenná pláž – tam väčšinu roka tečie voda. Teraz je tam málinko vody, takže som sa mohol prejsť do polky rieky a poprezerať celé dno. Čistučké. Nikde žiadne železo.

Takže magnet fisher je človek, ktorý je sklamaný, keď nájde čistú vodu bez odpadkov :). Stay tuned, na svoj prvý veľký úlovok ešte čakám.

Magnet Fishing

Krampus: Miesto 150 čertov 150 rúk s telefónmi

Krampus Piešťany

Na pochod čertov v Piešťanoch som čítal iba  samú chválu. Dokonca ho na svojich reklamných plochách promoval sám pán trnavský arcibiskup.

Ale rátal niekto sľubovaných 150 čertov naozaj? Ja som len na pár sekúnd zahliadol akési plastové rohy. Keby som bol Cicero, tak by som výlet opísal takto: “Veni, mihi manducare, et vidi stercore.” Podujatie si zaslúži aj trošku zdravej kritiky.

Mal som čas. Doviezol som sa do Piešťan. Chyba sa ale stala, že som uveril programu, že samotný pochod bude o 17.00 hodine. Na Facebooku to niekoľkokrát zdôrazňovali. Keď niekto komentoval, že prído o šiestej, tak mu organizátori napísali, že to dôjde tesne po pochode. Vďaka týmto informáciám som nadobudol pocit, že pochod bude naozaj o 17.00 a o 18.20 môžem ísť veselo domov.

17.40 som stál asi 20 metrov od kruháču pred Auparkom (tzn. v úplnom strede) podujatia a nič sa nedialo. 50 minút som stál jak cicina! Našiel som si pekné miestečko za malými deťmi, takže nad ich malými hlávkami bolo vidno na cestu. Akurát nikde žiadny čert. Na to, že kvôli Krampusu zablokovali centrum mesta, tak mali rozvrh dosť na saláme.

Za tých 50 minút sa toho veľa zomlelo. Napríklad došla monthypythonovským spôsobom obézna pani a v tej tlačenici zahlásila svojmu zničenému spoločníkovi: “Tu je miesto, pred tohto pána sa postavíme” a skúsila strčiť svoj telesný stoh sadla na mojich 10 centimetrov štvorcových, na ktorých som stál. Každý pes, čo šiel okolo, čuchal tej tetke, čo má vo vrecku. Stavil by som sa, že si v stánku na trhu kúpila údenú klobásu.

Detičky nevyzerali z čakania nadšene. Okolo sa potácali sobotní opilci. Vedľa mňa stál nezúčastnene akýsi namrzený pár. Niekoľkokrát sa zrazu prehli o 90 stupňov dozadu, na tvári vystrúhali šťastnú grimasu, odfotili si selfie a ďalej čakali vytočení dogabaní ako na súdny deň.

Rozviazala sa mi šnúrka. Skúsil som si ju zaviazať trasením nohy, ale nešlo to. Naraz tá majiteľka údiarstva zrevala: “Ešte raz sa zohneš, tak ti dám facku! Však ich máš zaviazané.” Tak som po 50 minútach opustil svoje teplé miestečko kde sa nič nedialo a videl som, že sa konečne nejakí čerti blížia. Dokopy boli asi štyria. Je možné aj že ich bolo 150, len som cez ten les rúk s telefónmi videl veľké hnedé.

Pravdepodobne čerti robili na ceste šašoviny, lebo sa ozvývalo výskanie z prvého radu. Stále som videl to isté. Myslím, že organizátor mal málo zábradlia, preto celý pochod urobil na takom malom plácku. Úplne chápem to arcibiskupove rozčarovanie, keď vystúpi zo svojho Micubiši Padžero s 10 metrovou pláštenkou, ktorú mu pridržiavajú miništranti a potom sa hodinu na tej zime nič nedeje. Krampus bol pre mňa veľké sklamanie.

A to bolo celé. Ešte som sa vymočil pri kríčku a išiel som domov. Na Facebooku písali, že Ľuboš Blaha má 40ku narodeniny. Cítil som sa ako druhý najzbytočnejší človek v celom vesmíre.

 

Adventné trhy v Trnave

Slaninový šporheltník

Trnavské trhy patria tradične k tým najlepším u nás. Rád tu chvátam. Aj keď si musím poznačiť, že po dlhom čase som objavil asi najhorší slovenský burger.

Slaninový šporheltník. Najskôr to lepšie. Toto sa mi veľmi páči. Je to ako palacinka/lokša, len z lievancového cesta. Na fotke hore som to otvoril, aby tomu bolo vidno vnútornosti… nejaká bryndza  (alebo syr?), uhorky. Tetka, čo mi to naložila to mala v ruke. Šporheltník skrátka sedí do mojich chutí a nebol ani mastný, žeby som sa zagebril. Za 4.50 eura.

Trhance jak párance

Trhance jak párance. Tieto pojazdné “slíže” možno poznáte. Ak nie, tak odporúčam. Z nejakého dôvodu práve pri nich stál obrovský rad, najväčší na trhoch. Poctivo som si ho vystál, reku s čím ma prekvapia. Medzi makovými, strúhankovými a neviem ešte akými slížami som vyvolil tvaroh. Moja obľúbená kombinácia. Ale hm. Chlapík tvaroh nemal pomiešaný s cukrom – len mi tak hodil lyžičku do stredu a ešte som dostal jednu navrch. Slabina týchto skvelých párancov je tá fastoodová vysoká nádoba z papiera – nedá sa v tom nič pomiešať. Takže som mal miestami extrémne sladké a miestami vôbec sladké slíže :P. Ale inak pozitíva recenzia. V maličkom stánku na kolieskach stáli 4 ľudia, vyzerali ako rodina, 3ja ručne nonstop trhali do hrnca a jeden predával. Ešte aj 80-ročnú babku zapriahli do roboty. Tiež za 4.50 eura.

Divinový burger

Divinový burger. No a potom sú tu tie Achilove päty trhov. Napríklad tento burger za 6,90 eura. Čakali by ste niečo extra, nie mäsovú žemľu ako na železničnej stanici. Mäsko bolo možno z Daňka – iba tipujem, lebo Danielove klobásy mali vyložené a pulte. Pani v stánku bola síce milá, ale som si skoro istý, že ona burgre nemá rada ani ich neje, len sa niekto zas dopočul, že sa s tým dá prevádzkovať živnosť a tak to aj vyzerá. Horší burger som asi nemal (ehm – v živote?). Žemľa bola neskutočne suchá. Bál by som sa ju dať do strúhanky. Ako by som sa najedol piesku. V ústach mi vyschlo ako Blahovi, keď sa ho opýtajú na Paškove firmy. Priznám sa, nedojedol som, nedalo sa. Asi v ňom bolo trošku omáčky, ale tá vytiekla cez tenky papierik dole, lebo som kukal, že dáky psík na vodítku podo mnou niečo oblizoval a ešte som mal aj zagebrený kúsok rukáva, takže mi ho psík doma oblizuje už dva dni.

Štefan Moravčík: básnik, milovník a Záhorák. Najlepšie mu ide tvorba pre deti

Štefan Moravčík Povesti o slovenských hradoch

V záhoráckej obci Jakubovo by ste Moravčíkovcov našli viac. Z jedného nenápadného chlapca vyrástol jeden z najväčších básnikov súčastnosti. Starý pán Moravčík je jedným z posledných, ktorí sa vedia hrať s naším jazykom a dokonca vymýšľať nové slová.

Kedysi vraj s Dušanom Mitanom propagovali erotiku v literatúre, v dnešnej prejedenej dobe už radšej číta severské detektívky. Desať rokov bol normalizovaný, nemohol písať, len utierať prach z kníh v knižnici. Vraveli sme, že je veľkým básnikom? Iste, patrí k starým puškám typu Hevier a Feldek. No musíme mu priznať aj plno prózy. O rodnom Záhorí toho popísal strašne veľa. Jeho najslávnejšie evergreeny sú knižky, ktoré vychádzajú viackrát po sebe. Knihy od básnika Štefana Moravčíka:

  • Povesti o slovenských hradoch. Pútavé príbehy o starých hradoch, keď ešte neboli ruinami, ale v rukách mocných hradných pánov.
  • Veselé potulky (po Slovensku, po svete). Literárna vlastiveda pre deti, ktorá sa číta skoro sama.
  • Moravianska venuša. Niektorí píšu o histórii chronologicky faktograficky, niektorí zase vo veršoch. Toto je veľmi príjemný druhý prípad.
  • Záhorácky raj. Ak chcete vedieť, prečo je práve kraj za Malými Karpatami pupkom sveta, skúste túto knižku.

Štefan Moravčík býval voľakedy rebel. Už ako zrelý šéfredaktor Slovenských pohľadov ešte stále privádzal mladé študentky do pomykova svojimi kvetnantými nápadmi. Dokonca si trúfol do slovenčiny preložiť Hrabalove diela (čo je ako keby sa niekto pokúšal preložiť Švejka). Prekladal aj Shakespeara alebo uhládzal texty pre Národné divadlo. Veľký znalec histórie (ostatne, vyštudoval dejepis a filozofiu) považuje za barbarstvo, keď si básnik nájde normálne zamestanie. Básnik má byť podľa neho robotníkom, ktorý stláča a hnetie dužnaté slovo z plnej reči, aby konečne pustilo šťavu, aby sa nerozplynulo v dudlavej mlčote.

Dôvod, prečo je stále v čítankach na základných školách a prečo ho v súťažiach recitujú školáci je ten, že sa spisovateľ vždy vedel vrátiť nohami na zem. Verše pre deti alebo trebárs rozprávky či vtipné detské anekdoty mu vždy išli najlepšie – a preto sa z učebníc zrejme dlho nevytratí. Básničky tohto pána idú pod kožu veľmi ľahko.