Opýtal som sa AI, či môže mať atentát na politika aj nejaký pozitívny účinok na spoločnosť. Google odmietol odpovedať – čo je logické, lebo by odpoveď mohla vyznievať ako návod na viac atentátov. Takto som tú otázku úplne nemyslel. Povedzme, že by som chcel dostať akademickú odpoveď. Chat GPT napísal:
Hoci môže byť ťažké hovoriť o pozitívnych dôsledkoch atentátu na politika, existujú niektoré spôsoby, ako by mohol takýto tragický čin ovplyvniť spoločnosť:
Zvýšená politická jednota: Atentát môže spôsobiť, že ľudia sa zjednotia naprieč politickými stranami v odsúdení násilia a v podpore pre zlepšenie bezpečnosti a stability.
Posilnenie demokratických hodnôt: Takýto udalosť môže pripomenúť spoločnosti hodnoty demokracie, slobody prejavu a právneho štátu, čo by mohlo viesť k posilneniu týchto hodnôt.
Zvýšená politická angažovanosť: Atentát môže motivovať ľudí, aby sa viac angažovali v politickom procese a aby si uvedomili význam mierumilovného politického zapojenia.
Posilnenie bezpečnostných opatrení: Takéto udalosti môžu viesť k posilneniu bezpečnostných opatrení a k lepšiemu zabezpečeniu verejných činiteľov, čo by mohlo zabrániť budúcim útokom.
Aj keď tieto faktory môžu mať pozitívny vplyv na spoločnosť, je dôležité si uvedomiť, že akýkoľvek atentát je neospravedlniteľný a spôsobuje nevyčísliteľné utrpenie rodinám a spoločenstvu ako celku. Ideálnym cieľom by malo byť dosiahnutie týchto pozitívnych dôsledkov bez nutnosti prežiť takú tragédiu.
Nuž tak. Keďže sa nám niečo podobné stalo prvýkrát v novodobej histórii, sme prekvapení ako premiérovi ochrankári, ktorí v živote niečomu podobnému asi ešte nečelili. Ako vraví AI – môžeme sa uvedomiť a zomknúť, ale aj nie. Môžeme ešte viac vybičovať našu agresitivitu. Pokora alebo násilie. Stále máme na výber.
Vraví sa, že v čase krízy sa ukazujú charaktery. Dokonalá pravda. Včera a dnes vidíme, kto sa snaží vášne upokojovať a kto prilieva do ohňa. Otázka číslo jedna je: Radikalizuje sa slovenská spoločnosť?
Ja si myslím, že nie. Takto rozdelení sme odjakživa… od prvej vlny tzv. národného obrodenia, keď sa doboví ešte-ani-nie-politici nedokázali na ničom zhodnúť. Aj medzi štúrovcami boli zvady, hádky, len sa sa to dnes už tak neberie. Ono vlastne význam návštevy na Hollého fary nebol možno ani tak v dohode o spisovnom jazyku, ale že evanjelici šli za katolíckym farárom… A aby sa nehádal východ a západ, dohodli sa na stredoslovenčine. Ten kratučký moment zjednotenia bol štátotvorný. Ale inak – aj naši veľkí národní buditelia strávili väčšinu života v nikam nevedúcom hašterení.
Nedávno som si pozeral staré noviny z roku 1931 a tam v titulku svietil pojem Kultúrna vojna. No vidíte, nie je to vynález posledných rokov. Dávno zabudnuté mená sa hádali v dávno zabudnutých sporoch ako psy. Pri takom Slovenskom národnom povstaní sa dnes nezdôrazňuje, že aj vtedy, v tej osudovej hodine H, boli politické strany kompletne rozdelené a pohádané. Každú chvíľu im hrozila smrť alebo väzenie, a oni si aj tak priehrievali polievočku, vediac, že aspoň v tomto jednom momente majú byť všetci jednotní. Nakoniec sa nejak predsa len polepili a vznikol ďalší z hŕstky štátotvorných okamihov Slovenska.
Naše Svätoplukove prúty sa ľahko lámu. Ako sme boli rozdelení, trebárs na začiatku deväťdesiatych rokov? Pred rozdelením Československa, po rozdelení? Aké hulvátsky a chrapúnsky sme sa vtedy správali. Nakoniec, predsa len zahlasovali rovnako a vtedy vznikla Slovenská republika. Ale okrem jedného dňa zmierenia bolo 364 dní bitky.
Nie, nič sa nezmenilo. Jedna vec sa zmenila – máme Facebook. Všetko je dnes rýchlejšie.
Osobne nechcem robiť závery z konania jedného magora. Ten pán je v skutočnosti kráľovsky nekonzistentný a keď sa vydáte na krížiacku výpravu naprieč jeho názormi, jednak nie je o čo stáť a jednak si tam každý nájde, čo chce. Chorobne potreboval pozornosť a tej sa mu dostalo. A to je najväčší neduh na internete.
Obrázok: RTV Prievidza
