Na počudovanie, bratislavská Bibliotéka je lepšia ako Kniha Brno, ktorá bola týždeň predtým.
Na Bibliotéke návštevník ako prvé zočí: Vydavateľstvo Torden. Čo kniha, to bizár. Môžete sa zamýšľať, či sú tam vystrčení z protekcie, alebo ich ostatní nechcú medzi sebou… Minulý rok som vzal do ruky jednu knihu a hneď na mňa vypadol prúd nadávok od trestne stíhaného chlapíka, čo hromžil na novinárov a právnikov ako najväčší odpad. Päť metrov odtiaľ mal prezidentskú debatu právnik Harabín s hlúčikom verných novinárov 
.
Tento rok som spakruky nahliadol do dielka s názvom (prepytujem) Majster a Margaréta. Prvé dve sekundy som sa zľakol, že to bude Bulgakov… ale nie. Proste niekto, kto sa nazýva „Pracovný kolektív VP“, obšľahol Bulgakovov názov knihy, zrejme v nádeji, že to pôjde lepšie na odbyt 
. Nad knihou Solženicynov prešivák seriózne rozmýšľam, že si ju objednám. Myšlienka, že KGB z priemerného spisovateľa vyrobila nositeľa Nobelovej ceny, aby zničila Rusko, je čarovná. Na vysvetlenie: keď som bol v puberte, prečítal som všetky zväzky Súostrovia Gulag na jeden šup. Doslova. Kto to pozná, vie, že je to trochu rozsiahlejšie, a nedá sa to prirovnať ani k Harrymu Potterovi ani Pánovi Prsteňov.
Tiež tam bol jeden stánok s Dianetikou. Celý stánok iba pre túto knihu kníh. (Nerozdávali ich kedysi zadarmo? My sme ju doma mali roky rokúce). Myslím, že som sa im páčil.. odkedy mám bradu, tak bezdomovci odo mňa nepýtajú peniaze, SBSkári ma šacujú a sektári ma chcú do svojich radov. Knihy, sú tam, samozrejme, čo poznáte z kníhkupectiev a knižníc. Zaujal ma tam komiks o Móricovi Beňovskom – vo francúzštine. A pri knižke Náckove žarty som na okamih uveril, že Miňo Mazurek sa dal na dráhu literáta. Jeden postreh: kým v Brne pred týždňom mali na stánku napísané 20% zľava a knihy boli drahšie ako v kníhkupectve, na Bibliotéke sa dá nakúpiť aj lacnejšie.
Nakoniec som nakúpil iba v antikvariátoch (bolo ich tam cca 6) a u Slovenských spisovateľov, domovskom vydavateľstve Juraja Cintulu, ku ktorému sa nehlásia. Majú neskutočne zaujímavé knihy, ale také, čo si prečíta možno päť ľudí dokopy. Pri kúpe darujú knihu zadarmo, tentoraz mi babka chcela podstrčiť romantiku, ale ja som si vypýtal nejakú slovenskú históriu.
Jeden antikvár mi asi desať ráz povedal, nech si nekupujem jeden diel zo série, keď to nepoznám, že z toho nebudem mať nič… Nechápal, že to ma baví najviac, keď neviem o čo ide, a ideálne to na konci knihy ani nezistím (banalita literatúry).
Čo ešte zmieniť? Mala tam stánok nejaká moslimská asociácia (kúsok od oškvarkových pagáčov) a štvrtok patril deťom a školským výletom. Staršia generácia nabehne pravdepodobne v sobotu. Keďže aktuálne boľševik rozpútal kultúrnu vojnu na medzigeneračnom základe, omladina a seniori sa nemusia stretať na jednom podujatí. Veľké vydavateľstvá tam boli ako normálne – Slovart, Tatran (Ikar som nevidel…). A tak. Zrejme aj kopa slovenských autorov, ktorých málokto pozná a číta.
Postavili tam aj ruský stánok (jediný čo tam ponúkal cukríky a paličky) a ukrajinský stánok a oba sa trochu míňali účinkom… Tí, čo rozumia azbuke, nepôjdu na výstavu kvôli jednému stánku. Svedkovia jehovovi mali kurz zdarma (zabudol som čoho) a šíritelia Písma svätého sa pochlapili, dotiahli ozajstný historický kníhtlačiarsky lis a zadarmo vám vytlačili krásnu stránku z biblie. Zvyšok výstavy bol normálny.
Ešte hore bola nábytkárska výstava a Interbeauty, tieto výstavy sú o ničom a zažívajú útlm, čo je trochu nelogické, ale tak sa veci majú.
