Po 20 rokoch som dočítal túto knihu. Bude to asi aj viac ako 20 rokov… Bola na polici rozčítaná tak dlho, že sa jej začala rozpadávať väzba.
Je to niečo ako čínska verzia 283. dielu Dallasu, akurát v Dallase vyzerali, že občas chodia do práce a tiež sa tam nestalo, žeby po sa po 500 stranách šli Džejár a Bobby vymočiť, všimli si akí sú krásni muži a na pamiatku tej chvíle si vzájomne vymenili spodné prádlo.
Jeden zo štyroch zásadných románov čínskej histórie! Uf!
A má to byť len prvý diel zo štyroch… dej sa začína na posledných stranách, čo som, prirodzene, nevedel. Päťsto strán o rodine absolútne zbytočných nímandoch, ktorí sa na konci ukážu byť aj ako labilní nímandi :P. Nikto tam nič nerobí… len sa navštevujú a riešia totálne kktiny typu podaj mi pero na 2 strany, stratila som ručníček na 4 strany atď. Je tam naznačené, že páni genlemansky klátia slúžky od prvých dní puberty… a keď im to mama na chvíľu zakáže, tak klátia pážatá. Čo je informácia, ktorá nemá žiadny vplyv na dej, ktorý tam nie je.
Mala by tam byť kvapka filozofie… žiaľ, je zveršovaná. Väčšinou o nejakom ovocí a lotosových kvetoch. Hlava celej rodiny je cisársky filozof a za celú knihu nepovie jedinú trochu hlbšiu myšlienku. Ani babka netrúsi múdra typu pani Kolníkovej. Len ovocie a lotosové kvety. Všetci sú tam absolútne tupí, nikto tam nechytráči, nikto nie je ani trochu záludný. Tomuto románu nechýba iskra. Chýba mu zmysel existencie. Hlava rodiny je tak sprostý človek, žeby mohol robiť ministra financií na Slovensku. Absolútne nie je jasné, prečo je to vychýrená bohatá a mocná rodina.
V strede knihy je niečo čo naznačuje dej. Cisárska konkubína príde domov na návštevu a miesto čaju a slivkového koláču jej postavia dedinu obklopenú záhradami. V tých záhradách sa prechádzajú a pretekajú sa vo veršovaní. Neverím, že zmyslu tých básničiek rozumie niekto mimo Číny. Podľa všetkého jeden bol tradičný básnik a jeho syn bol rebel. Ale neviem to isto. Nikto nedal nikomu cez hubu, aby sa to dalo overiť. Je tam trošku fantasy prvkov… za kalíštek… a to je všetko.
Na databazeknih sú čitatelia z tejto knihy uveličení. To budú asi už AI recenzie. Tiež píšu, že je slovenské vydanie od Maríny Čarnogurskej (áno tej, z ľudácko-partizánskej rodiny) sa nachádza vo veľmi kvalitných kožených doskách. Ha. Je to len lacná napodobenina kože (možno čínska? :)). Ako vidíte na obrázku, po zatnutí prstíkov po rokoch do knihy sa knihy odlupuje a ukazuje svoje plastovú podstatu.
Inak ale Marína neodviedla zlú robotu. Štylisticky a jazykovo je táto kniha na výške. Nemám prekladu čo vyčítať. Aj vysvetliviek je tam až až. Mená Čínanov sa mi vôbec neplietli ako sa sťažujú užívatelia na internete. Sú rôznorodé, sčasti preložené a zakaždým je pri každom mene titul… Nestalo sa žeby mi v tom zúfalom húfe kreténov nebolo jasné kto je kto. Problém mám s tým, že nerozumiem prínosu knihy a prečo má byť toto opus magna starobylého a mimoriadne početného národa. Možno sa Mao stal komunistom po čítaní týchto buchiel :). Povedal si, že všetkým treba do ruky lopatu. Pripomína mi to trochu Tisícročnú včelu, to je tiež kniha utrpenie, ktorej teoreticky nikto okrem malej skupinky čitateľov nerozumie… ale tam aspoň chodia na pole a robia. Tu väčšinou ležia na posteli a vy si želáte, aby už prišli Briti na delových člnoch, alebo sa vrátili Mongoli.
