Ak nie si génius, nenapodobňuj Steva – budeš vyzerať ako debil. Takto začína jeden článok v magazíne Forbes, jeden z mnohých. Génius, vizionár, inovátor. Ikona. No, a samozrejme, starší brat pre svojich spolupracovníkov, ktorí dnes na neho s láskou spomínajú.
Tesne pred smrťou si Jobs nechal napísať životopis od špičkového životopisca Waltera Isaacsona. Dal mu voľnú ruku, takže mohol napísať aj veci, ktoré sa mu nepáčili. No – teoreticky. V zásade Isaacsonova biografia vyznieva tak, že Jobs bol naozaj výnimočný veľduch digitálneho veku.
Kopa prázdnych rečí.
Génius bol ten nenápadnejší, ten druhý – Steve Wozniak. Jobs mal šťastie, že sa s Wozom skamarátil. Bol to Wozniak, ktorý postavil dva kľúčové produkty (Apple I a hlavne Apple II), ktoré z miniatúrnej firmičky Apple spravili najobchodovanejšiu spoločnosť na burze. Na wikipédii sa uvádza, že autormi týchto domácich počítačov boli Jobs a Wozniak. Prirodzene. Ale postavil ich Wozniak úplne sám (samozrejme, komponenty nevyrábal).
Na konci svojej autobiogafie iWoz Wozniak napísal, že najlepšie vynálezy vznikajú vždy od jedného človeka, nikdy nie od skupiny – lebo aj tí najkreatívnejší inžieri by sa napokon nevedeli dohodnúť. V Apple II vyriešil Woz za pár dní najpokročilejšie elektronické-fyzikálne-softwarové problémy svojej doby. Dovtedy sa počítače stavali výhradne hardwarovo, boli obrovské, nemali obrazovky (len predné panely s páčkami a svetielkami)… Wozniak bol tak popredu, že jeho počítač pracoval s farbou, mal väčšiu kapacitu než produkty konkurencie, bol lacný a mal v sebe oveľa menej čipov než komplikované stroje iných amerických firiem. A potom sa s Jobsom nad tým počítačom spolu odfotili. Odvtedy sa všade a vždy píše, ako keby Jobs (ktorý nevedel ani programovať) bol autorom najmodernejších technológií na svete.
Áno, bez Woza mohol Jobs maximálne tak pájkovať spoje v továrni Atari. Woz bol všestranný, mal veľké nadanie pre jednoduché riešenia komplikovaných problémov – a bol beznádejne nesmelý a nespoločenský. Nedokázal si ani vybaviť súčiastky – zato Jobs dvihol telefón a súčiastky vybavil zadarmo.
O Jobsovi môžeme písať, že bol génius maximálne tak v marketingu a možno v oblasti dizajnu – aj keď to je ďalší mýtus. Jobs nebol dizajnér. Mal oko pre čistý a jednoduchý vzhľad produktov, ale nič nenavrhoval, bol produktový manažér, ktorý na všetkých vrieskal.
Historka zo života Steve & Steve: ešte pred Applom zavolal Jobs Wozniakovi, že chce napodobniť hru Pong, prvú počítačovú hru na svete. Wozniakovi povedal, že to musí byť do 4 dní. To bol šialený termín. Woz 4 dni nespal a stvoril parádnu hru, revolučne ju naprogramoval (dovtedy boli hry len hardvérové) tentokrát dokonca s grafikou a cheatom (takže sa mohol zabávať na telefónom hackerovi Kapitánovi Crunchovi, ako hral jeho hru Breakout, dokončil ju bez jedinej chyby a veril, že je v hre taký dobrý). Pointa: Jobs povedal, že za hru dotal 1500 dolárov a Wozovi dal 750. Samozrejme, že to bolo oveľa viac – Jobs jednoducho najlepšieho kamaráta ošmekol. Keď sa to Woz dozvedel, pokrčil ramenami. Vraj ho to zabolelo, ale nechcel prísť o priateľstvo – na jeho dobráckej poľskej povahe ste mohli rúbať drevo. Každý iný človek na svete by ikonického vizionára dakde poslal a bolo by po legende.
Wozniak, podivne vyzerajúci geek, ktorý sa vtedy chcel podobať na hipíkov, ale nechcel brať drogy (s čím Jobs nemal problém) nepôsobil na biznismenov nijak. Miesto neho jednal charizmatický Jobs. Jobsa sa jeho otec kedysi vzdal, ale niečo po ňom zdedil – arabskú schopnosť bez mrknutia oka si kedykoľvek vypýtať rozprávkovú sumu za prácu. A keďže Wozove veci prevyšovali kvalitou čokoľvek na trhu, tak Apple dokázal zohnať peniaze. Tu treba Jobsovi priznať kredity.
Ale technologický vizionár? Trebárs Apple II postavil Woz tak, že mal 8 slotov na rozširovanie externými zariadeniami. Jobs na neho navrieskal, chcel len 2 sloty, ale prvý konflikt ešte vyhral Woz. A naozaj – ukázalo sa, že na Apple II sa pripájalo veľa zariadení, aj Wozovo otvorený ekosystém Apple v začiatkoch veľmi pomohol, hromady geekov na neho programovalo hry a aplikácie. Neskôr Jobs spravil z počítačov Apple uzavretý ekosystém, ale miliardová firma si to už mohla dovoliť.
Pri Apple III si Jobs presadil svoje – počítač mal minimum slotov. A zároveň bol prepadák. Woz sa k Apple III vyjadril v tom zmysle, že počítač nestavali inžinieri, ale marketingové oddelenie. A raketovo rastúcu spoločnosť tak pri živote držali staré počítače, ktoré išli ako teplé rožky. Pri Apple III Jobs trval aj na tom, že nemá mať veľké chladiče a otvory na vetráky. Vizionár sa opäť sekol, a Apple III jednoducho nefungoval, neustále padal, a to ich povinne musel mať každý zamestnanec Apple na stole. Spokojní s ním boli najmä tí, čo ho mali vypnutý a nepracovali s ním. Jobsovi „vizionárske“ zásahy do návrhu jednoducho nefungovali. Pritom Jobs vrhol obrovské peniaze do reklamy Apple III. Apple II nedostal ani cent a napriek tomu sa predávala iba dvojka. (Treba ale dodať, že reklamu dvojke robili drobní obchodníci).
Iná historka: v San Franciscu sa konala výstava, kam prišli aj Woz s Jobsom. Woz si všimol, že neprišla firma s počítačom Altair, najväčší konkurent. Vymyslel jeden zo svojich klasických žartíkov – nechal natlačiť 8000 letákov, ktorý popísal samými nezmyslami bez hlavy a päty. A nakoniec tam dal tabuľku porovnávajúcu počítače – Apple II umiestnil do stredu. Jobs leták seriózne skúmal a viedol o ňom vážne debaty. Vôbec si nevšimol, že je to vtipná kravina. Nedokázal rozmýšľať v technologickom smere.
Za najväčšiu chybu vo svojom živote Jobs považoval, že na 10 rokov najal za riaditeľa spoločnosti Johna Scullyho. Scully došiel z Pepsi Coly a z Apple urobil marketingovú spotrebiteľskú spoločnosť (to sa Jobsovi páčilo). Jobs Scullym povedal: „Woz a Markkula založili Apple, ale my dvaja založíme budúcnosť.“ Postupne sa však Jobs dostal do konfliktu so Scullym a dozornou radou. Mal vzácny dar nasierať ľudí. Roky sa v Apple intrigovalo ako v nejakej telenovele. Jobs napríklad rád zvolával porady, ktoré pretiahol do polnoci a ďalšiu poradu zvolal na siedmu hodinu ráno. V skratke: vykopli ho. Vtedy „vizionár“ spravil ďalšiu detinskú chybu – zbavil sa všetkých akcií Apple (keby si ich nechal, mal by časom bez pohnutia prstom oveľa viac miliárd, vedelo sa o ňom, že je chamtivý a lakomý, že svojej nemanželskej dcére nedáva ani cent, a neprispieva ani na charitu a nepodporuje mladé talenty).
Woz odišiel z Apple ešte skôr, aj keď v skutočnosti neodišiel nikdy, lebo celý život dostával minimálnu mzdu z Apple a bol na zozname zamestnancov. Len si chcel založiť firmičku na vývoj diaľkových ovládaní, chcel sa vrátiť ku časom, keď navrhoval súčiastky, neznášal manažérske a biznisové veci. Jeho predstava bola – mať jedno unvierzálne diaľovké ovládanie s jedným tlačitkom na všetku elektroniku v dome, miesto viacerých rôznych ovládaní. Keď sa to Jobs dozvedel, prišiel do firmy, ktorá mala ovládaču zabezpečiť dizajn a plastový obal, roztĺkol ovládač o stenu a povedal, aby to Wozovi poslali takto. Vyhlásil, že ona dizajnérska spoločnosť pracuje iba pre Apple, čo bol nezmysel, lebo Frog robil pre každého kto si ho najal. Jobs jednoducho nemal problém klamať .- ostatne, klamal aj pred súdom o vážnych rodinných záležitostiach.
Ďaľšie argumenty proti tomu, že bol Jobs technologickým prorokom: jeho vlastné spoločnosti Pixar a NeXT. Pixar kúpil Jobs od Lucasa a jeho víziou bolo, že to bude hardwarová spoločnosť. Pixar sa stal jednotkou v detských animákoch navzdory Jobsovi, nie vďaka nemu (Jobs Pixar dlhé roky predával – akurát ho nechcel nikto kúpiť, až kým oveľa neskôr neprišiel Disney). NeXT bola firma, ktorá nepoznala trh, nevedela, čo produkovať a potácala sa dotovaná svojím majieľom miliardárom. Dodnes väčšina ľudí nevie, čo vlastne NeXT ponúkal, len to, že mal fajnové najdrahšie logo v histórii.
Keď sa Jobs vrátil do upadajúceho Apple, novinári výskali: technologický titan a vizionár je späť. A v skutku, Apple sa dostal do hry vďaka iPodu a neskôr iPhonu a iPadu. Akurát. Že tieto veci vyvíjali inžinieri, ktorých meno nepoznáte, už pred Jobsom. Jobs došiel, povedal, môžete, dajte to do krabíc, a potom v čiernom roláku robil promotérske show. Platil najdrahšie reklamy cez finále Superbowlingu. Čo je všetko super, len nám tam chýba tá časť, keď sa Jobs rozumel do technológií lepšie ako iní. Píše sa o ňom napríklad, že vizionársky tušil príchod malých rodinných počítačov. Akurát, že to tušili všetci, ktorí sa okolo techniky pohybovali. Inžinieri na tom pracovali a obchodníci ako Jobs sa na tom viezli. Rovnako ako keď na zlatej horúčke nezbohatol žiadny zlatokop, ale tie firmy, čo im predávali vybavenie. Alebo keď sa udeje politická revolúcia, nikdy z nej nič nemá ten, čo ju začal, vždy sa do čela postaví ten, čo ju začne predávať.
Keď Jobs preniesol výrobu iPhonov do Číny, zmenil celú geopolitickú realitu. Rovnováha mocností na svete sa zmenila – v neprospech Jobsovej krajiny. Nuž a napokon, keď bol ťažko chorý a lekári mu radili, aby upravil svoju výživu, nepočúval ich, až sa napokon vytratil. Stihol sa však postarať, že mýtus o jeho živote bude taký, aký si prial.
