Knihu Donalda Trumpa Umenie dohody nezoženiete. V žiadnom antikvariáte momentálne nie je posledný kus za 200 euro. Jednoducho nie je – a zrovna tá najdôležitejšia kniha vôbec. Ani ja som ju nečítal.
Na Wikipédii sa píše, že za jeho prvé prezidentské obdobie bolo o ňom napísaných 4500 kníh, kým o Obamovi za dve obdobia iba 800. Amerika sa vždy bavila o Trumpovi. Nebavila sa o Buffetovi alebo Gatesovi (čo sú oveľa vzdelanejší a bohatší ľudia ako Trump). Reflektory sú zamierené na Trumpa – a on sám ich tam šteluje. Napísal vyše 20 kníh o tom aké je to byť miliardárom. Alebo aj nenapísal – len sa podpísal pod robotu nejakého ghostwrittera. V Amerike to nie je slabina. Amerika miluje drzých chlapíkov (čo nemajú radi Mexičanov).
Jeho kniha vznikla tak, že jeden vydavateľ si všimol, že vždy keď je Trump na titulke, tak číslo sa vypredá ako teplé rožky. V podstate bol niečo ako Iveta Bartošová alebo Martinka z Turca. Trump súhlasil s knihou pod podmienkou, že bude tučná a jeho meno bude na obálke väčšími písmenami.
Dnes si veľa ľudí myslí že Trump je patologický luhár, ale skutočnosť je iná. On je v istom zmysle mimoriadne pravdovravný človek (asi ako Braňo Mojsej – niečo si myslí, a hneď to vypľuje von). Jeho problém je, že pravda mu je ukradnutá a sám seba dokáže presvedčiť o čomkoľvek. Aby sme si nedávali iba príklady z politiky… Donald napísal aj jednu knihu o golfe, kde sám seba považuje za skvelého golfistu :). Alebo tvrdí, že celý život sa živí iba McDonaldom, steakmi a sladkosťami; a zeleninu že nejedáva skoro nikdy. Poprípade tvrdí, že sa narodil v New Jersey švédskej rodine (narodil sa v Bronxe Nemcom). Boháčov vraj Trump považuje za členov Klubu šťastných spermií, lebo ako inak – on svoje miliardy dosiahol úplne sám bez otcovej pomoci.
V literárnej prvotine popisuje Donald svoju hlavnú (a asi jedinú) vyjednávaciu taktiku: zahtlí protivníka šialenými a absurdnými požiadavkami. Keď potom nakoniec zľaví, spotený protivník je šťastný a odľahne mu, hoci ho práve obšľahli. Presne ako s tými clami :). Povie, že uvaľujem na vás stopercentné clá, nechá chudákov variť sa, a nakoniec povie, tak dobre – nech je to 15 percent. A tí tupci oproti nemu mu ešte poďakujú a volajú domov ako dobre vybavili. Túto vyjednávaciu taktiku si, samozrejme, nemôže dovoliť každý. Dá sa používať iba z pozície sily.
Kedy sa Donald dozvie, že najvýznamenšie literárne ceny v Sovietskom zväze vyhrával pravidelne Iľjič Brežnev? Brežnev rovnako ako Trump nepísal knihy sám, ale mal svojho ghostwritera. Donald si vybral Tonyho Schwartza, ktorý na rozdiel od svojich kolegov novinárov dokázal na svojom remesle zbohatnúť. Pred napísaním knihy smel Trumpa sprevádzať 18 mesiacov. Nuž a nakoniec sa stal Trumpovým prvým veľkým kritikom a oľutoval, že knihu napísal. Ak by mal napísať druhý diel, už by ju pomenoval Sociopat. Bolo z toho veľa článkov v rôznych časopisoch, napríklad tento v New Yorkeri. A prečo si to nepripomenúť, veď už je to 10 rokov, čo si Donnie zmysel stať sa vládcom sveta.
Hlavná Schwartzova definícia Trumpa: Patologicky impulzívny a sebecký človek, ktorý sa nedokáže sústrediť, takže má ohromujúcu nízku úroveň vedomostí, resp. čistej nevedemosti. Tony vyslovil obavu, že keď Donald získa kódy k atómovým bombám, svet skončí jedným veľkým výbuchom. Pri písaní knihy si Trump nevedel na nič spomenúť, okamžite sa začal nudiť a choval sa ako štvorročné decko. Bol posadnutý pozornosťou iných a to vraj zapríčinilo aj jeho kandidatúru na prezidenta – potreboval stále väčšiu dávku pozornosti.
Stretli sa tak, že Schwartz napísal o Trumpovi kritický článok o tom, že neplatiacich nájomníkov vysťahováva bitkou a ubytovávaním bezdomovcov… a Trump miesto toho, aby sa naštval, si článok zavesil do pracovne. Trump bol taký Andy Kaufman – hlavné bolo byť videný, či už v dobrom alebo zlom svetle, to ho nezaujímalo. Swchartz mal po dohode údajne pocit, že sa stal novinárskou prostitútkou, ale tak peniažky na hypotéku sa mu hodili. Časom sa mu to potvrdilo: musel z knihy vynechať veľa historiek, ktoré zapáchali korupciou a klientelizmom. Plus tie príbehy, kde Trump skrachoval (a že tých bolo – v podstate každé kasíno, ktoré kúpil, nepretržite prerábalo).
Keď Trump napísal, že Amerika potrebuje človeka, ktorý napísal Umenie dohody, Schwartzovi napadlo, že to on má kandidovať na prezidenta. Však to on stvoril Trumpa, tou knihou z roku 1987, ktorá mu zarobila niekoľo miliónov dolárov. Schwartz si všimol, že Trump je dokonale presvedčený o tom, že knihu napísal iba on (pričom nikdy u neho žiadnu knihu nevidel).
Trošku to skrátim. Trump nič nevyrába, nevymýšľa, neposkytuje. Jeho hlavným obchodným artiklom je dohoda a je pyšný na to, že robí najlepšie dohody na svete. Dokonca sa považuje za umelca v obchodovaní. Inými slovami: manipuluje ľudí a zahráva si s nimi ako sa mu zachce. Miluje všelijaké triky a podvodíky a potom sa nimi ešte chváli. Každý človek v jeho živote je na jedno použitie. Nemá ozajstných priateľov. Nezaujíma ho nič, len moc, peniaze a sláva. Každému partnerovi sa trochu povyhráža, pochvastá sa, a rozhovor ukončí nejakou lacnou americkou lichôtkou. Celú knihu dokázali vo vydavateľstve dať dokopy tak, že nakoniec musel novinár Schwartz odpočúvať Trumpove telefonáty (čo sa Trumpovi zdalo byť báječné). Nakoniec, jediné čo dokáže udržať na chvíľku Donaldovu pozornosť – sú krátke videá na internete.
