Vidíte more reklám. V slabej chvíľke na nejakú kliknete… a už to ide. Už k vám frčí nejaká vec, ktorá je tak biednej kvality, že ju možno ani nerozbalíte. A po čase ich máte plný dom.
To, že Slováci sú lakomí príštipkári, čo najradšej nakupujú bezcennú veteš, vieme dávno. Položte vedľa seba vec za desať euro, ktorá reálne funguje a vec za päť euro, ktorá sa podobá na tú prvú, ale nič to nerobí, a všetci vieme, po čom siahneme. Nie je to len cena. Ale aj ilúzia potreby, dočasný pocit výhody, nízke očakávania (čo by si chcel!) a celkovo ten nákupný optimizmus chudoby.
V skratke: čínsky obchod Temu ma definitívne dožral. Dlho so mu odolával. Poznal som Wish, Aliexpress, alebo E-bay zafloodovaný čínskymi „retailermi“. Potom sa mi stratila krytka z foťáku a všade to stálo cca 20 euro, čo je nehorázna cena za kúsok plastu. Na Temu dofičí lietadlom za 80 centov – a funguje. Ako som zistil časom, na Temu sa oplatia veci do 80 centov, teda krytky a kľúčenky. Nič iné som neobjavil. Áno priznám sa, aj taký starý cap podvedome verí agresívnemu (a veľmi klamavému) marketingu a moja spotrebiteľská gramotnosť sa ukázala vo veľmi vulgárnom svetle. Jako no – tie evidentne fejkované obrázky, alebo more pozitívnych recenzií na úplne bulšity.
Ono, človek si vraví – čo sa môže pokaziť na kúsku gumy? Napríklad to, že miesto gumy vám príde akýsi papier. Alebo si objednáte papier a príde vám nejaký úplne iný. Obojok na veľkého psa, ktorý by ste nedali ani na čivavu. Taška čo sa nedá nosiť (a ani zapnúť). Papuče, čo sú vyšúchané po pár minútách. Drevená stavebnica, kde do seba dieliky nepasujú. Vložky do topánok, ktoré divne smrdia a deravé sú za pár sekúnd. Tesnenie čo netesní. USB kľúč, ktorý vyrobili ešte v 20. storočí a konečne sa ho zbavili. Však to poznáte :).
Na obrázku mám 15-metrové vodítko, ktoré bolo na reklamnom obrázku uviazané na mohutnom chlpatom vlčiakovi. Za desať euro (čo je mimochodom už minimálna objednávka, lebo tí čínski chytráci stále zvyšujú ceny a zhoršujú obchodné podmienky po určitom počte objednávok).
Prvýkrát keď sa to vodítko naplo, začul som len taký jemný zvuk – puk, puk. Plast, čo to mal držať pokope odletel. Nevydržal ani prvý pokus o test. Môj malý psík sa tú novú vec začudovane zahľadel, vzal ju do huby – a bác. Z jedného vodítka som mal zrazu dve. Celé bolo zložené z akýchsi bavlnených vlákienok, ktoré by sa roztrhali aj pohľadom. Preložil som vodítko na polku, že ho nejak zlepím páskou… a všimol som si zrazu, že je celé vyšúchané. Tá vonkajšia stena vodítka sa okamžite vyšúchala po pár sekundách s kontaktom seba samou. To bola posledná iskrička na tento blog.
Jasné, žeby som to nikdy nereklamoval. Nato, že predaj na stránke je v slovenčine, reklamačný poriadok je v angličtine a to najdôležitejšie sa tam nedá vyčítať. Napr. koľko stojí balík poslaný do Číny (ja viem, že to môžu byť aj stovky euro), ale či mi to vezme kuriér naspäť? Keď sa to tak vezme, čínsky obchod musel na dopravnom ohromne preplácať ceny samotných šitných výrobkov, len aby dostal moju dušu. To nie je ani dumping… na ktorý máme mimochodom v EÚ zákony. Plus obchodné inšpekcie, štátne normy a skúšobne a čojaviemčo. Čínskych vecí sa to skrátka netýka. Práva spotrebiteľov neexistujú. Radostne sa nechávame zaplavovať balíkmi, aj keď iné krajiny (nielen USA) sa tomu už bránia.
Prečítajme si nejaké titulky z ekonomickej tlače. Čínska platforma nebráni predaju nelegálnych výrobkov. Temu aplikácia používa nelegálne praktiky. Eldorádo pre zlodejov dizajnu. Slovenským eshopom klesli objednávky o 70%. Z číny dovážame jedovaté pršipláte. Atď.
Zatiaľ najagresívnejší čínsky merkantilzmus (Ali je drahšie a Wish zase toľko netlačí reklamu). Keď merkantilizmus vznikol, tak koloniálne mocnosti úplne ovládali čo kolónie môžu a nesmú – predpisovali im clá, množstvo odoberaných výrobkov, zakazovali im stavať stroje, alebo míňať suroviny u seba… Čínsky merkantilizmus je oveľa iný, psychologický, a zdá sa, že to ríšu stredu stojí aj dosť peňazí. Pre kúsok sklíčka. Otázka znie: čo s tým?
