Cisk, maltské pivo. Poviem to takto: oblizovali ste niekedy, keď ste boli malí – kľučky na dverách? Napr. u babky, také tie pekne staré, čo ešte zažili Druhú svetovú vojnu. Mal som dva Cisky a oba presne tak chutili.
Jeden v pizzerii, kde bolo 8 stolíkov a 10 pracovníkov, druhý v japonskej Sakure, kde mi dali polievku za 10 euro, v ktorej chýbali hlavné igredience, ktoré sľubovala karta 
.Ja viem, že pivovar asi nemôže zato, že je pivo v zlej forme – ale načo to skúšať ďalej? P
Výrobca Simonds Farsons asi ani nie je pivovar, ale potravinársky podnik. Na pivo na Maltu – nie. Ani keď v televízori dávajú fodbal. Železitá chuť sa do piva môže dostať desiatimi spôsobmi. Napríklad – že ho nečapujú, ale nalievajú z lacnej nekvalitnej plechovky.
Obe pivá Cisk čo som mal vyzerali načapovane – až preskyslíkovane. Jeden bol v pinte (myslím, že to bol politer) a druhý bol v poháriku s nápisom 0,25l – v lístku to bolo označené ako polpinta. Túto drobnosť spomínam len zato, že jedného Poliaka v Anglicku za to zavreli :). Lebo pinta má trošku viac ako politer. Nuž čo už. Maltu si z pivnej mapy pokojne vyškrtnime. Možno tu majú aj nejaké domáce remeselné pivo… ale kde nie je kultúra, tam zbytočne pichať klackom do hniezda.
