Klasické romány o Sherlockovi vyšli len štyri. Všetky ostatné knihy sú zozbierané a pospájané dobrodružstvá v poviedkovej forme, tzn. sú kratšie. V skutočnosti vychádzajú knihy veľmi rôznorodo a bez zjavného systému, ako a to ktorému vydavateľovi hodí. Toto sú klasické romány:
1. Štúdia v šarlátovom – v skutočnosti sa v slovenskom preklade používa viac názov Štúdia v červenom, ale mne to tam nejak nepasuje. Je to prvá kniha, Sherlock sa ešte len stretá s Watsonom a predvádza budúcemu priateľovi umenie dedukcie. Doyle píše vo vynikajúcej forme, čítavo, chytľavo, nečudo, že sa z tohto dobrodružstva stáva začiatok legendy. Takisto sa tu prvýkrát nasadzuje zvyčajná forma prípadu – policajt si nevie rady a požiada o pomoc súkromného detektíva, o ktorom sa vie, že dokáže objaviť ihlu v kope sena. Ako inak, polícia si na mieste činu počína ako stádo slonov, nejde im do hlavy, že prvý zavraždený nemá žiadne zranenia, ale zopár stôp predsa len ostane – snubný prsteň. A okolo sa začnú dieť zvláštne veci. Záhada je o to väčšia, že vrah zrejme koná chladnokrvne, ale nie z príčetných príčin. A polícia podzrieva akéhosi námorníka, len aby si zľahčila prácu… Prekvapivé rozuzlenie je v slávnej detektívke samozrejmosťou.
2. Podpis štyroch – tento príbeh sa odohráva sedem rokov po Štúdii v šarlátovom a Watson/Holmes sú už zohraná dvojka. V dvanástich akurátne dlhých kapitolách sa ponoríme do tajuplných udalostí okolo zmiznutého námorného kapitána a jeho podivnom dedičstve. Všetko spustí návšteva krásnej slečny Morstanovej u detektíva Sherlocka – klasika, že? Tu sa už prejavil naplno záujem autora o históriu a exotické krajiny. Hľadanie pokladu je otrapané klišé, ale nie v podaní A. C. Doyla…. Táto kniha je o počestnosti, ale aj o ľudskej chamtivosti. Na scéne sú roztomilé postavičky, ako čudák Thaddeus Sholto alebo arogantný do seba zahľadený policajný dôstojník. A Sherlockovi tentokrát pomáha aj stopovací pes.
3. Pes baskervillský – stará legenda rodu Baskervillovcov o strašidelnom psovi ožíva a mladý nepraktický dedič zámku si nevie rady. Žeby v okolí Devonshire naozaj vyčíňala prastará kliatba spustená bezbožnosťou a zlou vášňou predka? Na takéto povedačky Sherlock neverí. Hoci jeho teóriami otrasie omylom spáchaná vražda, veci sa nakoniec musia dať do poriadku a nekalé činy musia byť potrestané. Len čo sa to preboha deje v okolí zámku? Toto je vôbec najslávnejšia a najpredávanejšia kniha zo všetkých detektívok. Naplno sa tu ukazuje spisovateľské umenie Doyla, ktoré vycibril tým, že Sherlock vlastne podstatnú časť v príbehu akoby nie je (hoci je, ale v tom je to autorské majstrovstvo). Atmosféru podtrhuje výborný opis pochmúrnych slatín, močiarov a vresovísk, naozaj scéna, kam sa v noci človek bojí vstúpiť a za dňa sa ponáhľa čím skôr k svojmu domácemu krbu.
4. Údolie strachu – posledná kniha, rozdelená na dve časti, kde naplno vypukne súboj profesora Moriartyho so Sherlockom. Ten prvý má v rukách moc, druhý svoj um a informátora, ktorého trápi svedomie. Vražda pána Birlstona na jeho zámku až nápadne ukazuje, že hlavnou podozrivou je jeho chladná manželka. Ale Sherlock odmieta prvoplánové dohady a do problému sa zaryje hlbšie. Čitateľ sa opäť prelúskava cez záľahy nezrovnalostí a úvah, aby sa nakoniec dostal k prekvapujúcemu rozuzleniu. Príbeh sa odohráva podstatnú časť vo vysvetľovacej “Americkej časti”, odohráva sa tu príbeh mafie a tajného spolku. Na konci Sherlock vie presne, čo a ako sa stalo, ale aj tak nenastáva moment výhry a on to vie.
