Niekto nadniesol rečnícku otázku, kedy si aj u nás novinár trúfne napísať niečo také ako anglický Independent napísal o show Guns N’ Roses na Glastonbury. Že to bol najhorší headliner v histórii festivalu a Axel znie ako upchatá kosačka. Odpoveď: asi nikdy.
U nás sa novinári nechcú pohádať s organizátormi festivalov, keďže je nás päť a pol a každé kako sa s nami bude vliecť do konca života. A potom: keď vás pozvú ako hosťa a nakŕmia grilovaným prasaťom, o to viac nebude nikto víriť vodu. Redakcia vám nedá 200 euro na objektívnu reportáž z pozície návštevníka. Organizátor musí dotiahnuť prácu do konca, aj keď sa nad ním sťahujú mračná.
Výsledok: o dvoch Topfestoch v uplynulom týždni sa všade informovalo ako keby nič. Organizátor vypúšťal novinky ako keby práve neprerobil gate, novinári sa venovali samotným koncertom a nadával len osamotený facebookový hejter, na ktorého každý kašle (ale ktorý mal teraz výnimočne pravdu).
Jedna hádka sa predsa len uskutočnila. A tak máme na Slovensku dva Topfesty. Oba len týždeň od seba. A oba len ako tiene starých Topfestov na Piešťanskom letisku, kde bola hlava na hlave, veľké tribúny a koncerty, kde ste sa nijako nedostali pod pódium.
Na tomto mieste by mohol nasledovať článok typu „10 vecí čo na Topfeste chýbalo“ alebo „Prečo bol Topfest tohto roku taký slabý“. Ale to je zbytočné. Oba Topfesty boli slabé, lebo boli dva. Z toho prvotného biblického konfliktu vychádzajú všetky nedostatky. Zdá sa, že môžete 20 rokov organizovať druhý najväčší festival na Slovensku, ale keď nemáte zázemie, energiu a čas, nepomôže vám ani svätená voda.
Obrázok v blogu je z toho Topfestu v Abraháme. Dal by sa opísať ako: okrem pijatiky a bitky s SBS sa tam nedalo nič robiť. Ticho. Nikde nič. Trošku ste sa hanbili pred Čechmi a ešte horšie pred zahraničnými kapelami, čo možno hrali pred týždňom pre 80 tisíc ľudí na Wackene. Na druhom Topfeste na Zelenej Vode ste sa zas mohli utopiť alebo ochrnúť, neviem ako to bolo, nikto nespájal tieto prípady s festivalom.
Čo ja viem. Ani jedna lokalita nie je dobrá. Malé dediny kdesi kde vás navigácia vedie okľukou, lebo sama nevie (doslova). Abrahám – okolo len kukurica, repa a haldy prachu. Dokonca ani domáci dedinčania nekukali na festival spoza plota, čo je veľmi časté u nás, lebo stage sa z nejakého dôvodu u nás stavajú 10 metrov od plota.
Zhodou okolností zasiahlo aj počasie (vietor a prach) a odpálil fajnové kapely. Inak, Arch Enemy sa už pred festivalom sekli a písali na FB toho druhého Topfestu… Na vystúpenia kapiel sa nedá povedať nič zlého: všetky boli super, alebo aspoň profesionálne, naplno, v duchu „musíme zahrať aj keby prišiel len jeden návštevník“. Parkway Drive a Epica ostali ako keby headlineri (+klasický Kabát) a tí išli naplno, kto videl, musel byť spokojný.
Ale čo bude budúci rok… človek sa ani neodváži pomyslieť na to.
