Raz som sa tak motal (zasa) po Račianskom mýte v Bratislave a v jednej špeluňke sedel na obed ostamotený naliaty Talian, ktorý neviditeľnému obecenstvu vykladal, že je tam už tretí raz a vôbec, a ten držal v ruke Postřižinské pivo. Tak som si ho objednal aj ja.
Milovníkom literatúry názov zabrúsi medzi ušami – áno, je to pivo nazvané podľa Hrabalovho diela, ktoré sfilmoval Menzel. Celé sa to odohrávala v Nymburku, kde si miestny malý pivovar povedal, že z názvu urobí značku. Inak, filmové scény sa vraj natáčali v úplne inom pivovare :). Postřižinské pivo je oficiálny názov pre jedenástku z pekného portfólia. Pivko bolo čisté a dosť kvasinkové, ako stvorené na malú zastávku a pozorovanie peknej krémovej peny.
A potom je tu dvanástka Horehleď, ktorú nám „podali“ (radšej nepíšem načapovali) v trenčianskom Mestskom hostinci. Pivo je nazvané podľa riaditeľa v obecnom pivovare Hrádek na severe Moravy. Do Trečína to asi nie je ďaleko – ako sa v takej frekventovanej krčme mohlo pivo pokaziť? Pretože tento Horehleď bol mimoriadne zlý a odpudivý – a možno to nie je recenzia piva, ale podniku. Pivo bolo chytené, od niečoho napáchnuté a podivne nepiteľné. Človek by si povedal, že v preplnenej krčme sa to otáča rýchlo…. Čím sme sa dostali k jednoznačne porazenému závodníkovi v dueli. Prepáč Horehleď, ale slušný podnik si na pivo dáva pozor.
