Boris Johnson: Faktor Churchill

Po tejto knihe som siahol, lebo v novinách recenzovali memoáre Borisa Johnsona s tým, že sú napísané veľmi pútavo, nekorektne a trošku na štýl gonzo. Ale beda – v slovenčine alebo v češtine táto kniha tak skoro nevyjde. Jediné, čo som našiel od vlasatého pána, bolo toto: Faktor Churchill. Za 4 eurá v antikvariáte, snehobiele stránky, to býva zvyčajne znamenie, že kniha nie je veľmi dobrá a že to vydavateľstvo prehnalo s nákladom. Omyl, kniha sa mi veľmi páčila… možno ich do tých antikvariátov nosí ľavicová mládež, ktorá konzervatívnych britských premiérov neznáša. Bohvie.

Napísané je to výborne. Bývalý novinár Johnson presne vie, že má vyškrtať 3/4 nepotrebnej vaty, že má do textu stále vkladať drobné vtipy a narážky, vyhýbať sa vymenovávačkám a desiatkam ďalším neduhom, ktoré v knihách robia ozajstní historici a ich knihy sa potom nedajú čítať. Knižka sa dá opísať ako Churchillova obhajoba, akurát autor nie je Platón, ale len ďalší britský premiér z bezpečnejších čias než boli Winstonove. Výber témy nie je bohviečo – miliónkrát prežutá postava, navyše si Boris ani nevybral nejaký zvláštny aspekt z Churchillovho života (ja mám najradšej knihu ako to bolo s tým jeho sionizmom ap), ale ide ho prácne, chronologicky do radu. Tým pádom som mal neustále pocit – či som toto už niekde nečítal? No nečítal? Pred 20 rokmi? Nečítal. Hlavné črty Winstonovho života sa proste opakujú, čo mám vypálené v mozgu zo starších kníh a článkov.

Boris Winstona veľmi pekne bráni: že nebol až taký imperialista, rasista, mizogýn, ignorant, aristokrat… (Teda aristokrat nebol Churchill nikdy, bol síce vnukom a neskôr bratrancom vojvodu, ale do Hornej snemovne nikdy nečuchol, vždy patril do Dolnej snemovne ako Commoner, Sirom ho titulovali za členstvo v pokútnych anglických rytierskych rádoch). Niekomu sa zdá Winstonova obrana prehnaná a ja sa hádať nebudem… Kniha mi pripomenula ako úboho sa v skutočnosti Európa a svet bránili Hitlerovi v prvých rokoch vojny, povedzme, do takého Stalingradu. U nás sú tiež svätci tí, čo šli do zbrane v roku 1945, a na tých zo skorších rokov sa zabudlo… resp. tí naši skončili emigrovaní, popravení, alebo inak prenasledovaní.

Keby bol autorom nejaký noname historik / novinár, nestála by táto kniha asi za reč – lebo sú ich napísané stovky. O takomto obsahu sa dá písať do aleluja…. Ale tým, že to napísal ozajstný premiér, majú myšlienky v knihe váhu. Takým čo si v poličke hýčkajú Stalinove alebo Maove červené knižky asi Johnson veľmi nepôjde pod nos, ale ostatní si k nemu môžu smelo čuchnúť.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin