Posadnutosť vedením nikdy nezabije všetky záhady – vždy nejaké záhady ostanú.
Napríklad taký Pilsner Urquell Mangl. To je záhada nad záhady. Tento názov bol napísaný v špeciálnom nápojovom lístu a aj na bločku z pokladne. A – ? No a nič. Internet mi hovorí, že také pivo ani neexistuje. Neviem vygoogliť ani nič s podobným názvom. Pritom sa táto jedenástka chuťovo hodne podobala na horkú plzničku dakde v okolí svojho rodného mesta. Veľmi plná chuť, doslova vyšší pivný level (v pohári od pivovaru z východného Slovenska – dúfam, že som to na fotografii dosť zakryl). A pritom to pivo možno ani neexistuje – alebo mi zlyháva Google.
Aby som mal s čím porovnať, tak som si pár krokov obdelač (v trnavskom Queste) dal inú jedenástku – Mad Hat Vlasáč. Akýsi maličký neznámy pivovarík, možno aj lietajúci? Neviem, nepoznám. Možno ani pivo nemá stabilnú stupnovisť – ale nechcem ohovárať. Tento Vlasáč mi zarezal dobre. Ani nie moc silné hutné pivo, ale chuťovo a duchovne tak nejak v harmónii, pre smädného pútnika akurát. Možno bol o kvapku vodovejší ako by mohol byť.
A ešte sem hodím pivko, ktoré s tými dvomi hore nemá nič spoločné, akurát iba to, že všetky tri mi veľmi chutili, takže dnes to ani nie je žiadny duel, ale proste len konštatovanie zaslúženého oddychu. Lagunitas IPA (načapovaný v nitránskom Music Café) potvrdzuje svoje meno – že nie je miestny a že je trochu iný. Vidno to už zo zvláštneho pohára bez ucha (vyzerá ako zaváraninový, len trocha malý, stačí dať slivky a zavariť). Táto IPA nebola vôbec drsná ako by mohla byť, ale pekne piteľná, svoje citrusové chmele udržala na uzde a ja musím tento Lagunitas opäť pochváliť.