Enak ramen

Dva rameny, ktoré nazvali Špeciál. Ale aj rozdielna kvalita.

Na hlavnom obrázku hore je ramen, ktorý som si dal v bistre Enak, kde sa každý deň varí jeden Špeciál, ktorý oznamujú denne na Facebooku. Zrovna v tento deň sa sekli, takže mi na stole pristálo niečo úplne iné ako bolo uvedené :). Ale ako správny stravník som to zjedol a dokonca som bol spokojný. Veď to vidíte. Je to veľké. Je to plné a pestré. Z ružového mäska vidno, že kuchár vie, čo robí a čo si môže dovoliť. Celkovo, ramen na Trnavu síce drahší (cez 12 euro), ale presne takto by to malo vyzerať. Ozajstný obed.

Kazu Special Shoyu Ramen

A potom je tu podnik Kazu a ich Special Shoyu Ramen. Na obrázku z neho veci trčali, ale v skutočnosti nie je taký veľký (400 ml), iba drahý (13,90 eura). Pri vstupe ma pobavil nápis Dvere sú vľavo (pričom boli vpravo). Hneď na mňa nejakí Japonci niečo bodro zakričali, pár sekúnd som si myslel, že som omylom nesprávnymi dverami vošiel do kuchyne. Ale bolo to len privítanie. V každm prípade, tento ramen nebol až taký skvelý. Napríklad tie slaninky boli také tenučké, že keby ste cez ne pozerali zatmenie slnka, tak oslepnete. Málo zeleniny, rezance obyčajné, riasy akési tenšie než bývajú. Iba vývar bol špičkový, naozaj lahodný a jemná chuť niečoho fajnového v ňom bola.

Zaujímavé bolo, koľko veľa Aziatov sa pohybovalo v tom podniku (ktorý ani nebol nejak luxusne zariadený a hlavne dosť maličký bol). Ako keby Japonci lietali tie tisíce kilometrov, len aby si dali to, čo majú každý deň doma :P. Dnes vyhráva Enak.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin