Ostrovný systém predstavuje nezávislosť a slobodu. To sú ale väčšinou vysnívané pojmy – tak jednoduché to s fotovoltaikou nie je. Ostrovný systém, ktorý funguje samostatne, nachádza uplatenie na chalupách, alebo povedzme, môžete si ho namontovať do karavanového prívesu. Všade tam, kde sa nedostanete k prípojke energii – alebo z vyššie spomenutých dôvodov, že nechcete platiť elektrárňam.
Potom však prichádzajú problémy: počas zimnej noci budete potrebovať záložný zdroj energie. Buď batériu (málo výkonné, drahé, problematické, potrebuje dostatočné prebytky v špičkových časoch) alebo napríklad iný generátor energie. A benzínový generátor možno nechcete, ak premýšľate v ekologickej rovine. Pravda je, že Ostrovný systém nemusí byť módny výstrelok, ale aj nevyhnutnosť – napríklad aj tam, kde síce sieť je, ale sú časté výpadky a vy prevádzkujete nejaké spotrebiče alebo servery, ktoré nesmú mať výpadky.
Zapojenie do siete je zase pohodlné: všetci ho máme. Trvalo to desaťročia, ale elektrická sieť na Slovensku sa stala stabilnou, dostupnou, lacnou (to je vec pohľadu), ale najmä absolútnym štandardom už veľmi dávno. Naše atómové elektrárne vyrábajú toľko energie, že ju predávame do zahraničia. Máme zhruba dve desiatky vodných diel a iné elektrárne, trebárs aj tie spaľovacie, ktoré produkujú energiu bez ohľadu na rozhodnutia jednotlivcov. Mať fotovoltaickú elektráreň pripojenú k verejnej sieti je na Slovensku najčastejší spôsob pripojenia. Veľa ľudí si myslí dokonca, že si takto dokážu privyrobiť (táto kapitola je vďaka zákonom a prepravným poplatkom zložitejšia).
Na úplne autonómnu fotovoltaiku (aby „utiahla“ normálnu domácnosť) potrebujete mohutnejší systém – viac panelov, lepšie batérie než je bežná fotovoltaika. A to si môžu dovoliť len ľudia s vyššími príjmami a s vedomím, že ekonomicky sa im to neoplatí, odmena je skôr spoločenská a vo vedomí nezávislosti. Nuž ale každý máme iné potreby a možnosti.
