Jednoduchá otázka. Jednoduchá odpoveď – ako už tušíte z hlavného obrázka. Áno, dokonca i z takej veci ako je atentát sa môžu robiť vtipy. Humor totiž nemá hranice. Aj keď vlády a politici si myslia, že by mal byť regulovaný. To zato, že vlády a politici si myslia, že všetko má byť regulované. Obzvlášť to, čo nemajú pod kontrolou.
Najslávnejšia česká kniha a jeden z najlepších svetových humoristických románov začína ako všetci vieme – príchodom pani posluhovačky Müllerovej za Švejkom:
- Tak nám zabili Ferdinanda! Práskli ho z revolveru v Sarajevu!
- A kterýho? Já znal dva a ani jednoho není škoda.
- Toho z Konopiště. Toho tlustýho, nábožnýho!
Atentát na rakúsko-uhorského následníka bol možno najhorší v histórii. Nielenže zomreli traja ľudia (grófka Chotková bola tehotná a Princip ju strelil rovno do brucha), ale následne sa začali medzi sebou hlušiť stovky miliónov ľudí. Napriek tomu – Hašek v knihe vtipy len tak sypal… Inteligentnejší čitateľ sa už domyslel, že spisovateľ si nerobí srandu z ľudskej tragédie – ale z habsburgskej skostnatenej inštitúcie. Cisárova vláda totiž zareagovala okamžite ako tá naša – cenzúra, prenasledovanie novinárov, chytanie občanov „za schvaľovanie atentátu“.
Švejk vo väzení diskutuje s väzňami. Začínajú si uvedomovať, že za mrežami pobudnú dlho.
- Mňa zavreli, lebo som pri kartách vykríkol: Sedm kulí jak v Sarajevu!
- Ja som predseda baráčnikov. Mali sme záhradnú slávnosť. Hovoria nám – je smútok, ukončite to. A ja hovorím, počkajte, len dohrajú Hej, Slovanov!
- Obraz som zvesil, lebo na neho srali muchy!
A ten štvrtý vraví – Mne vynechte, darebáci! S váma bych se mohl tak jenom dostat do nejaký šlamastyky! To bol pán, čo sedel za pokus o lúpežnú vraždu.
Kapišto? Začiatok dvadsiateho storočia mal presne také isté agregáty nenávisti, len miesto Facebooku a Telegramu to boli noviny, mali sme ľudového komisára humoru, čo by každého zatváral… nikam sme sa nepohli.
Humor nie je láskavý, ani spravodlivý, môže byť zlomyseľný… najlepšie je, že nemá pána. Do mocných sa triafa extrémne dobre – to zato, že obyčajný človiečik iný nástroj nemá. Humor môže byť zúfalý, silený, trápny, dvojzmyselný, čierny a podľa všetkého ho majú aj Japonci. Nikto proti nemu nemá imunitu… Ale. Humor funguje len vtedy, keď sa má do čoho zakvačiť. Keď si robíte srandu z niečoho, čo je naozaj pravda. Teda – ak nám niekto poskytuje palivo, napríklad ako náš legendárny kapitán. Keby nebol taký blb, tak sa vtipy na neho ťažko vymýšľajú…
V Asterixovi (čo je rozprávka pre deti) sa často v scéne s Cézarom objaví aj Brutus. Cézar sa ho zakaždým niečo spýta a Brutus lenivo súhlasí – obťahujúc veľký nabrúsený žabykláč. V Amerike by asi nikoho nenapadlo cenzurovať humore o Abeovi Lincolnovi alebo Kennedym. V Červenom trpaslíkovi bol o atentáte na Kennedyho celý diel – výborný, dodávam. Celé to vypálilo tak, že Kennedy sa zabil sám, so strojom času. Mimochodom, týmto vtipom mu vlastne autori seriálu zložili poctu.
Na jeho súpera Nixona strieľali, jeden človek dokonca plánoval uniesť lietadlo a nabúrať s ním do Bieleho domu. A hoci je Nixon najnenávidenejší americký prezident (spomeňte si napríklad na hlavu vo Futurame), nikomu nenapadlo, že teraz treba vyhadzovať novinárov z roboty, alebo obmedzovať zákon na zhromažďovanie. To sa totiž deje iba v diktatúrach alebo tam, kde k tomu majú nakročené.
