Preboha, však oni tam len pijú! Čitateľ v recenzii je zmätený. Tri hviezdičky z piatich býva občas dobrá známka. Teda: Magor evidentne nepasuje bárskde, aj keď človek by si povedal, že hospodská kultúra nám bude blízka.
Keď chcete vedeiť niečo o Magorovi Jirousovi (opilec, ten čo bol s Plastic People a sedel osem rokov) môžete si zaostarať jeho obskúrne básnické zbierky, poprípade iné literárne skopičinky, ktoré vyrábal, alebo si kúpiť 700-stranovú knihu Magor a jeho doba. Alebo – tento komiks od jeho starého kamaráta Čuňasa a momentálne asi už staršieho dedka. Nie je to síce životopis, len tri historky zo života Jirousa, ale človek získa nejaký feeling :).
Kresba – trochu ako Bruno Horecký a celé je to čiernobiele. Veľké zlé sú bubliny, resp. to kam ich výtvarníci podávali. Je v tom strašný zmätok. Najskôr vám do očí lezú bubliny, čo máte čítať až potom – je to nejaké domiešané, bohvie či naschvál alebo prečo vlastne. Ale to hlavné je tam. Magor nebol chartista z čítanky, a väčšina pijákov z jeho doby je už po smrti. Ten taký základný pocit socializmu a zmaru v komikse nájdeme.
Neberme sa vážne. Ak má komiks nejaké posolstvo, neviem o ňom. A je treba? Asi ani nie. Možno sa pustím do tej tučnej knihy…
